Prezidenta na diaľku nezvolíte Prehľad dôležitých termínov
Voľba prezidenta zo zahraničia nebude možná. Kto má trvalý pobyt v cudzine, môže prísť s pasom do volebnej miestnosti na Slovensku
Na rozdiel od parlamentných volieb nemôžu voliči zo zahraničia voliť poštou. A to napriek tomu, že ministerstvo vnútra malo korešpondenčné hlasovanie prezidenta pripravené.
Zavedenie korešpondenčného hlasovania v prezidentských voľbách je trochu tvrdším orieškom. Vyžaduje si totiž aj drobnú zmenu v ústave, ktorú sa doteraz nepodarilo uskutočniť.
Potrebný návrh na zmenu ústavy schválila a do parlamentu predložila vláda Eduarda Hegera ešte v auguste 2022. Následne v septembri šla do parlamentu aj novela volebného kódexu, ktorá mala korešpondenčnú voľbu prezidenta dotiahnuť.
V lete 2022 nič nenaznačovalo tomu, že sa korešpondenčná voľba prezidenta nezavedie. Hegerova vláda mala 89 poslancov a zohnať navyše aspoň jeden hlas na pomyselnú ústavnú deväťdesiatku nemal byť problém, s koalíciou zvykli hlasovať aj viacerí nezaradení poslanci.
V septembri 2022 z vlády odišla SaS – ani to však nemala byť komplikácia, strana nemala problém zahlasovať za potrebnú zmenu ústavy.
Hlasovanie o zmene ústavy však prišlo na rad vo veľmi chaotickom období – 8. novembra 2022. Bolo to po tom, čo parlament ochromil údajný hekerský útok.
V ten deň sa okrem zmeny ústavy hlasovalo aj o ďalších 222 bodoch. O 16.23 h prišla na rad zmena ústavy. Tá – pre verejnosť prekvapivo – neprešla; chýbalo jej sedem hlasov.
Nepodporili ju najmä poslanci Sme rodina. Konkrétne Martin Borguľa, Ľudovít Goga, Jaroslav Krahuta,
Jozef Lukáč, Peter Pčolinský, Milan Svrček a hlasovania sa nezúčastnil ani predseda Sme rodina a vtedy aj predseda parlamentu Boris Kollár.
Spomedzi poslancov vtedajšieho OĽaNO sa hlasovania zdržal Radovan Marcinčin a na hlasovaní chýbal Erik Ňarjaš. Hlasovania sa zdržal aj poslanec Juraj Šeliga (ex-Za ľudí, dnes Demokrati).
Naopak, spomedzi nevládnych poslancov to podporila Katarína Hatráková (ex-OĽaNO), Martin Klus (ex-SaS), Miroslav Kollár (Spolu), Ján Mičovský (ex-OĽaNO), Miriam Šuteková (Za ľudí), Jana Žitňanská (ex-Za ľudí) a celý klub SaS s výnimkou Branislava Gröhlinga, ktorý sa hlasovania nezúčastnil.
Denník N oslovil Juraja Šeligu, prečo za vládny návrh nezahlasoval – bývalého poslanca spätne prekvapilo, že je v hlasovaní pri jeho mene uvedené, že sa zdržal. Nepamätá si, že by mal voči návrhu výhrady, naopak – voľbu zo zahraničia v prezidentských voľbách podporuje a aj v čase hlasovania podporoval.
Zdržanie sa v hlasovaní preto uvádza ako technickú chybu, ktorú zrejme vtedy neriešili, keďže návrh neprešiel o viac ako jeden hlas. Šeliga dodáva, že počas hlasovaní v prvom a druhom čítaní za návrh hlasoval, a keďže k návrhu nepribudli pozmeňovacie návrhy, nemal dôvod hlasovať inak.
S otázkami, prečo koncom roka 2022 nepodporilo vládny návrh hnutie Sme rodina, sme sa obrátili aj na bývalého podpredsedu parlamentu Petra Pčolinského – na otázky neodpovedal.
Zmena ústavy sa týkala len zmien niektorých lehôt súvisiacich s voľbami. Treba však dodať, že zámerom zmien
Prezidentské voľby môžu rozhodnúť desiatky, stovky alebo tisíce hlasov. Môžu to byť hlasy voličov, ktorí pricestujú do zahraničia.
Samuel Zubo iniciatíva Srdcom doma
od 9. januára - oficiálne sa začína volebná kampaň;
do 30. januára - odovzdanie kandidatúr vrátane podpisov;
od 7. februára - začnú sa vydávať hlasovacie preukazy;
do 13. februára preskúmanie kandidátnych listín a registrácia kandidátov;
do 4. marca - možnosť elektronicky požiadať o hlasovací preukaz;
od polnoci z 20. na 21. marca - začína sa volebné moratórium;
do 7. hodiny 21. marca - možnosť vzdať sa kandidatúry;
do 22. marca možnosť osobne požiadať o hlasovací preukaz;
od 7. hodiny 23. marca - začína sa hlasovanie v prvom kole;
od polnoci z 3. na 4. apríla - začína sa volebné moratórium pre druhé kolo;
do 5. apríla - možnosť osobne požiadať o hlasovací preukaz pre druhé kolo;
od 7. hodiny 6. apríla - začína sa hlasovanie v druhom kole.
