Milica Malíčková

V prvom rade môže dôjsť k vysušeniu kože, o ktorom sme hovorili na začiatku. Suchá koža potom spôsobuje svrbenie, ľudia sa viac škriabu, cítia rôzne pnutia, obzvlášť na tvári a rukách. Suchá koža aj ľahko popraská, takže sa môžu objaviť rany. Postihnuté môžu byť aj pery. Pokožka pier je tenšia a jemnejšia, čiže vysychá desaťkrát rýchlejšie ako iné časti. Problémom je aj to, že ľudia si suché pery často olizujú, no sliny, ktoré používame na trávenie potravy, môžu byť pre vysušené pery veľmi dráždivé, čo často vedie k vytváraniu šupiniek a raniek. Najhoršie je, keď sa ľudia tie šupinky snažia odstrániť, čím vlastne rany ešte prehlbujú a pery sa hoja horšie.

Koľko percent vody by vo všeobecnosti mala mať zdravá koža?

Na zachovanie zdravej kože by mala byť úroveň vlhkosti približne 10 – 30 percent.

Môžeme si to nejako zmerať?

Sú na to možnosti, napríklad prístroj Tewametre, ktorý meria transepidermálnu stratu vody, ale v bežných ambulanciách a v bežnej praxi sa nepoužíva.

Môžem teda napríklad doma nejako zistiť, či je moja koža dehydratovaná, ešte predtým, než začnem cítiť podráždenie, ktoré to jasne naznačuje?

Na začiatku to ešte nemusí byť viditeľné voľným okom. Ale keď je už koža naozaj vysušená, tak človek pociťuje pálenie, pnutie či svrbenie. Keď začne byť aj mierne začervenaná, tak by už mal človek spozornieť a buď zmeniť starostlivosť o kožu, alebo to konzultovať

Lekárka s atestáciou v odbore dermatovenerológia. Špecializuje sa najmä na dermatoskopiu, tvárové dermatózy a estetickú medicínu. Donedávna pracovala na Dermatovenerologickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LFUK) a Univerzitnej nemocnice v Bratislave ako lekárka a ako asistentka LFUK. Momentálne pracuje v súkromnej kožnej ambulancii v Bratislave. Zároveň je externá doktorandka na LFUK v Bratislave a venuje sa terapii aktinických keratóz. V rámci vzdelávania sa aktívne zúčastňuje slovenských a zahraničných vzdelávacích podujatí.