Aj víťaz volieb musí rešpektovať limity moci dané zákonmi
Je bezprecedentné, aby sa takéto závažné zmeny v oblasti trestného práva diali bez riadneho legislatívneho procesu. Prebiehajúca rozprava v parlamente ho nenahrádza
Verím, že ak sa na niečom všetci v tejto sále zhodneme, tak určite na tom, že trestná politika patrí medzi najpodstatnejšie, a teda základné funkcie nášho štátu. Ide o kľúčový nástroj pre udržiavanie poriadku a bezpečnosti v spoločnosti, s priamym vplyvom nielen na páchateľov, ale aj na práva poškodených. Napĺňa sa ním prirodzené očakávanie občanov, že keď dôjde k trestnému činu, je to štát, ktorý páchateľa primerane potrestá a nastolí spravodlivosť. Zákonodarca pritom musí zohľadňovať všetky základné funkcie trestného práva: regulatívnu, ochrannú, represívnu aj preventívno-výchovnú.
Novela zákonov v oblasti trestného práva, o ktorej budete hlasovať, predstavuje jednu z najvýznamnejších zmien v doterajšej trestnej politike nášho štátu. Je to zmena, ktorá zásadne mení prístup k majetkovej a hospodárskej kriminalite v tom najširšom význame. Jej nesprávne alebo dôkladne nepripravené nastavenie by mohlo spôsobiť nepredvídateľné celospoločenské škody a nezvratné zásahy do práv osôb poškodených trestnou činnosťou.
Je bezprecedentné, aby sa takéto závažné zmeny v oblasti trestného práva diali bez riadneho legislatívneho procesu. Prebiehajúca rozprava v parlamente ho, samozrejme, nenahrádza, to by sme ho potom vôbec nemuseli mať v právnom poriadku. Vyjadrenia opozičných poslancov tu smerujú takpovediac do tmy. Môžu prísť s akýmkoľvek argumentom, avšak bez nároku na to, že by sa ním niekto zaoberal.
Štandardný legislatívny proces, ktorý v sebe zahŕňa medzirezortné pripomienkové konanie, má svoj osobitý účel a ten nijako nenahrádzajú vyjadrenia poslancov v parlamente. Riadne pripomienkové konanie je verejné, zúčastňujú sa ho povinné subjekty a môžu byť vznesené zásadné pripomienky, s ktorými je potrebné sa vyrovnať zákonom ustanoveným spôsobom. Sama som absolvovala viaceré medzirezortné pripomienkové konania ako zástupca verejnosti za vašich predchádzajúcich vlád. A viac alebo menej to bol kvalifikovaný odborný dialóg, v ktorom sa skutočne diskutovalo.
Nezamieňajme preto rozpravu v parlamente za tento nástroj prípravy legislatívy.
Absencia odbornej diskusie znásobuje riziká spojené s touto novelou, pretože chýba analýza všetkých jej dôsledkov. Jej prijatie je preto spojené so všetkými rizikami, ktoré nedostatočná príprava a absencia odbornej diskusie prinášajú.
Náš právny poriadok pripúšťa skrátené legislatívne konanie, ale iba ako výnimočný nástroj prijímania legislatívy.
Ako jeden z hlavných dôvodov, o ktorý navrhovateľ, teda vláda Slovenskej republiky, opiera dôvodnosť skráteného legislatívneho konania, je údajné masívne porušovanie ľudských práv obvinených. Majú o tom svedčiť desiatky rozhodnutí Ústavného súdu SR. Mala som možnosť sa oboznámiť s uvedenými rozhodnutiami Ústavného súdu a musím povedať, že tento argument predkladateľa ako zákonný dôvod pre zrýchlený legislatívny proces neobstojí.
Spomínané rozhodnutia Ústavného súdu majú len veľmi málo spoločné so samotnou novelou Trestného zákona a neodôvodňujú ani zrýchlené rušenie špeciálnej prokuratúry. Podľa rozhodnutí, ktoré mi pán minister spravodlivosti doručil, sa iba šesť rozhodnutí Ústavného súdu od roku 2020 týka Úradu špeciálnej prokuratúry, teda jej postupu alebo rozhodnutí tohto úradu. Ani v jednom z týchto šiestich prípadov však nebola konštatovaná neústavnosť samotného trestného konania. Išlo v nich predovšetkým o porušenia práva na konanie bez zbytočných prieťahov, neumožnenie návštevy notára obvinenému v kolúznej väzbe, nezákonnosť zaistenia finančných prostriedkov počas trestného stíhania, nezákonnú prehliadku administratívnych priestorov a nedostatočné preverenie sťažnosti obvineného, ktorému v kolúznej väzbe nebolo umožnené odosielať listy manželke a deťom. Všetko spomenuté sú chyby a je dobré, že zafungoval mechanizmus kontroly v podobe rozhodovacej činnosti Ústavného súdu. Žiadne z uvedených rozhodnutí však neodôvodňuje samotné rušenie inštitúcie.
Väčšina rozhodnutí Ústavného súdu sa týka iných orgánov vymožiteľnosti práva. Argument navrhovateľa, že aj za rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré sa týkali súdov, môže vlastne prokuratúra, tiež neobstojí, pretože zodpovednosť za postup a rozhodnutie nesie vždy ten orgán, ktorý rozhodnutie vydal. Ústavný súd ročne vydá stovky podobných rozhodnutí, v ktorých konštatuje porušenie práv v podobe prieťahov v konaní alebo rôznych procesných pochybení. Ak by toto malo byť dôvodom na rušenie inštitúcií, museli by sme rovnako rušiť aj
Úprimnejšie zdôvodnenie zrýchleného legislatívneho konania preto vidím skôr vo výroku predsedu vlády “Politika je o moci a toto je mocenské rozhodnutie.”
mnohé súdy a prokuratúry, čo by bol zjavný nezmysel.
Predkladatelia sa zároveň odvolávajú na potrebu zosúladiť výšky trestov s trendmi trestnej politiky v štátoch Európskej únie. Zároveň však Európska prokuratúra už na základe predbežnej analýzy vládneho návrhu skonštatovala, že niektoré z navrhovaných zmien by už neboli schopné zabezpečiť, aby trestné činy proti rozpočtu Európskej únie boli na Slovensku trestané účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnými sankciami. Európska únia totiž vyžaduje, aby za podvody na eurofondoch hrozili odrádzajúce tresty.
Opakovane tiež spomínate, že novela vychádza z návrhu, ktorý pripravil bývalý minister spravodlivosti pán Karas. Ten pripravil komplexný návrh novely Trestného zákona po skutočne širokej a niekoľko mesačnej odbornej diskusii v riadnom legislatívnom konaní.
On sám sa od obsahu prerokovávanej novely trestného zákona dištancuje, pretože táto jej podoba podľa neho predstavuje vážne ohrozenie vnútornej bezpečnosti štátu.
Úprimnejšie zdôvodnenie zrýchleného legislatívneho konania preto vidím skôr vo výroku predsedu vlády „Politika je o moci a toto je mocenské rozhodnutie.“
Nemusíme sa zhodnúť na tom, o čom by politika mala byť, ale jedno platí pre všetkých rovnako: v demokratickej spoločnosti je výkon moci limitovaný zákonmi a ústavou a aj víťaz volieb ich musí rešpektovať.