ústavných lehôt nebolo len zavedenie korešpondenčného hlasovania, ale aj potenciálne spojenie druhého kola prezidentskej voľby s eurovoľbami.
A práve to malo údajne prekážať niektorým poslancom Sme rodina. Nehlasovaním za novelu mohli navyše bojkotovať prácu vtedajšieho ministra vnútra Romana Mikulca, ktorého politici Sme rodina dlhodobo kritizovali.
Mimochodom, o zámere zmeniť lehoty pre prezidentské voľby konšpiroval aj emeritný ústavný sudca Ján Drgonec. Podľa neho chcela vláda Eduarda Hegera touto novelou predĺžiť mandát prezidentky Zuzany Čaputovej.
LEBO MEČIAR
To, že si hlavu štátu nemôžeme voliť aj zo zahraničia, do značnej miery súvisí aj s tým, čoho svedkami sme boli ostatné týždne – s neochotou Petra Pellegriniho prezradiť termín volieb.
V minulosti sme termín volieb poznali oveľa skôr.
Posledné predčasné voľby, ktoré sa konali 30. septembra minulého roka, nie sú úplne najlepší príklad, lebo ich termín bol pevne stanovený už v uznesení o skrátení volebného obdobia z 31. januára. Boris Kollár však oficiálne voľby vyhlásil 9. júna, teda 113 dní pred ich konaním. Z právneho hľadiska je pritom oficiálne vyhlásenie volieb kľúčovým aktom, lebo to umožňuje volebným orgánom začať s prípravou volieb.
Posledné spojené komunálne a krajské voľby, ktoré sa konali 29. októbra 2022, Boris Kollár vyhlásil 10. júna toho roka. Teda 134 dní vopred; čo je štyri a pol mesiaca času na prípravu.
Súčasný predseda parlamentu Peter Pellegrini určil termín prezidentských volieb na 23. marca, no vyhlásil ich až 9. januára. Teda 74 dní pred ich konaním.
Podobne postupoval pred piatimi rokmi v úlohe predsedu parlamentu aj Andrej Danko. Ten prezidentskú voľbu vyhlásil až 10. januára 2019 a termín prvého kola určil na 16. marca. Volebným orgánom tak na prípravu volieb dal len 65 dní.
PREČO PELLEGRINI A DANKO TAKTO POSTUPOVALI?
Mohli mať na to politické pohnútky. Pellegrini s neprezradením termínu volieb mohol taktizovať vo svoj prospech. Danko zase v prospech Maroša Šefčoviča – kandidáta vtedajšej koalície.
Dôležitá je však iná vec. Na rozdiel od akýchkoľvek iných volieb Pellegrinimu to umožňoval zákon. Pri všetkých voľbách volebný kódex vyžaduje, aby boli vyhlásené najneskôr 110 dní pred ich konaním – aby volebné orgány mali prakticky štyri mesiace na ich prípravu.
Výnimkou sú prezidentské voľby. Tam je lehota len 55 dní. Teda ani nie dva mesiace.
Pre férovosť treba dodať, že Peter Pellegrini mohol neprezradenie termínu legálne naťahovať až do 28. januára.
Lehota je pri prezidentských voľbách nastavená takto krátko preto, že ústava obsahuje iné lehoty, ktoré fakticky bránia lehotu na vyhlásenie prezidentských volieb zjednotiť s lehotami pre ostatné typy volieb.
Prezidentské voľby sú rarita aj z iného hľadiska. Žiadne iné voľby na Slovensku nie sú takto rozsiahlo upravené v ústave ako tie prezidentské. Dokonca ani voľby do Národnej
rady, ktoré sú najdôležitejšími voľbami v našom politickom systéme.
Dôvody, prečo je to tak, by sme pravdepodobne museli hľadať v okolnostiach, za ktorých vznikala priama voľba prezidenta na prelome rokov 1998 a 1999.
Vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá priamu voľbu prezidenta zaviedla, vznikla v čase, keď bolo Slovensko bez prezidenta.
Za predchádzajúcej vlády Vladimíra Mečiara koalícia v parlamente blokovala zvolenie prezidenta – aby prezidentské právomoci, vrátane možnosti udeľovať amnestie prešli na premiéra Mečiara a na predsedu parlamentu Ivana Gašparoviča.
Dzurindova vláda prišla s rozsiahlou úpravou prezidentskej voľby priamo v ústave a chcela pravdepodobne zabrániť možnej manipulácii so spôsobom voľby prezidenta v budúcnosti. Napríklad pre prípad, že by sa k moci vrátil Vladimír Mečiar.
