Zbrojovkám prišiel štedrý pozdrav od ministra Kaliňáka

Na konci roka 2023 došlo na ministerstve obrany k zásadným finančným pohybom. Minister Robert Kaliňák (Smer) poslal približne 100 miliónov eur štátnym a pološtátnym zbrojovkám.

Za jeho predchodcov k takej náhlej štedrej podpore týchto podnikov nikdy nedošlo.

Účtovne pôjde o podporu cez navýšenie základného imania, čo je jedna z mála možností, ktorú vlastník môže podľa zákona využiť.

Minister tento krok vopred neavizoval. Denník N sa o ňom dozvedel začiatkom minulého týždňa od ľudí zo štátnej skupiny DMD, pod ktorú tieto zbrojovky spadajú. Krátko nato začal o tejto téme komunikovať aj Kaliňák.

„Pred koncom roka sme investovali približne sto miliónov eur do zvyšovania základných imaní jednotlivých štátnych firiem. Zmyslom je zlepšenie ich vybavenia a technológií,“povedal Kaliňák v utorok v televízii Joj 24.

Základné imanie zbrojoviek ministerstvo navyšovalo aj v minulosti, ale bolo to len občas a v rádoch miliónov eur.

„Podpora vo výške 100 miliónov je niečo bezprecedentné,“potvrdzuje aj bývalý minister Jaroslav Naď (Demokrati).

PENIAZE SMERUJÚ AJ K STRNADOVI

Podľa Kaliňáka skončí bližšie nešpecifikovaná časť tejto sumy vo firme ZVS holding z Dubnice nad Váhom, ktorá vyrába delostreleckú muníciu. „Táto firma vyrába najžiadanejší typ munície na trhu,“vysvetlil minister.

Túto firmu vlastní štát len spolovice. Druhú polovicu drží súkromná skupina českého zbrojára Michala Strnada. Hoci podiely oboch akcionárov sú rovnaké, ministerstvo v minulosti priznalo, že hlavné slovo v muničke má súkromník.

„Manažment spoločnosti ZVS holding nie je v rukách štátu. Preto máme len obmedzené možnosti pri obchodných rozhodnutiach alebo pri ovplyvňovaní celkového smerovania firmy,“povedal vlani Naď.

Sám Kaliňák túto spoločnosť veľmi dobre pozná aj zo svojho vlastného podnikania. Keď sa po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej stiahol z politiky, založil malú firmu na výrobu loveckých pušiek s názvom Liwa Arms Slovakia. Jej sídlo si dohodol práve v areáli ZVS holding.

Túto firmu Kaliňákovo ministerstvo protežuje. Okrem ohláseného zvýšenia základného imania s ňou čerstvo podpísalo aj rámcovú zmluvu za 145 miliónov na dodávky munície do húfnic Zuzana 2.

Zákazka na jednej strane umožní slovenskej armáde doplniť svoje muničné sklady a zároveň poskytne dlhodobú istotu objednávok aj v prípade náhlych výkyvov na trhu.

POD MENŠOU KONTROLOU

Štátne a pološtátne firmy môžu oveľa voľnejšie narábať s verejnými peniazmi než ministerstvá či úrady. Nemajú povinnosť robiť verejné obstarávanie. „Je na rozhodnutí manažérov, akým spôsobom budú nakupovať technológie, tovary či služby. Ak by sa rozhodli postupovať nehospodárne, verejná kontrola je tam výrazne nižšia,“hovorí bývalý riaditeľ skupiny DMD Štefan Škultéty.

Hlavnou postavou v zbrojovkách ministerstva obrany je Kaliňákov známy, dlhoročný štátny manažér Miroslav Sim, ktorý sa v novembri stal šéfom skupiny DMD. „Poznáme sa dvadsať, možno aj tridsať rokov, už ani neviem, kedy sme sa zoznámili,“povedal Sim o Kaliňákovi.

Dôveru v Sima však mali aj bývalí ministri Jaroslav Naď či Martin Sklenár, ktorí ho takisto nechávali na manažérskych pozíciách. Vysvetľovali to tým, že mal dobré ekonomické výsledky.

DOTÁCIA V ČASE REKORDNÝCH TRŽIEB

Slovenské zbrojovky investície potrebujú, zvlášť tie, ktoré sú vo vlastníctve ministerstva obrany. „Niektoré ich mašiny pochádzajú ešte zo 70. alebo 80. rokov, niektoré ich haly sú ešte staršie. Celkový investičný dlh môže dosahovať až 50 miliónov eur,“hovorí Škultéty.

