Varovanie pred katastrofou

Prezidentka rozbila argumenty koalície, ale jej skutočnému motívu sa vyhla

Ako sa dalo čakať, hlavnej udalosti dňa, ktorou bol prejav prezidentky Zuzany Čaputovej v parlamente, nechýbali detinské momenty. O jeden sa postarali trucujúci politici z SNS, ktorí odišli zo sály. Nesklamal ani tínedžersky otravný podpredseda NR SR a Smeru, ktorý si v sále ostentatívne čítal knihu o smrti Milana Lučanského. A prišiel aj komický moment, keď minister zahraničia Juraj Blanár po prejave na okamih vypadol z roly a na rozdiel od koaličných kolegov chcel začať tlieskať, čo však rýchlo zakamufloval zopätím rúk. Ale inak to bolo najmä varovanie pred blížiacou sa katastrofou.

Okrem každoročných správ o stave republiky využila prezidentka možnosť vystúpiť v parlamente vôbec po prvýkrát. To už chce naozaj vážny dôvod.

Hlava štátu ho pomenovala ako hroziacu rezignáciu štátu na ochranu svojich občanov, na efektívne vymáhanie spravodlivosti a odklon od ochrany princípov právneho štátu. Stačilo jej tritisíc slov, aby argumentáciu vládnej koalície a jej spojencov z radov obvinených, advokátov, prokurátorov či dekanov úplne rozmetala.

Zuzana Čaputová skritizovala zneužitie skráteného legislatívneho konania, na ktoré nie je dôvod a rozprava ku ktorému nedokáže nahradiť medzirezortné pripomienkové konanie.

Na pravú mieru dala aj argument o údajnom porušovaní ľudských práv. Skonštatovala totiž, že z množstva rozhodnutí Ústavného súdu, ktorými sa oháňa napríklad minister spravodlivosti Boris Susko, sa rozhodnutí špeciálnej prokuratúry týka len šesť, pričom súd ani raz nekonštatoval ich neústavnosť.

A zavádzanie, hoci ho tak priamo nepomenovala, prezidentka vidí aj pri chystanej „štvorkombinácii“zásadného zníženia trestných sadzieb, zvýšenia hraníc škody, zmeny v ukladaní podmienečných trestov a zmeny v oblasti premlčania. Pri nich konštatovala, že idú oveľa ďalej než v krajinách, na ktoré sa koalícia odvoláva, a budú mať za následok, že tresty už potenciálnych zločincov nebudú odrádzať.

Nezodpovedanou otázkou zostáva, či bolo správne, že sa hlava štátu vyhla skutočným motívom chystaných zmien. Čo-to naznačila, keď spomenula premiérovo priznanie, že ide o mocenské rozhodnutie, a keď odmietla motto Pavla Pašku „Vyhraj voľby, môžeš všetko“. Ale amnestia pre koalíciu a jej ľudí, ktorá celú zmenu trestnej politiky motivuje, medzi jej argumentmi nezaznela.

Možno prezidentka naozaj verí, že väčšina zákonodarného zboru jej argumentom rozumie, že sa v ňom nájde dosť ľudí, ktorí jej apel vypočujú, že si uvedomujú, pod akú špinavosť by sa inak podpísali. Ale skôr to bude tak, že už tak napätú situáciu len nechcela ďalej vyhrocovať. Napokon, všetci vedia, o čo ide, aké budú dôsledky a kto za to bude niesť zodpovednosť.

Okrem každoročných správ o stave republiky využila prezidentka možnosť vystúpiť v parlamente vôbec po prvýkrát. To už chce naozaj vážny dôvod.