Ústava teraz hovorí, že „ak sa úrad prezidenta uvoľní pred uplynutím funkčného obdobia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási voľbu prezidenta do siedmich dní tak, aby sa prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr do 60 dní odo dňa vyhlásenia voľby prezidenta.“
Ide nepochybne o snahu, aby republika bola čo najkratší čas bez prezidenta, ak by úradujúci prezident počas svojho mandátu zomrel či abdikoval. No práve táto ústavná požiadavka bráni ministerstvu vnútra natiahnuť v zákone lehotu na vyhlásenie volieb z 55 dní na štandardných 110.
Ak by pre vyhlasovanie prezidentských volieb platila 110-dňová lehota, termín volieb by sme s istotou boli vedeli ešte pred Vianocami.
AKO TO SÚVISÍ S VOĽBOU POŠTOU
Súčasné nastavenie korešpondenčného hlasovania vo voľbách do Národnej rady a plánované nastavenie v prezidentských voľbách počíta s 52-dňovou lehotou na podávanie žiadosti o voľbu poštou.
To pri 55-dňovej lehote na vyhlásenie volieb znamená, že ak by predseda parlamentu vyhlasoval voľ by v posledný možný deň, voličom by ostávali len tri dni na podanie žiadosti o voľbu poštou.
Tí, ktorí by nežiadali elektronicky, ale písomne, by museli žiadosť v danej lehote aj doručiť, čo je z niektorých kútov sveta prakticky nemožné.
Riešením, ktoré by si nevyžadovalo zmenu ústavy, by mohlo byť skrátenie lehôt špecificky pre voľbu poštou v prezidentskej voľbe. To by však znamenalo vyššie riziko zásielok nedoručených načas.
Súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení vlády sľubuje zaviesť korešpondenčnú voľbu do ďalších prezidentských volieb, ktorá by mala byť v roku 2029.
PARADOX NESPOJENÝCH VOLIEB
Paradoxom tejto situácie je, že ak časť poslaneckého klubu Sme rodina zhodila korešpondenčnú voľbu zo stola pre možné spojenie prezidentských volieb s eurovoľ bami, tak k tomu by beztak neprišlo.
Zmena lehoty by mohla posunúť druhé kolo prezidentských volieb najneskôr na 25. mája 2024.
Medzitým Rada Európskej únie rozhodla, že eurovoľ by sa budú konať medzi 6. a 9. júnom. Na Slovensku teda budú v sobotu 8. júna. K spojeniu prezidentských volieb a eurovolieb by teda nemohlo dôjsť.
JEDINÁ MOŽNOSŤ
Ak máte trvalý pobyt na Slovensku, budete v čase prezidentských volieb v zahraničí a chcete voliť, vašou jedinou možnosťou je včas si vybaviť hlasovací preukaz a v deň volieb prísť do nejakej prihraničnej volebnej miestnosti.
Slováci zdržujúci sa v Česku takto využívajú volebnú miestnosť v Kútoch, kde stoja EC vlaky z Prahy a Brna.
Tí, ktorí majú trvalý pobyt v zahraničí, napríklad takzvaní pendleri, nemusia vopred nič vybavovať, iba sa v deň volieb dostaviť s pasom do niektorej volebnej miestností.
Iná možnosť na voľbu zo zahraničia nie je.
SLOVÁCI V ZAHRANIČÍ: MOBILIZUJEME SA
Pred minuloročnými parlamentnými voľbami a aj v predošlých voľbách mobilizovala Slovákov v zahraničí iniciatíva Srdcom doma. Kým v parlamentných voľbách bola možnosť voliť prostredníctvom pošty z akejkoľvek krajiny na svete, v prípade prezidentských volieb iniciatíva kritizuje, že Slovensko je okrem Malty a Írska jedinou krajinou s priamou voľbou, kde nemôžu občania voliť svojho kandidáta.
Samuel Zubo z iniciatívy kritizuje, že sa minulej vláde nepodarila zmena ústavy, ktorá by voľbu zo zahraničia umožnila, a pripomína, že súčasná vláda Roberta Fica si do svojho programového vyhlásenia vlády dala za záväzok, že do nasledujúcich prezidentských volieb v roku 2029 „vytvorí podmienky pre hlasovanie poštou aj pre voľby prezidenta Slovenskej republiky“.
Iniciatíva Srdcom doma chce však mobilizovať voličov v zahraničí už aj v tohtoročných prezidentských voľbách – aby na voľby prišli domov.
„Srdcom doma bude v tejto súvislosti robiť informačnú kampaň. Za najzásadnejšiu považujeme účasť na druhom kole volieb,“hovorí Zubo.
Informačnú kampaň chce Srdcom doma financovať z verejnej zbierky, ktorú už teraz spustili na portáli Donio.sk.
„Prezidentské voľby môžu rozhodnúť desiatky, stovky alebo tisíce hlasov. Môžu to byť hlasy voličov, ktorí pricestujú do zahraničia. Povzbuďme ich, aby si naplánovali cestu na Slovensko!“hovorí Iniciatíva.