V súvislosti s vojnou proti Ukrajine a všeobecným zbrojením zbrojovkám však skokovo rastú tržby aj zisk. Pološtátna ZVS hodling pred pár mesiacmi avizovala, že za rok 2023 očakáva rekordné tržby vo výške 80 miliónov eur, takmer dvojnásobok oproti roku 2022. Podľa vtedajšieho vyhlásenia skupiny DMD boli tieto zdroje dostatočné na to, aby firma mohla investovať 31 miliónov „do nových technológií a výrobnej infraštruktúry“.

Aj bývalý úradnícky minister Martin Sklenár si nie je istý, či takéto firmy potrebujú ešte aj ďalšiu štátnu podporu vo forme navýšenia základného imania.

„Sto miliónov je naozaj významná injekcia. Prichádza v čase, keď zbrojárske spoločnosti majú rádovo vyššie výnosy a zisky. Mnohé sú schopné financovať veľké investičné projekty aj z vlastných zdrojov, respektíve s využitým zdrojov Európskej komisie,“hovorí Sklenár.

Odkazuje na to, že firmám, ako je ZVS holding, priniesla vojna aj možnosti financovania z eurofondov, ktorých čerpanie na armádnu výrobu bolo predtým nemysliteľné. Európska komisia sa po Putinovej agresii rozhodla vyčleniť 500 miliónov eur na rozšírenie výroby delostreleckých granátov. O časť týchto peňazí sa uchádza aj ZVS holding.

Ani exminister Naď preto nechápe, prečo je nutné túto firmu, spolovice vlastnenú súkromnou skupinou Michala Strnada, podporiť ešte ďalšou štátnou subvenciou.

„Pôsobí to na mňa ako naliatie štátnych peňazí do firmy, v ktorej má hlavné slovo súkromník,“dodáva Naď.

Kaliňák nezverejnil žiadne detaily, na čo presne by malo byť sto miliónov eur použitých. Jeho hovorcovia odmietli Denníku N na otázky odpovedať.

Podľa bývalého štátneho manažéra Škultétyho bolo v minulosti zvykom, že ak došlo k navýšeniu základného imania, bolo to vždy viazané na konkrétne investičné projekty.

„V našej ére boli takéto prostriedky určené napríklad na výstavbu novej haly, na zriadenie opravárenských priestorov pre novú obrnenú techniku, na nákupy žeriavov a podobne,“hovorí Škultéty, ktorý šéfoval skupine DMD v rokoch 2020 až 2023.

Nie je jasné ani to, či Kaliňákovu podporu analyzoval Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) ministerstva financií. Aj hovorcovia tohto ministerstva nechali otázky k zbrojovkám nezodpovedané.

„Keď sme základné imanie navyšovali my, analytici z ÚHP boli veľmi aktívni, podrobne kontrolovali všetky navrhované položky. Neviem si predstaviť, ako by dnes mohol minister len tak poslať sto miliónov bez akejkoľvek kontroly či analýzy,“hovorí Naď.

ČO UROBÍ DRUHÝ AKCIONÁR?

Kaliňák len vo všeobecnosti povedal, že zbrojovky podporuje jednak pre to, aby v rámci ekonomiky tvorili väčšiu protiváhu automobilkám, a jednak pre to, aby boli k dispozícii aj pre potreby armády.

Bližšie informácie nemajú ani zástupcovia súkromného akcionára vo firme ZVS holding. „Do tejto chvíle neprebehlo žiadne rokovanie o navýšení základného imania, ani sme v tejto súvislosti neboli oslovení,“uviedol hovorca Strnadovej skupiny CSG Andrej Čírtek.

Zodpovedať nevedel ani otázku o budúcich vlastníckych vzťahoch. Navýšenie základného imania by štandardne malo byť vecou oboch akcionárov, v opačnom prípade jeden z nich získa vo firme väčší podiel. CSG však nateraz neuviedla, či je takisto pripravená navyšovať základné imanie vo firme ZVS holding.

Hovorca len dodal, že už dnes majú v rámci tejto firmy naplánované investície do rozširovania výroby. „Časť investície sa týka technológií, ktoré zvýšia produktivitu prostredníctvom čiastočnej automatizácie výroby. Ide najmä o lisy, obrábacie centrá alebo plniace linky. Ďalšia časť investícií smeruje do zvýšenia celkovej kapacity výroby,“dodal Čírtek.

Pôsobí to ako naliatie štátnych peňazí do firmy, v ktorej má hlavné slovo súkromník.

Jaroslav Naď exminister obrany, Demokrati