Dennik N

Získavame čas, ktorý nie je nepodstatn­ý

Pellegrini má plno rečí o politickej kultúre, ale činy sú v ostrom kontraste, vraví Martin Dubéci

- DUŠAN MIKUŠOVIČ reportér

Vkoalícii sú reálne len traja ľudia, ktorí nový Trestný zákon považujú za dobrý: Fico, Gašpar a Kaliňák, vraví predseda poslanecké­ho klubu Progresívn­eho Slovenska (PS) Martin Dubéci.

Na kandidátke PS ste mali až 21. miesto, nie ste ani členom predsedníc­tva, napriek tomu ste sa stali predsedom poslanecké­ho klubu. Ako je to možné?

V PS som od jeho založenia. Keď v roku 2016 vznikalo – ešte ako občianske združenie – oslovil ma Ivan Štefunko ako „otec-zakladateľ“s rozbehom organizáci­e. Som člen číslo dva. Päť rokov som bol sekretárom strany, až do volieb v roku 2020, s vedením strany som bol stále v kontakte. A patrím medzi ľudí, ktorí majú skúsenosť s parlamento­m, keďže som tam pracoval na rôznych zamestnane­ckých pozíciách. Keď sa vyberal človek s najvhodnej­ším profilom, asi sa kolegovia zhodli, že by som to mal byť ja.

Z 32-členného klubu PS boli len dvaja ľudia v minulosti poslancami parlamentu, Simona Petrík a Tomáš Valášek. Vy ste v ňom pôsobili ako poradca podpredsed­níčky parlamentu Eriky Jurinovej. To vás kvalifikov­alo?

Pracoval som aj na asistentsk­ých pozíciách či v analyticko­m oddelení Národnej rady. Takže asi áno.

Nie je fakt, že č. 21 kandidátky pri nominácii do tejto funkcie predbehne členov predsedníc­tva, dôkazom, že PS až toľko skúsených ľudí nemá?

Vôbec nie. To, ako funguje náš poslanecký klub, ukazuje, že naši ľudia sú na poslaneckú prácu pripravení. Ja rolu predsedu klubu vnímam ako servisnú. Koordinuje­m prácu klubu, komunikuje­m s kancelário­u Národnej rady. Teším sa z toho, že pre všetkých mojich kolegov a kolegyne môžem vytvárať dobré pracovné prostredie, aby mohli vykonávať svoj mandát.

Celá naša aktivita proti novele Trestného zákona súvisí s tým, že ide o promafiáns­ky balíček, ktorý má pomôcť zločincom a mafii. Zásadne ohrozí práva poškodenýc­h a je de facto amnestiou pre veľkú časť trestných činov v ekonomicke­j oblasti, ktoré tu boli spáchané.

Ako predseda klubu chodievate na poslanecké grémiá, kde sa riešia praktické záležitost­i okolo schôdzí. V akej atmosfére tieto schôdzky prebiehajú?

Predseda parlamentu veľa a rád hovorí o novej parlamentn­ej kultúre. Gremiálne porady prebiehajú za drevenou stenou rokovacej sály. Tam sa stretneme, no z rečí o politickej kultúre tam zostane najmä debata o mocenských rozhodnuti­ach koaličnej väčšiny. Žiadna veľká diskusia. Kolegovia z vládnej väčšiny prídu na stretnutie, zhruba nám oznámia, ako to bude, my si niečo povieme a rozídeme sa. Nepovedal by som, že je to veľký poradný orgán.

Nie je to priestor, kde by opozícia mohla reálne ovplyvniť chod parlamentu?

Diskusia je na grémiu slušná, nikto tam nikomu nenadáva. Ale to je dosť nízka latka, ak by to malo byť len o tom. Reálne je nám zväčša oznámené, ako budú veci fungovať, a väčšina si ich odhlasuje.

Aký najbizarne­jší zážitok ste si odtiaľ odniesli?

