Favorit pokojne nemusí vyhrať
Ivan Korčok iste dobre vie, že tým, že je v tejto chvíli jediný, kto by mohol Petra Pellegriniho poraziť, hlavná vlna kampaňového ohadzovania špinou pôjde proti nemu
Peter Pellegrini piatkovým volebným eventom v budove banskobystrickej opery konečne ukončil fázu, v ktorej sa správal a rozhodoval ako prezidentský kandidát, hoci ním oficiálne nebol.
Je dôležité, že Pellegrini v prejave vyjasnil to, čo bude s jeho straníckou funkciou, a povedal, že sa po zvolení vzdá miesta predsedu strany, hoci to vďaka vyjadreniam Matúša Šutaja Eštoka nebolo celkom jasné. Zrejmé je aj to, že kampaň bude viesť z pozície predsedu NR SR, čo má svoje výhody.
Sympatické bolo, ako sa vyrovnal s útokmi Andreja Danka o prvej dáme, keď oznámil, že s nikým nezdieľa domácnosť a nebude ho sprevádzať prvá dáma a ani iná osoba. To sa dá povedať aj o tom, že vysvetlil, že niektorým ľuďom nie je dopriate naplniť túžbu založiť si vlastnú rodinu.
V politickej či programovej časti Pellegrini vôbec ničím neprekvapil. Zaznelo plno fráz o spájaní, o národe, o tom, aké dôležité je, aby bol prezidentom niekto, kto už bol vo funkciách, kto má aké skúsenosti. Do toho video umne namiešané tak, aby to geopoliticky hralo na všetky strany a ukázalo sa, že koaličného kandidáta prijmú všade a on sa všade bude cítiť ako diplomatická šťuka vo vode – aj s Číňanmi, aj s pápežom.
Je samozrejmé, že sa vymedzil aj voči svojmu najpravdepodobnejšiemu protivníkovi Ivanovi Korčokovi – tomu patrili slová o tom, že prezidentom nemôže byť prezident elít, prezident médií či prezident zahraničia. To sú klasické body v prejave niekoho, kto chce vyzerať ako ľudový, národný kandidát rozumejúci pracujúcemu človeku, čo robí všetko pre Slovensko.
Kľúčovým slovom jeho prejavu bolo slovo pokoj, napokon jeho heslom je veta: Slovensko už potrebuje pokoj. Nedá sa nesúhlasiť, s týmto zdanlivo nemôže naraziť. Lenže to by nemohol byť v koalícii, ktorá situáciu na Slovensku neupokojila; naopak, svojou aroganciou a mocenskými zásahmi ešte vyhrotila. Navyše, Peter Pellegrini si pod pokojom na Slovensku predstavuje hlavne to, že nebudú žiadne viditeľné konflikty, žiadny odpor, len sa potichu dokončí ovládnutie štátu vládnou koalíciou.
Je jasné, že chce Pellegrini pokoj. Aspoň dovtedy, kým sa mu nesplní jeho sen a nestane sa prezidentom. V kampani nepotrebuje žiadne vybičované emócie, žiadne zásadné otázky o tom, aké sú jeho hodnoty a kde stojí. Priveľa rečí o pokoji mu však nemusí zaručiť víťazstvo. Ak to bude opakovať donekonečna a k pokoju neprispievať, môže sa stať, že ho potopia voliči a voličky, čo už chcú mať pokoj od politikov jeho typu.
Pár hodín pred Petrom Pellegrinim sa voličstvu šikovne pripomenul občiansky prezidentský kandidát Ivan Korčok, ktorý do parlamentu priniesol viac ako 40-tisíc podpisov pod svoju kandidatúru. Zverejnil aj video s motívom (podrž) tašky ironizujúce Petra Pellegriniho.
Ak sa nič dramatické nestane, Korčok sa s Pellegrinim stretne v druhom kole; prieskum agentúry AKO pre televíziu Joj ukázal, že rozdiel medzi nimi sa zmenšuje. Alebo inak: Pellegrini stagnuje a Korčok rastie. To sa dá čítať aj tak, že Korčokova poznateľnosť sa zvýšila a na rozdiel od Pellegriniho, ktorý má aj iné povinnosti, môže byť plne sústredený na kampaň, hoci má aj nevýhodu menšieho mediálneho pokrytia a nemôže sa spoliehať na podporný aparát, aký má Pellegrini. V neposlednom rade platí, že po výčinoch vládnej koalície si aj politicky vlažní občania zrejme uvedomili, že nie je dobré, aby bol prezidentom človek pochádzajúci z tohto prostredia, a bolo by žiaduce, keby v Prezidentskom paláci sedel niekto, kto to bude vyvažovať a nerobiť pri tom hanbu.
Korčok iste dobre vie, že tým, že je v tejto chvíli jediný, kto by mohol Pellegriniho poraziť, hlavná vlna kampaňového ohadzovania špinou pôjde proti nemu. O niečo sa už pokúšajú v Hlase, keď hovoria o Korčokovi ako o človeku, čo slúžil prakticky všetkým ponovembrovým vládam. Jasné je aj to, že ho budú opisovať aj ako agenta Západu, sorosovca a všetko, čo k tomu patrí. To sa čaká od Smeru, SNS a jej vlastného kandidáta Andreja Danka aj od im blízkych konšpiračných webov.
Úplne ideálne to však nebude ani z druhej strany. Milan Majerský z KDH sa na rozdiel od svojich partnerov z protestov proti zrušeniu špeciálnej prokuratúry a novelizácie Trestného zákona ku Korčokovi nehlási a nechce ho ani na tribúne (rovnako ako kultúrno-etické témy), vraj aby to Ficovi nedávalo dôvod spochybňovať protesty. Prieskum AKO však ukázal, že jeho voliči to tak nevidia. 63 percent z nich by už v prvom kole volilo Ivana Korčoka. Zrejme aj preto, že konzervatívci doteraz nepostavili relevantného kandidáta s potenciálom osloviť voličstvo KDH.
Ak chce prozápadný a prodemokratický Korčok vo voľbách uspieť, musí nerozhodnutých voličov presvedčiť, že síce nebude vláde na všetko prikyvovať a bude ju kritizovať, ale nebude to za každú cenu s cieľom vyvolávať napätie a ďalšie konflikty. Na to sú ľudia citliví. Na rozdiel od Pellegriniho môže pokojne hovoriť o potrebe novej politickej kultúry, ale aj slušnosti. Jeho súper totiž už túto tému dokonale vyprázdnil tým, s kým vstúpil do koalície a ako „slabučko hryzká“, keď ide o zásadné veci.
Je jasné, že chce Pellegrini pokoj. Aspoň dovtedy, kým sa mu nesplní jeho sen a nestane sa prezidentom. V kampani nepotrebuje žiadne vybičované emócie, žiadne zásadné otázky o tom, aké sú jeho hodnoty a kde stojí. Priveľa rečí o pokoji mu však nemusí zaručiť víťazstvo.