Odkloňme pozornosť

Ľudia venujú množstvo času, pozornosti a energie niečomu, čo by malo trvať pár minút

Slováci majú zvláštnu sebazáchovnú vlastnosť v čase najväčšej frustrácie prekypovať humorom. Lavína memečiek a vtipov, ktorá zavalila internet po tom, ako Andrej Danko zdemoloval semafor, nemá obdobu a tromfnúť ju môže už len sám Andrej Danko. Je isté, že sa tak čoskoro stane, ako prezidentský kandidát bude mať veľa príležitostí ukazovať sa a rečniť. V inej krajine, v inom vesmíre by nikto iný po takejto blamáži na prezidentovanie nepomýšľal, ale toto je Slovensko a toto je Andrej Danko, generál, doktor práv a predseda. Je viac než isté, že si na prezidentskú kandidatúru trúfne, veď jeho sebavedomie s objektívnou realitou nijako nekoliduje.

Kým sa mládež baví vyrábaním memečiek, experti na závislosti, poslanci, novinári, právnici, zamestnanci magistrátu aj poisťovne, policajti krajskej polície aj krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave, krajský prokurátor, prezident policajného zboru aj minister vnútra, títo všetci pátrajú po tom, čo sa vlastne v Dúbravke stalo. Podobne sa na prelome rokov 2018 a 2019 mesiace pátralo po Dankovej rigoróznej práci.

Všetci títo vysoko kvalifikovaní ľudia venujú množstvo svojho času, pozornosti a energie niečomu, čo by – v prípade bežného zodpovedného a triezveho človeka – malo trvať pár minút a čo by vyriešila policajná hliadka. Andrej Danko je ústavný činiteľ, dopravnej nehode akéhokoľvek ústavného činiteľa treba pochopiteľne venovať viac pozornosti, no aj to sa dá vybaviť obyčajným priznaním, ospravedlnením, zaplatením škody, potrestaním, odstúpením.

A všetci títo vysokokvalifikovaní ľudia by mohli svoju vzácnu energiu a čas venovať skutočným problémom. Namiesto obligátneho kolabujúceho školstva a zdravotníctva spomeniem správu, ktorú aktuálne zverejnila generálna prokuratúra po neohlásenej kontrole v reedukačných centrách a jej zhrnutie nájdete v článku Márie Benedikovičovej s názvom Žijú horšie ako väzni. Deti v polepšovniach bijú aj sexuálne zneužívajú. Toaletný papier majú na prídel. Je to šokujúce čítanie. Svet, ktorý správa opisuje, je svetom stoviek zabudnutých, zneužívaných, týraných a hladných detí, ktoré sa sám štát podujal ochrániť vo svojich zariadeniach, no namiesto ochrany len predlžuje a prehlbuje ich utrpenie. Je to správa o nezáujme, nekompetentnosti, neodbornosti, zneužívaní štátnych peňazí, o deťoch, s ktorými sa narába horšie ako s odsúdenými vrahmi.

Koľko odborníkov, policajtov, prokurátorov, novinárov, či úradníkov bude svoju pozornosť a expertízu venovať týmto deťom?