Babiš urazil Rakúsko a chystá obštrukcie
Prečo voľba poštou zo zahraničia vyvoláva v Česku také emócie?
Česi žijúci v cudzine na rozdiel od Slovákov nemôžu hlasovať poštou: keď chcú voliť, musia osobne navštíviť veľvyslanectvo v krajine svojho pobytu.
Andrej Babiš to dlhodobo kritizoval a jeho vláda v programovom vyhlásení avizovala, že to zmení. Tento sľub však nedodržala.
Prešlo šesť rokov a bývalý premiér otočil: vláda Petra Fialu sa rozhodla zaviesť korešpondenčnú voľbu, ale Babišovo hnutie ju dnes rázne odmieta. Podľa niektorých komentátorov ju dokonca vníma ako najdôležitejší návrh zákona tohto volebného obdobia.
V stredu o ňom začal diskutovať český parlament a veľkú pozornosť upútali už úvodné vystúpenia. Babiš ešte pred oficiálnym otvorením schôdze z pozície lídra opozície využil prednostné rečnícke právo. Hovoril takmer štyri hodiny a korešpondenčnej voľbe sa venoval iba okrajovo. Väčší priestor venoval témam, ktoré s ňou nijako nesúvisia, vrátane inflácie, migrácie či nedostavanej diaľnici z Prahy do Rakúska.
„Vykašlali sa na to. Prečo? Pretože majú vo vláde Zelených, tí magori,“povedal o Rakúsku. Jeho výrok si už všimli aj rakúske médiá.
Nielen Babiš, ale aj radikálni poslanci z hnutia SPD Tomia Okamuru chcú aj touto cestou návrh o voľbe poštou obštruovať. Parlament rokoval celú noc z utorka na stredu a do rozpravy sú prihlásené desiatky poslancov.
ČO NAKONIEC ROZHODNE
Ak by v snemovni prešiel koaličný návrh zákona, Česi by zo zahraničia mohli voliť korešpondenčne už v budúcoročných parlamentných voľbách. Podarí sa to Fialovmu kabinetu? Zdá sa, že to bude závisieť od ústavného súdu, kde legislatíva s najväčšou pravdepodobnosťou skončí.
Hoci budú Babiš s Okamurom obštruovať, aktuálna koalícia má so 108 poslancami v 200-člennom parlamente pohodlnú väčšinu. To znamená, že schválenie návrhu bude napokon závisieť od jej vytrvalosti a trpezlivosti. Len na odhlasovanie programu potrebovala vzhľadom na opozičných poslancov s prednostným právom vystúpiť sedem hodín.
Minister vnútra Vít Rakušan očakáva, že zákon o voľbe poštou prejde „natvrdo“, teda bez akejkoľvek podpory ANO či SPD. Zároveň však dodáva, že od opozície očakáva ústavnú sťažnosť.
To, že o zákone napokon rozhodne ústavný súd, tvrdí aj komentátor Jindřich Šídlo. „Myslím si, že tak je to správne,“povedal v rozhovore pre Český rozhlas.
AKÉ SÚ ARGUMENTY KOALÍCIE
Ako sumarizuje Deník N, v prospech korešpondenčnej voľby hovorí predovšetkým to, že by uľahčila život českým občanom v cudzine. Koaliční poslanci tvrdia, že pôjde o službu občanom, ktorá povedie k celkovému zvýšeniu dôvery v český politický systém.
To, ako by korešpondenčná voľba pomohla Čechom v cudzine, opisuje na konkrétnom príklade portál Seznam Zprávy. Píše o Čechovi Janovi Wünschovi, ktorý žije v Indii, no býva až 2-tisíc kilometrov od hlavného mesta.
Ak by sa chcel zúčastniť na voľbách, musel by osobne navštíviť veľvyslanectvo v Dillí. „To by znamenalo aspoň týždenný výlet spojený so značnými finančnými nákladmi. Na to nie som dosť bohatý,“povedal Wünsch.
Dôležité je aj to, že podobnú zákonnú úpravu majú mnohé iné krajiny, v ktorých neevidujú problémy ani volebné podvody. Minister vnútra Vít Rakušan v parlamente povedal, že korešpondenčná voľba nie je žiadnym „revolučným inštrumentom“. Pripomenul, že funguje skoro vo všetkých štátoch Európskej únie vrátane Slovenska.
V Nemecku dokonca platí už od roku 1957. Okrem Česka ju zatiaľ nezaviedli iba vo Francúzsku, v Chorvátsku a na Malte, no vo Francúzsku sa dá z cudziny hlasovať mobilom.
Amerikanista Jakub Lepš pre Televíziu Nova povedal, že voľba poštou v Spojených
Aj keď nejde o státisíce hlasov, pri tesných výsledkoch sa počíta každé percento. Len pre predstavu: jedno percento v snemovných voľbách je zhruba 50-tisíc hlasov. A z pohľadu politikov rozhodne platí, že každý hlas sa počíta.
Jan Tvrdoň analytik Deníka N
štátoch „vedie k tomu, že má ochotu voliť väčší počet voličov“. „USA majú historicky v zahraničí množstvo vojakov, ktorí môžu voliť absenčne,“skonštatoval.
Politológ Tomáš Lebeda pre Novinky dodal, že korešpondenčná voľba je „zavedenou praxou“a prináša menej rizík ako hlasovanie cez internet.
Korešpondenčná voľba patrila medzi predvolebné hlavné sľuby súčasnej vlády.