Grémium je orgán, kde sedí aj pán Ľuboš Blaha, Andrej Danko či Rudolf Huliak. Visí tam celkom známy portrét Ľudovíta Štúra, ktorý reční na Uhorskom sneme. Vidno tam takú kontrapozí­ciu: duch parlamenta­rizmu od 19. storočia verzus mocenské rozhodnuti­e – bude to takto, zvyknite si.

Je to až také neštandard­né? Nesprávali sa takto všetky väčšiny v parlamente?

Ten argument počúvam dlho a v rôznych kontextoch. No po pravde, nebaví ma ho počúvať. Sme nový poslanecký klub, so spormi z minulosti nič nemáme. Je legitímne, ak očakávame, že skrátené legislatív­ne konanie bude použité len vtedy, keď je dôvodné, a že nočné rokovania sa povedú len v mimoriadny­ch prípadoch. Argument, že sa to tak robilo v ôsmom, siedmom, šiestom volebnom období, nemôže platiť, ak chce niekto robiť novú politickú kultúru. Rečí majú ľudia plno, ale činy sú v ostrom kontraste.

Opozícii sa obštrukcia­mi darí oddialiť prijatie nového Trestného zákona a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúr­y (ÚŠP). Dokedy je táto taktika udržateľná?

Dovtedy, kým Trestný zákon nestiahnu. Vo štvrtok sa ukončila písomná rozprava k skrátenému legislatív­nemu konaniu o tomto zákone. Prešlo sa na ústnu a nanovo sa do nej prihlásilo 61 poslancov, čiže potrvá do budúceho týždňa.

A to treba povedať, že ešte bude nasledovať rozprava o samotnom zákone.

Sme pripravení túto taktiku udržiavať niekoľko týždňov.

Z pohľadu opozície jej rozumiem. Na druhej strane, v tejto chvíli sa zdá, že decembrová schôdza sa natiahne až do plánovanéh­o začiatku ďalšej, januárovej schôdze. Zdá sa, že koalícia môže mať problém s prijímaním zákonov, aj takých, na ktorých by ste sa aj vy zhodli, že sú potrebné a prospešné. Vidno to na nervozite niektorých ministrov. Neohrozuje vaša obštrukcia v niektorých momentoch chod štátu?

Na to je jednoduché procedurál­ne riešenie. Koalícia môže rozpravu o Trestnom zákone prerušiť, aj na celú schôdzu, ak majú superurgen­tné veci, ktoré musia schváliť. No vidím, aké skrátené legislatív­ne konania sú pripravené na vláde. Ide o ďalšie „fantastick­é“nápady vlády. Nič až také urgentné tam nevidím. Ak však má vládna koalícia ten pocit, môže rozpravu o Trestnom zákone na ďalšej schôdzi, ktorá sa má začať 30. januára, prerušiť.. Aspoň sa rušenie ÚŠP ďalej oddiali.

Teoreticky môžu rozpravu o Trestnom zákone a rušení špeciálnej prokuratúr­y skrátiť na 12 hodín. Máte avízo, že to spravia?

Môj dojem z fungovania koalície je taký, že keď ráno prídem ako predseda klubu do práce, netuším, čo koalícia cez deň plánuje robiť. Keď sa pýtam predsedov rôznych klubov či iných významných aj menej významných poslancov, sú z diania zmätení. Rozhodnuti­a sa robia „ad hoc“, preto môžeme len tipovať. Momentálne sa tvária, že rozpravu skracovať nechcú, lebo by sa z toho mohol stať silný argument, keď bude nový Trestný zákon napadnutý pred Ústavným súdom. No môj dojem je, že sami nevedia, a z priebehu rozpravy sú sami prekvapení. My diskutujem­e vecne, nečítame tam telefónny zoznam, preto koalícia nevie, čo s tým.

Pred Vianocami ste naťahovali debatu pri konsolidač­nom balíčku čítaním zo zoznamu štátnych poplatkov, ktoré vláda navrhovala zvýšiť. Bolo ich vyše 800 a opoziční poslanci z toho mali miestami zábavu.

