S novou osou zla treba niečo robiť
Ak sa chce americká diplomacia vyhnúť širšej vojne, musí Čínu, Rusko, Irán a Severnú Kóreu čo najviac rozdeliť. Bude to mať ťažké.
Od 24. februára 2022 a najmä od 7. októbra 2023 straší svet a znepokojuje najmä amerického prezidenta Joea Bidena jedna závažná otázka. Pritiahne ruská vojna proti Ukrajine alebo izraelská vojna proti Hamasu ďalších bojovníkov a môže dokonca vyvrcholiť v tretej svetovej vojne?
Biden preto urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby podporil Ukrajinu a Izrael a zároveň udržal USA a ich západných spojencov mimo priamej konfrontácie s Ruskom, podporovateľmi Hamasu v Iráne a ich čínskymi a severokórejskými kvázi spojencami. Ale konflikty sa nepredvídateľne menia. Každý jeden čin len zvyšuje riziko, že ďalšia delostrelecký útok aktivuje väčší výbuch.
USA, IRÁN A POTOM ĎALŠÍ
Predstavte si napríklad scenár, ktorý sa dnes ešte môže zdať pritiahnutý za vlasy, no nie viac ako pravdepodobnosť, že smrtiaca guľka vypálená v júni 1914 v Sarajeve srbským nacionalistom na rakúskeho následníka trónu napokon prinúti Nemecko porušiť neutralitu Belgicka a spôsobí, že európske mocnosti nakoniec pôjdu do vojny.
Dnešná verzia podobného sledu udalostí môže fungovať nasledovne. Mullovia v Teheráne práve vyslali vojnovú loď do Červeného mora, kde Iránom podporovaní húsíovci útočia na kontajnerové lode, a flotila pod velením USA, ktorá kontroluje tieto vody, v reakcii na to potopila niekoľko húsíovských lodí. Pri pohľade na budúce útoky povstalcov a americké protiútoky je potrebné vidieť, že iránsky torpédoborec podporuje svojich spojencov húsíovcov. Takže Iránci by mohli strieľať na Američanov, ktorí by paľbu opätovali a potýčku by zrejme vyhrali.
Iní klienti Teheránu – jeho takzvaná Os odporu siahajúca od Libanonu cez Sýriu a Irak až po Jemen – by však potom zaútočili na ďalšie izraelské alebo americké ciele. Iránski mullovia taktiež nariadia vlastné priame útoky, na ktoré budú USA a ich spojenci odpovedať. V tom momente by sa tieto dva národy de facto, ak nie de iure, ocitli vo vojne. Ostatným mocnostiam v regióne – od Turecka a Saudskej Arábie až po štáty Perzského zálivu – by nezostalo nič iné než sa zmobilizovať, už len preto, aby boli pripravené.
Zároveň však Rusko, Čína a Severná Kórea prehodnotia svoje doterajšie postoje. Žiadny z týchto štátov síce neuzavrel formálne spojenectvo a dohodu o vzájomnej obrane s ostatnými alebo s Iránom. Už predtým však vytvorili spojenia a drží ich pokope porozumenie, ktoré americkí zahraničnopolitickí experti a politici nazývajú novou osou zla. Z toho vyplýva, že by sa buď držali jeden druhého, alebo by oportunisticky zahájili svoj vlastný boj.
Z TRIA KVARTETO
Výraz „os“, samozrejme, nie je nový, ale nesie dvojnásobnú historickú záťaž. V prvom rade evokuje spojenectvo Nemecka, Talianska a Japonska v minulom storočí, presnejšie v čase pred a počas druhej svetovej vojny. Lenže známe je aj „os zla“, na ktorú sa začiatkom tohto storočia, v období pred inváziou do Iraku, odvolával bývalý americký prezident George W. Bush. Toto trio podľa neho tvorili Irak, Irán a Severná Kórea.
Bushovo prepojenie týchto krajín celkom nesedelo. Bagdad a Teherán viedli dve desaťročia predtým krvavú vojnu a spájal ich len vzájomný odpor. Ani jeden z nich sa nestaral o záujmy Pchjongjangu a jeho diktátor sa nestaral o nich. Všetci však svojím vlastným spôsobom videli Washington ako Veľkého Satana a snívali o jeho zabití.
Dnešné autokratické kvarteto Irán, Rusko, Čína a Severná Kórea má viac spoločného ako niekdajšie trio. Čína a Rusko vyhlásili priateľstvo „bez obmedzení“, a aj keď je Peking voči Kremľu opatrný, chce zabrániť tomu, aby Rusko prehralo na Ukrajine a nakupuje jeho ropu a iný tovar, aby obišlo západné sankcie. Irán dodáva Rusku drony na zabíjanie Ukrajincov a Severná Kórea posiela na rovnaký účel delostreleckú muníciu. Peking a Moskva zároveň podporujú Pchjongjang. Každý niekomu niečo dlží, každý je niekomu zaviazaný.
HLAVNÝ NEPRIATEĽ
Každý člen tejto osi však sleduje iné ciele. Ruský prezident Vladimir Putin si chce podmaniť Ukrajinu a pozerá sa aj na Moldavsko a ďalšie postsovietske štáty, pričom tvrdí, že bráni Rusko pred celým dekadentným Západom. Jeho čínsky náprotivok Si Ťin-pching chce pohltiť Taiwan a tiež vytlačiť amerických partnerov, ako sú napríklad Filipíny, z Juhočínskeho mora.
Potom je tu Kim Čong-un z Pchjongjangu, ktorý sa zjavne rozhodol využiť to, že je svet zaujatý Gazou, a oháňa sa svojím rastúcim arzenálom jadrových zbraní proti Južnej Kórei, Japonsku i USA. V prejavoch na konci roka naliehal na svoju armádu, aby sa pripravila na vojnu a „nabrúsila vzácny meč“, teda svoj atómový arzenál. Minulý rok vypustil špionážny satelit a otestoval takmer tridsať balistických rakiet, z ktorých mnohé môžu zasiahnuť USA, pričom tento rok ich pravdepodobne vyskúša ešte oveľa viac.
Irán, Rusko, Čína a Severná Kórea nie sú osou v zmysle koordinácie svojej stratégie. Môžu sa však správať ako os, ak dôjdu k záveru, že USA sú rozptýlené vojnou v Gaze, paralyzované domácou polarizáciou alebo celkovo vyčerpané z množstva zahraničnopolitických problémov. Všetci sa totiž zhodujú v tom, že hlavným nepriateľom je Washington. Ak budú USA bovať s ktorýmkoľvek z týchto štátov, ostatné môžu byť v pokušení otvoriť ďalší front.
Udržať ich na uzde bude ťažké, aj keď Biden má správnu stratégiu. Patrí do nej vytváranie variabilných spojenectiev v Európe, na Blízkom východe i v Ázii, aby čelili každému protivníkovi osobitne. Stratégia zahŕňa aj snahu oddeliť Peking od akejkoľvek vznikajúcej osi zla presviedčaním prezidenta Si Ťin-pchinga o tom, že Čína sa ako jediná potenciálna superveľmoc v súčasnosti delí o kontrolu svetového mieru s USA. Toto môže byť v skutočnosti posledná nádej sveta: nepravdepodobný triumf dvojitého čínsko-amerického líderstva. Mohli by sme ho nazvať „os stability“.
Žiadny z týchto štátov síce neuzavrelo formálne spojenectvo a dohodu o vzájomnej obrane s ostatnými alebo s Iránom. Už predtým však vytvorili spojenia a drží ich pokope porozumenie, ktoré americkí experti a politici nazývajú novou osou zla.