ČO HOVORÍ OPOZÍCIA
Naopak, proti voľbe poštou hovorí argument, že pri ňom štát nevie vynútiť tajnosť hlasovania. Opozičná poslankyňa z ANO Alena Schillerová dokonca vyhlásila, že korešpondenčná voľba by „zmrzačila volebný systém“. Práve o tomto spornom bode by mal napokon rozhodnúť ústavný súd.
Opozícia okrem toho argumentuje aj tým, že občania v cudzine nežijú v Česku, a tak by o ňom nemali rozhodovať. Babiš v pléne tvrdil, že ak chce niekto hlasovať, mal by „predsa prísť tam, kde sa narodil, ísť hrdo k voľbám a odvoliť“.
Babiš, ktorý sám v minulosti presadzoval korešpondenčnú voľbu, tvrdí, že zmenil názor. „Ako dôchodca sa učím každý deň,“vyhlásil v snemovni.
Jeho stranícky kolega Patrik Nacher poukázal aj na to, že Česi, ktorí budú voliť poštou, budú hlasovať s niekoľkotýždňovým predstihom, a tak si svoju voľbu „nebudú môcť rozmyslieť“.
Schillerová dodala, že voliči by sa „mohli rozhodovať hlavne na základe tendenčných titulkov a novín, ktoré sú zhovievavé k vláde“. Toto tvrdenie nepodložila žiadnymi konkrétnymi príkladmi ani dôkazmi.
AKO TO BUDE FUNGOVAŤ
Ak by zákon prešiel, voliči by sa museli zapísať do voličského zoznamu miestneho veľvyslanectva. Od neho by dostali úradnú obálku s identifikačným lístkom, ktorý by následne poslali späť príslušnému zastupiteľskému úradu.
Korešpondenčná voľba sa má týkať nielen parlamentných, ale aj prezidentských volieb a volieb do Európskeho parlamentu. Nemá sa však týkať regionálnych volieb.
Zároveň je možné, že voľba poštou nebude platiť vo všetkých krajinách sveta – napríklad sa nemusí týkať menej rozvinutých štátov s menej dôveryhodným poštovým systémom.
V zahraničí sa podľa odhadov ministerstva vnútra zdržiava zhruba 400- až 600-tisíc Čechov. Nejde „len“o tých, ktorí sa presťahovali, ale napríklad aj o študentov. Aktuálne pritom volebná účasť Čechov v cudzine dosahuje len 10- až 15-tisíc ľudí.
Ako píšu Seznam Zprávy, korešpondenčná voľba sa podľa aktuálneho návrhu nebude týkať turistov: tí budú môcť hlasovať „len“na ambasáde.
KOMU TO POMÔŽE
Politológ Vít Hloušek pre iDnes.cz povedal, že Česi v zahraničí volia „oveľa častejšie vládne strany“. Ide o pravicové zoskupenie Spolu, pozostávajúce z konzervatívnej ODS, liberálnej TOP 09 a kresťanskej KDUČSL, regionálnu stranu STAN a liberálnu Pirátsku stranu.
Korešpondenčná voľba by preto podľa Hlouška bola „aktuálne nevýhodná pre ANO a predovšetkým pre SPD“. „To je aj dôvodom ich odmietavého postavenia k tejto úprave výkonu volebného práva,“konštatoval politológ.
V parlamentných voľbách v roku 2021 volilo zo zahraničia vyše 50 percent Čechov koalíciu Pirátov a STAN a zhruba 35 percent koalíciu Spolu. Celkovo získali Piráti a STAN „iba“zhruba 16 percent a Spolu takmer 28 percent.
V minuloročných prezidentských voľbách získal Petr Pavel vyše 95 percent hlasov zo zahraničia, pričom Andrej Babiš menej ako päť percent.
Podľa Hlouška by po legislatívnej úprave zo zahraničia mohlo voliť poštou niekoľko desiatok tisíc ľudí, potenciálne až stotisíc. Politológ pripomenul, že na posledných parlamentných voľbách sa dokopy zúčastnilo asi 5,5 milióna Čechov, takže na dosiahnutie 5-percentného kvóra bolo potrebných 250-tisíc hlasov.
Aj analytik českého Deníka N Jan Tvrdoň píše, že z pohľadu opozície je „nepodpora návrhu svojím spôsobom racionálna“. „Jednak sa dá predpokladať, že medzi Čechmi v zahraničí by mohla na koaličné strany strácať,“konštatuje.
Zároveň tvrdí, že je „veľmi nepravdepodobné, aby sa ANO a spol. podarilo zákon v krátkom čase zmeniť“. Česko má dvojkomorový parlament a senát podporuje súčasnú vládu.
„Aj keď nejde o státisíce hlasov, pri tesných výsledkoch sa počíta každé percento. Len pre predstavu: jedno percento v snemovných voľbách je zhruba 50-tisíc hlasov. A z pohľadu politikov rozhodne platí, že každý hlas sa počíta,“dodáva Tvrdoň.
AKO TO VYZERÁ U NÁS
Na Slovensku presadila korešpondenčnú voľbu ešte vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2004, keď modernizovala volebný zákon. Voľba poštou však platí iba pri parlamentných voľbách a netýka sa voľby prezidenta.
Na minuloročných parlamentných voľbách sa zúčastnilo zhruba 58-tisíc ľudí, medzi ktorými s vyše 61 percentami zvíťazilo Progresívne Slovensko.
Druhá skončila SaS s viac než desiatimi percentami, pričom víťaz volieb – Smer – skončil až tretí.
je volebná účasť Čechov zo zahraničia