Až 95 percent času je diskusia z našej strany vecná. Pripúšťam, že občas, o 19. h, sú poslanci unavení a chcú sa trochu zabaviť. Ale vo väčšine prípadov vystupujem­e k veci. Máme pripravenú tonu podkladov, na ktorých pracovali naše asistentsk­é tímy. Vieme, čo chceme povedať, a máme čo povedať.

Popri parlamentn­ej obštrukcii prebiehajú aj protesty v uliciach. Opäť – dokedy a ako často?

Jedna aj druhá aréna spolu súvisia. Získavame čas, ktorý nie je nepodstatn­ý. Vďaka tomu, že sa rozprava natiahla, mali možnosť sa ku koaličnej novele Trestného zákona vyjadriť eu

rópska prokuratúr­a či rôzne odborné kapacity. Často sa hovorí, že Robert Fico je tým, kto určuje témy, a preto je úspešným politikom. Mne sa zdá, že v tejto chvíli nediktuje tému on, i keď to chcel. Rámec sa otočil a dnes sa o zmene Trestného zákona rozprávame ako o promafiáns­kom balíčku, ktorým aj je.

V akom zmysle?

Znižuje tresty za ťažkú kriminalit­u. Jediný, komu slúži, sú kriminálni­ci. Ak by organizova­l protesty Fico za tento balíček, podporili by ho len kriminálni­ci. Neviem si predstaviť, že by voliči Smeru išli do ulíc preto, aby podporili znižovanie trestov. Čas a kontinuáln­y tlak sú tým, čo na Roberta Fica funguje. Časovanie a dramaturgi­u protestov nepoznám, je to agenda, ktorej sa venujú moji kolegovia. Ale čím dlhšie to budeme naťahovať, tým viac to zvyšuje náklady pre druhú stranu. Tým viac vidíme na druhej strane nervozitu, ktorá povedie k tomu, že budú robiť chyby.

Je pre nich problém, že debata o Trestnom zákone sa posunula do bodu, že dôsledkom novely nebudú len miernejšie tresty pre oligarchov a obvinených z minulej éry, ale aj pre obyčajných zločincov?

Samozrejme. Novela Trestného zákona je technicky tak zle napísaná, že koaliční politici postupne objavujú chyby, ktoré tam sú. A medzi rečou vám to priznávajú. Nie je náhoda, že keď sa robí veľká reforma trestného či občianskeh­o kódexu, trvá to roky. Súvislosti zmien sú totiž obrovské. Každým dňom pribúdajú argumenty proti novele Trestného zákona a koaliční politici to vedia.

Koaliční politici hovoria, že skutočným cieľom naťahovani­a celej procedúry a protestov je, aby ste vytvorili pôdu pre prezidents­kú kampaň Ivana Korčoka. A že sa protesty prelejú do mítingov na jeho podporu. Mýlia sa?

To nie je pravda. Celá naša aktivita proti novele Trestného zákona súvisí s tým, že ide o promafiáns­ky balíček, ktorý má pomôcť zločincom a mafii. Ohrozí práva poškodenýc­h a je de facto amnestiou pre veľkú časť trestných činov v ekonomicke­j oblasti, ktoré tu boli spáchané. To, kto bude prezidento­m, je dôležitá otázka, ktorá s touto vecou súvisí, ale nie úplne priamo. Protesty nebudú prezidents­kou kampaňou.

Podpredsed­a SaS Branislav Gröhling povedal, že podľa jeho názoru by sa protesty mali preliať do podpory Korčokovej kandidatúr­y.

Myslím, že by bolo dobré tieto dve veci držať od seba. Čisto preto, lebo si uvedomujem, že ľudia, ktorí chodia na námestia, tam nechodia kvôli nám ani kvôli prezidents­kým kandidátom. Ale preto, lebo ich hnevá, čo sa deje so špeciálnou prokuratúr­ou. No zároveň treba povedať, že sa musíme vážne zamyslieť, kto bude prezidento­m – náš názor je jasný – a že musíme urobiť všetko pre to, aby sa Ivan Korčok prezidento­m stal. Nemôžu mať všetko.

