Putinova mašinéria na cárskej železnici
Veľké boje 20. storočia boli bojmi o Euráziu. Transsibírska magistrála ich podnietila tým, že pomohla vytvoriť zo superkontinentu jediný integrovaný bojový priestor
Bola to scéna ako z vojnového trileru. V novembri ukrajinskí agenti zaútočili na kritické úseky Bajkalsko-amurskej magistrály, ktorá prechádza východným Ruskom a je súčasťou väčšieho komplexu Transsibírskej magistrály. Útoky predstavovali odvážny pokus, ako narušiť ruskú dopravnú sieť a najmä jej spojenie s Čínou, tisíce kilometrov od frontu.
NARUŠENIE HRANICE
Nebolo to po prvýkrát, čo si ruské železnice zahrali hlavnú úlohu vo veľkolepých vojenských drámach.
Už viac ako storočie zohráva Transsibírska magistrála – jej hlavná línia, ako aj vedľajšie trate, ktoré sa od nej odpájajú – ústrednú úlohu v stretoch o dominanciu v Eurázii. Jej príbeh ilustruje vzťah medzi stratégiou, technológiou a geografiou v modernej dobe.
Geografia sa zmeniť nedá: okrem dobytia či skrátenia času je krajina tam, kde je. No prelomy, ktoré narúšajú geografické hranice, môžu zmeniť globálnu históriu.
Suezský prieplav posilnil európsky imperializmus tým, že skrátil vzdialenosť medzi hlavnými mestami a africkými a ázijskými perifériami. Vybudovanie transkontinentálnej železnice v 19. storočí a integrácia Severnej Ameriky od Atlantiku po Pacifik pomohli USA stať sa v 20. storočí superveľmocou. A ako tvrdil veľký britský geograf sir Halford Mackinder v slávnej prednáške z januára 1904, železnice transformovali aj Euráziu.
RADŠEJ HNEĎ AKO POTOM
Blížiace sa dokončenie Transsibírskej magistrály, obrovského projektu, ktorý z pôžičiek realizoval cársky režim, dramaticky zrýchlilo pohyb armád na obrovské vzdialenosti na severe Eurázie. Krajina, ktorá ju podľa Mackindera dokáže ovládnuť, by mala dobrú šancu aj na prvenstvo v širšom svete. Takže otvorenie železnice dlhej 9-tisíc kilometrov by povzbudilo Rusko a možno aj ďalšie mocnosti, aby sa pokúsili o rozsiahlu expanziu, čo by vyvolalo kruté boje s rivalmi, ktorí by sa dotyčné mocnosti snažili skrotiť. Je jasné, čo tým Mackinder myslel.
Ruskí predstavitelia verili, že Transsibírska magistrála umožní hlbšie prieniky do východnej Ázie. Ale ruský sen bol zároveň nočnou morou pre Tokio: „Deň, keď bude dokončená Transsibírska železnica, bude dňom, keď príde do Kórey kríza,“predpovedal jeden japonský veliteľ, „a keď kríza príde do Kórey, prevratom bude čeliť celý Orient.“
Len niekoľko týždňov po tom, čo Mackinder predniesol svoju prednášku, Japonsko spustilo prvý boj veľmocí 20. storočia prekvapivým útokom na ruskú flotilu v hlbokomorskom mandžuskom prístave Port Arthur. A nebolo to poslednýkrát, čo ruské železnice figurovali vo veľkej vojne.
Modernizácia ruskej železničnej siete – s Transsibírskym jadrom – pomohla začať prvú svetovú vojnu tým, že presvedčila nemeckých predstaviteľov, že mohutné cárske armády sa už čoskoro budú môcť mobilizovať vyššou rýchlosťou. „Veľké ruské železničné stavby,“varoval nemecký cisár Wilhelm II., sú „prípravou na veľkú vojnu“. Preto je lepšie bojovať hneď, uvažovali Wilhelmovi dôstojníci uprostred krízy, ktorá zachvátila Európu v roku 1914, ako čakať na dokončenie týchto stavieb.
JEDEN BOJOVÝ PRIESTOR
Po revolúcii z roku 1917, ktorá vyradila Rusko z prvej svetovej vojny, podnietili obavy, že by sa boľševici (alebo Nemci) mohli zmocniť Transsibírskej železnice, zmätené intervencie Japonska, USA i ďalších.
O generáciu neskôr železnica umožnila a potom pomohla uhasiť jednu z najvražednejších vojenských kampaní v histórii. V rokoch 1939 až 1941 pomáhala železničná magistrála Adolfovi Hitlerovi v jeho vojne proti západným demokraciám tým, že do Nemecka dopravovala kľúčové zdroje zo Sovietskeho zväzu, ktorý sa ticho pripojil k nacistickému Nemecku, i z japonského východoázijského impéria. Keď sa Hitler obrátil proti Josifovi Stalinovi, železnica sa stala záchranným lanom Moskvy a privážala na front americkú pomoc zo vzdialeného Vladivostoku.
V studenej vojne, ktorá nasledovala, to bola taktiež Transsibírska magistrála, ktorá dala Sovietskemu zväzu schopnosť presúvať sily z jedného bodu do druhého rýchlejšie ako nepriateľ – a prinútila slobodný svet počítať s hrozbou agresie v Európe i vo východnej Ázii.
Veľké boje 20. storočia boli bojmi o ovládnutie Eurázie. Transsibírska magistrála ich podnietila tým, že pomohla vytvoriť z tohto superkontinentu jediný integrovaný bojový priestor. Napokon, na túto železnicu sa spolieha aj dnešný ohavný agresor.
VÝZNAM PRETRVÁVA
Počas prípravy na inváziu použil Vladimir Putin Transsibírsku magistrálu na prepravu ľudí a materiálu z ďalekých končín Sibíri k ukrajinským hraniciam. Keď sa vojna zmenila na krvavú a zdĺhavú, ruský prezident použil železnicu na posilnenie a zásobovanie svojej bojujúcej armády – napríklad dovozom delostreleckých granátov zo Severnej Kórey – a na preorientovanie prísne sankcionovaného obchodu Ruska smerom k Ázii. To všetko vysvetľuje, prečo je Ukrajina taká odhodlaná oslabiť ruské vojnové úsilie tým, že útočí aj na Putinove železnice.
Technológia sa, samozrejme, neprestala vyvíjať. Železniciam konkurujú kontajnerové lode, lietadlá a iné prostriedky globálnej dopravy, ale význam kľúčových železníc Eurázie pretrváva.
S rastúcim medzinárodným napätím revizionistické mocnosti na čele s Ruskom a Čínou prehlbujú svoju spoluprácu a kladú dôraz na dopravné spojenia, ktorých sa americké námorníctvo nemôže dotknúť. Čím silnejšie budú medzi nimi kontinentálne väzby, tým odolnejšie budú proti tlaku zo strany Západu.
„Nechajte postaviť železnicu,“vyhlásil cár Alexander
III. v roku 1891. O viac ako storočie neskôr je Transsibírska magistrála stále ohniskom eurázijského, ale aj globálneho konfliktu.
Znamená to veľa. Pretože ide o európske Oscary, teda presnejšie o európske Grammy. Ceny European Festival Awards sa pravidelne udeľujú v januári počas festivalu Eurosonic v Holandsku. A tento rok tam malo Slovensko zástupcov nielen v nomináciách. Pohoda sa stala víťazom kategórie Best Medium-Sized Festival.
„Je to pre nás jeden zo zásadných historických momentov. Pretože v Európe sú desiatky, ak nie stovky festivalov každé leto. Byť odbornou komisiou vybraný za najlepší je niečo fantastické. Som úplne nadšený. Zvlášť po roku 2023, ktorý nebol jednoduchý,“hovorí Michal Kaščák.
HLASY OD FANÚŠIKOV AJ OD ODBORNÍKOV
Podľa šéfa trenčianskeho festivalu táto cena veľa znamená aj pre našu hudobnú scénu ako celok.
„Slovensko nepatrí medzi exponované krajiny v hudobnom svete. Keď zahraniční odborníci rozhodnú, že tam je momentálne najlepší stredne veľký festival v Európe, môže to pomôcť zviditeľniť aj ostatné naše festivaly a celú našu hudobnú scénu.“
Pohoda bola tento rok nominovaná aj v kategóriách Event Safety a The Take a Stand Award. Jednu nomináciu, v kategórii Best Small Festival, mal aj bratislavský Sharpe.
Pohoda už má z minulosti dve ceny European Festival Awards v kategóriách Health & Safety a Take a Stand; teraz k nim pridala tretiu, ktorá je ešte o stupeň významnejšia.
Organizátorom týchto cien, ktoré sa udeľujú od roku 2009, je asociácia európskych festivalov Europe. Výsledky kombinujú „hlas ľudu“s názormi odborníkov. V prvom kole totiž hlasujú fanúšikovia a z finálovej desiatky vyberá víťazov medzinárodná porota z celej Európy. Tento rok sa dokopy do hlasovania zapojilo vyše 300-tisíc ľudí.
Úspech Pohody ešte znásobuje, že medzi tohtoročnými finalistami v jej kategórii bol napríklad aj legendárny festival vo švajčiarskom Montreaux.
POHODA IDE DO KYJIVA
S Michalom Kaščákom sme hovorili krátko po skončení utorňajšieho galavečera. V telefóne už bolo počuť začínajúce oslavy jeho tímu aj bodré gratulácie kolegov z európskej scény.
„V medzinárodnej festivalovej komunite je veľa prajnosti. Už sme sa vytešili s našimi poľskými kamošmi z Alter Artu, ktorí dostali cenu Promotér roka, a teraz nám gratulujú aj ľudia, ktorí boli nominovaní spolu s nami. Keď som schádzal z pódia, ako prvý ma objal môj kamarát Vlad Jaremčuk z ukrajinského Atlas Festivalu. Spolu robíme veľa akcií, tú najbližšiu už na budúci týždeň. Vyrážame do Kyjiva, kde organizujeme prvý malý festival Pohoda na Ukrajine.“
Akcia bude v sobotu 27. januára v kyjivskom klube Atlas pod názvom Pohoda Loves Ukraine. Otvorí ju popoludňajšia diskusia s Michalom Kaščákom a Michaelom Kocábom, ktorý bol začiatkom 90. rokov
Je to pre nás jeden zo zásadných historických momentov. Pretože v Európe sú desiatky, ak nie stovky festivalov každé leto.
Michal Kaščák o zisku ceny pre Pohodu
minulého storočia predsedom parlamentnej komisie a s ruskými generálmi riešil odchod ich vojsk z Československa. Spevák Pražského výběru vystúpi aj na následnom koncerte so skupinou Karpatské chrbáty. Okrem nich ešte do Kyjiva prídu zahrať aj Berlin Manson, FVLCRVM, FARA a skupina VBPS.
Z ukrajinskej scény sa predstavia Stantsiya Nyr, Hyphen Dash a Lucas Bird. Vstupné bude dobrovoľné a celý výťažok z večera poputuje na charitatívne účely pod hlavičkou iniciatívy Music Saves Ukraine, s ktorou Pohoda aktívne spolupracuje od ruského útoku vo februári 2022.
EUROSONIC 2024 A SLOVENSKO
Tím Pohody trávi v januári týždeň v holandskom meste Groningen už niekoľký rok po sebe. Festival Eurosonic je totiž najväčšou stretávkou hudobných profesionálov z celej Európy. Ide o takzvanú showcase akciu, kde sa cez deň koná konferencia o odborných témach pre insiderov a po večeroch sú koncerty vybraných hudobníkov na niekoľkých miestach po celom meste.
Slováci sú špecifikom v tom, že obvykle všetci cestujú spolu (autobusom) a komunitného ducha udržiavajú aj v ubytovaní (na lodiach v centre mesta). Tento rok je tam dokopy štyridsať ľudí z našej hudobnej scény – okrem „pohoďákov“aj zástupcovia Sharpe Festivalu, LALA Slovak Music Exportu, Rádia_FM a portálu hudba.sk.
Vo štvrtok na Eurosonicu odohrali koncerty Tamara Kramar a skupina Meowlau X Val. V rámci festivalovej konferencie dnes v diskusii Live 24 – Lust for Live in Ukraine vystúpi Michal Kaščák a jeho kolegyňa Paula Poštolková bude rozprávať v paneli s názvom Swimming Against the Tide: Promoting New European Talent in 2024.