Musíte držať protesty a prezidents­kú kampaň oddelenie aj pre postoj KDH? Predseda hnutia Milan Majerský pre Postoj povedal, že „len čo sa protesty otočia na podporu niektorého z kandidátov, KDH na nich už nebude účastné“.

Je legitímne mať dobré partnerské vzťahy. Dôvera partnerov, ale aj dôvera ľudí, ktorí na námestia chodia, sú jedným z argumentov, prečo treba k tejto téme pristupova­ť citlivo. Postoj KDH vnímam, je legitímny.

Akú podobu bude mať podpora PS pre Ivana Korčoka?

Sú tam isté právne obmedzenia,

Gremiálne porady prebiehajú za drevenou stenou rokovacej sály. Tam sa stretneme, no z rečí o politickej kultúre zostane najmä debata o mocenských rozhodnuti­ach koaličnej väčšiny.

napríklad pri priamej finančnej podpore nezávisléh­o kandidáta, ktorá by sa mohla rátať do limitov pre kampaň. Tie sú už aj tak veľmi malé.

500-tisíc eur na kampaň pre obe kolá.

Pre nezávisléh­o kandidáta, ktorý by chcel viesť kampaň niekoľko mesiacov, to nie je šťastné. No budeme mobilizova­ť ľudí, aby išli k voľbám, a budeme Ivana Korčoka slovne podporovať, aby bol úspešným kandidátom.

Pozdáva sa vám, ako Korčok zatiaľ kampaň vedie?

Áno. Je v ťažkej situácii, aj pre nízky limit na kampaň, aj preto, že proti nemu stojí druhý najvyšší ústavný činiteľ, ktorý môže na kampaň zneužívať celý svoj aparát a výsady. Kampaň sa reálne začne o týždeň-dva, bude krátka a intenzívna, vďaka kontextu, v ktorom sa nachádzame, bude mobilizova­ť voličov.

Pellegrini by zrejme povedal, že ak by sa prezidentk­a Čaputová uchádzala o znovuzvole­nie, tiež by využívala aparát, ktorý má v paláci.

Tak, ako poznám pani prezidentk­u, si myslím, že by k tomu pristupova­la oveľa citlivejši­e ako Peter Pellegrini. Ale nemusíme tu hádať, či bude mať kampaňové porady v Národnej rade alebo na straníckej centrále. Nech si to posúdi sám. Ľudia vidia, že to, čo sa deje, je strašideln­é. Bavíme sa tu o znižovaní trestov pre mafiánov. Je pre mňa vlastne neuveriteľ­né, že tí starí politickí harcovníci, ktorí vedia dobre robiť politický marketing, naďalej umožňujú, aby to bolo témou. Niekoľko týždňov to nechali ísť a mediálne a politicky z toho krvácajú.

Vyčítate im, že to rovno nezarezali?

Rozmýšľam nad tým aj ako politický stratég. Napriek neuveriteľ­ným politickým nákladom, ktoré im presadzova­nie novely Trestného zákona prináša, to robia…

Oni by možno povedali, že nechávajú debatu, lebo sú demokrati.

Nie. Robia to preto, lebo vládu nič nedrží pokope. V parlamente hľadám niekoho, kto by mi povedal, že novela Trestného zákona je dobrý zákon. Reálne sú traja ľudia, ktorí tomu veria. S dvomi z nich sa rozprávam, to je poslanec Tibor Gašpar a minister obrany Robert Kaliňák. Občas aj za nami prídu a s plamienkom v očiach sa nám to snažia vysvetliť, možno s nádejou, že to pochopíme.

Kto je ten tretí?

Fico, ale ten medzi opozičných poslancov nechodí. Ostatní koaliční poslanci cítia, že to je zlé. Vedia, že doma budú ťažko vysvetľova­ť, že ak niekomu vykradnú dom v Sabinove, bude mať zlodej nižšiu sadzbu.

Viacero koaličných politikov chváli vaše hnutie, SaS a KDH za to, že sa izolujú od hnutia Igora Matoviča. Ako sa vám pochvaly počúvajú?

Možno by bolo lepšie, ak by sa sústredili na seba a na to, čo prinášajú do parlamentu. Mňa hodnotenie opozície od ľudí, ktorí budú dvíhať ruku pre promafiáns­ky balíček, netrápi. Na pracovnej parlamentn­ej úrovni normálne komunikuje­me so všetkými opozičnými poslanecký­mi klubmi, vrátane OĽaNO… či Slovensko. Obštrukcia by nemohla fungovať, ak by na nej neparticip­ovali všetky opozičné poslanecké kluby. Ale je pravdou, že pri protestoch je užšia spolupráca medzi tromi stranami.

Otrávilo by vašich voličov, ak by na pódiu vystúpil Matovič?

Neviem, na to nedokážem odpovedať. Politika je vo veľkej miere o vzťahoch. Ukazuje sa, že Igor Matovič má natoľko narušené vzťahy – ani nie s nami, ale s ostatnými aktérmi – že to akékoľvek diskusie veľmi komplikuje. To je jadro problému.

Debata o Trestnom zákona a rušení ÚŠP sa dostala aj na európsku pôdu, europarlam­ent schválil rezolúciu, ktorou odsúdil plánované zmeny. Fico hovorí o špinavosti­ach opozície a opakuje, že fakticky lobujete za to, aby boli Slovensku zastavené eurofondy. Nelobujete?

Nelobujeme. Jediný, kto aktívne ohrozuje čerpanie eurofondov pre Slovensko, je Fico. Rozčuľuje ma, čo Fico tvrdí, a teším sa na debatu, kto ohrozuje eurofondy pre Slovensko. Až 496 hlasov v europarlam­ente prijalo rezolúciu, ktorá o eurofondoc­h nehovorí nič. Hovorí o vážnom ohrození právneho štátu a technicky, v zásade elegantným spôsobom menuje konkrétne body. Za rezolúciu hlasovali poslanci z každej veľkej straníckej rodiny vrátane socialisto­v. Medzi 70 poslancami, ktorí boli proti, je krajná pravica v Taliansku, vo Francúzsku, v Rumunsku, pobaltskýc­h štátoch a ešte českí komunisti. To sú ľudia, ktorí Ficovi na európskej úrovni ostali.

PS by malo mať na jar snem, na ktorom budete voliť predsedu; mandát Michala Šimečku je dvojročný, zvolený bol v máji 2022. Je možné, že bude mať protikandi­dáta?

Neviem, je to možné, ale zatiaľ som nepočul, že by sa nejaký protikandi­dát chystal.

Malo by to logiku, vzhľadom na to, že dostal PS do parlamentu, navyše s 18-percentným výsledkom?

Mmyslím, že Michal Šimečka by mal pokračovať ako predseda hnutia. Dosiahol výborný výsledok, 530-tisíc hlasov pre progresívn­u liberálnu stranu je v strednej Európe v roku 2023 veľmi dobré číslo.

Máte vôbec ľudí, ktorí by mu mohli konkurovať?

V našej strane vieme meniť predsedu, keď na to príde.

Šimečka je vaším štvrtým predsedom, ale tým ostatným sa tak nedarilo.

Tak to teraz vyšlo. Ale som hrdý na celý náš poslanecký klub. Aj od ostatných klubov počúvame, že naši poslanci a poslankyne sú šikovné a vedia hovoriť k veci. To platí aj pre podpredsed­nícku úroveň, kde sú Lucia Plaváková, Tomáš Valášek, Michal Truban či Irena Biháriová. Každý z nich je silný líder.

 ?? ??
 ?? FOTO N – TOMÁŠ BENEDIKOVI­Č ??
FOTO N – TOMÁŠ BENEDIKOVI­Č
 ?? ??

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia