Aj deti budú chodiť do školy len 4 dni?
Premiér Robert Fico spomínal skrátený pracovný týždeň zatiaľ ako experiment. Zamestnávateľov, manažérov aj odborárov sme sa pýtali, čo si o tom myslia
Keď premiér Robert Fico (Smer) hovoril v Davose o zavádzaní štvordňového pracovného týždňa „vo veľmi krátkom čase“, manažéri vo firmách spozorneli. Aj keď má ísť podľa Fica iba o „experiment“, pre manažérov to nie je drobnosť.
Nie je totiž jedno, za akých podmienok a na koho by sa to vzťahovalo. Počet odpracovaných hodín a efektivita ľudí počas nich ovplyvňujú výnosy a náklady firiem.
Minister práce Erik Tomáš (Hlas) vraví, že to nesmie byť na úkor miezd a že si to zatiaľ nevie predstaviť vo výrobnej sfére. Zvážiť podľa neho treba dve možnosti:
„Či teda skrátiť pracovný týždeň na 4 dni, ale tak, aby pracovný deň alebo pracovný čas trval 10 hodín, alebo naozaj ubrať jeden deň z pracovného týždňa aj za cenu skrátenia času.“
Všetko si to podľa Tomáša žiada hlavne diskusiu a aj premiér Fico ešte v Davose zdôrazňoval, že „miluje tripartitu“, lebo sociálny dialóg je podľa neho najsilnejší nástroj vlády pri podpore zamestnanosti.
Zamestnávateľských zväzov, manažérov, ale aj odborárov sme sa preto spýtali, čo si o nápade so 4-dňovým pracovným týždňom myslia a či sa o ňom debatuje s vládnymi predstaviteľmi.
Položili sme im dve otázky:
1. Viete si predstaviť zavedenie štvordňového pracovného týždňa (vo vašej spoločnosti)?
Andrej Lasz generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy
Priemysel aktuálne čelí nedostatku pracovnej sily. Zavedenie štvordňového pracovného týždňa by zvýšilo potrebu ďalších zamestnancov, najmä v odvetviach s nepretržitou prevádzkou, ako je energetika či doprava. Takáto radikálna zmena pracovného režimu by z pohľadu celej republiky vyžadovala doplnenie desiatok tisícov nových pracovníkov. Zároveň sa vynára viacero nezodpovedaných otázok. Napríklad, ak by sa štvordňový pracovný týždeň zaviedol, chodili by aj deti do školy iba štyri dni? Pokiaľ nie, ako sa vyrieši rozdiel medzi pracovným týždňom zamestnancov a učiteľov? Podobné problémy bude mať školstvo, zdravotníctvo, priemysel aj doprava. Zákonník práce už dnes umožňuje firmám pracovať na základe štvordňového modelu, pokiaľ sa dodrží potrebný čas odpočinku.
Dušan Mráz predseda predstavenstva spoločnosti Doprastav
Neviem, čo je myslené štvordňovým pracovným týždňom. Teda, koľko hodín by sa pracovalo v jednom týždni. My na stavbách pracujeme v týždňových cykloch, teda aj soboty a nedele. A vo všeobecnosti je nedostatok stavebných robotníkov, ale aj technikov. Takže: predstaviť sa dá všeličo, ale niečo len veľmi ťažko. A štvordňový pracovný týždeň je ten prípad.
Monika Uhlerová prezidentka Konfederácie odborových zväzov
Digitalizácia, robotizácia, klimatické zmeny a v ostatnom období aj pandémia a ekonomické a migračné krízy s vysokou pravdepodobnosťou zmenia storočnú „tradíciu“osemhodinového pracovného času. KOZ SR od otvorenia odbornej i verejnej diskusie presadzuje model reálneho skrátenia pracovného času, čiže redukciu odpracovaných hodín denne, a to pri zachovaní rovnakej mzdy a benefitov, ako aj pracovného zaťaženia. Takáto zmena určite prinesie množstvo úskalí a problémov. Možné riziká pri skracovaní pracovného času sa môžu spájať s neochotou zamestnávateľov ísť do takýchto zmien, pretože tie sa môžu spájať s jednorazovými transformačnými nákladmi, so zmenou organizácie práce, a tie môžu pre nich predstavovať isté náklady. Náklady sa však zamestnávateľom vrátia, pretože technologický pokrok a tlak na trhu práce ich bude nútiť k tomu, aby viac investovali do inovácií a nových technológií, ktoré istým spôsobom nahradia fyzickú pracovnú silu a zároveň prispejú k vyššej produktivite práce.
Martin Kebísek predseda predstavenstva spoločnosti CEMMAC Š
tvordňový pracovný týždeň je možno vhodný v administratíve a podporných centrách nadnárodných korporácií, ale vo výrobnej sfére a v službách je nepredstaviteľný. Nepoznáme detaily návrhu, či sa bude krátiť týždenný fond pracovného času alebo sa len súčasný fond prerozdelí na menej dní, čo by si vyžadovalo rozsiahlejšiu legislatívnu úpravu. Pre výrobcov s nepretržitou prevádzkou to však bude ďalšia rana pod pás v neprospech odborných technických pozícií. U nás by takéto opatrenie znamenalo zásadnú zmenu v personálnej politike a nutnosť prijať dodatočný technický personál, aby sme vedeli zabezpečiť bežný chod. Už teraz nám však chýbajú elektrikári, technici strojnej údržby či šikovní operátori. Zamestnávatelia bez možnosti poskytovania skráteného týždňa nebudú mať koho prijímať. My už roky vnímame veľmi silný nedostatok odborníkov z dôvodu odchodu do dôchodkov a akútny nedostatok ich nástupcov. Zo strany vlády by sme skôr v priemyselnej krajine, akou Slovensko je,
Argument, že na Slovensku to vzhľadom na charakter priemyslu nie je možné, neobstojí. Máme príklady z Nemecka či Rakúska, ktoré sú tiež priemyselnými krajinami.
Monika Uhlerová prezidentka KOZ
potrebovali strategický pohľad na technické študijné odbory, na zvýšenie atraktivity štúdia na technických a stavebných priemyselných školách a podmienok uľahčujúcich zamestnanie týchto absolventov. Navrhovaná úprava spraví technické pozície vo výrobnej sfére ešte menej zaujímavé a bude viesť zrejme k ďalšiemu presunu strategicky významných výrobcov do krajín s priaznivejšou situáciou. Zavedenie skráteného pracovného týždňa by sme si skôr vedeli predstaviť ako cielené opatrenie na podporu rodín, čiže pre rodičov starajúcich sa o maloleté deti, o zdravotne znevýhodnených rodinných príslušníkov či o rodinných príslušníkov s hendikepom, pričom by zamestnávanie takýchto osôb malo byť zvýhodnené z pohľadu zamestnávateľa.
Patrik Čanecký konateľ spoločnosti LPP Slovakia (pre poľskú LPP na Slovensku manažuje značky ako Mohito, Reserved či Sinsay)
Kľúčovou otázkou je, či by štvordňový cyklus znamenal, že týždňový pracovný fond sa skráti na 32 hodín alebo zostane 40 hodín. Tiež bude potrebné sa zamyslieť, kde, v ktorých sektoroch a oblastiach je vôbec možné takýto systém aplikovať. My už v podstate využívame skrátený pracovný týždeň aj teraz, a to preto, lebo napríklad na centrále spoločnosti je stanovený týždenný pracovný čas v jednozmennej prevádzke na 40 hodín, ktorý sa spravidla rozvrhuje na päť, ale môžem potvrdiť, že u niektorých zamestnancov sú to už pravidelne štyri dni v týždni.
Alica Štepánová Kolárová riaditeľka HR Henkel Slovensko a regionálna HR business partnerka pre Európu
Štvordňový pracovný týždeň by určite bol lákavý aj pre zamestnancov našej spoločnosti. Už sa dokonca aj stretávame s podobnými otázkami od zamestnancov. Nakoľko to však nie jednoduchá téma, snažíme sa vysvetliť možné scenáre a varianty 4-dňového pracovného týždňa: od plne hradeného, ktorý v Henkel Slovensko neaplikujeme, cez flexibilný pracovný čas či rozmanitú ponuku skrátených úväzkov, prácu zo zahraničia, prácu z domu, ktoré zamestnancom v Henkel Slovensko ponúkame. Pred časom sme dokonca na žiadosť zamestnancov testovali jeden z možných variantov 4-dňového pracovného týždňa, a to tzv. kompresovanú pracovnú dobu do 4 dní. Zamestnanci by za 4 dni odpracovali 10 hodín, so zachovaním flexibilného pracovného času. Testovali sme tento model na jednom oddelení. Spätná väzba zamestnancov však nebola veľmi pozitívna. Väčšina testujúcich model považovala za stresujúci. Dlhodobé fungovanie v tomto modeli bolo označené ako potenciálne vedúce k vyhoreniu a vysoká miera stresu sa pripisovala aj dôvodu nedostatočného venovania sa potrebám rodiny (vyzdvihnutie zo školy, krúžky a podobne). Druhým negatívnym momentom bol náročný návrat do pracovného kolobehu po 3 dňoch voľna. Pozitívna spätná väzba sa týkala 3 dní voľna, avšak negatívne stránky prevážili nad pozitívnymi.
Priemysel čelí nedostatku pracovnej sily. Zavedenie štvordňového pracovného týždňa by zvýšilo potrebu ďalších zamestnancov. Taká radikálna zmena pracovného režimu by z pohľadu celej republiky vyžadovala doplnenie desaťtisícov nových pracovníkov.
Tomáš Palovský Chief Corporate and Brand Reputation Officer pre Orange Slovensko
Zavedenie štvordňového pracovného týždňa je otázka, ktorou sa na Slovensku periodicky zaoberá takmer každá veľká firma. Silno pritom vnímame, že v danej téme existuje mnoho rôznych názorov a uhlov pohľadu. Niektoré štúdie hovoria o tom, že skrátený pracovný týždeň môže v určitých profesiách a firemných kultúrach viesť k miernemu nárastu produktivity, poklesu stresu, a tým k celkovej spokojnosti s rovnováhou v životoch ľudí. Niektoré však, naopak, tento trend spochybňujú a považujú za hotovú ekonomickú katastrofu. V Orangei vnímame individuálne potreby našich kolegov a flexibilne na ne reagujeme aj v kontexte externých vplyvov, ako bola napríklad pandémia koronavírusu, respektíve následný návrat do kancelárií. Na komplexné vyhodnotenie podobného návrhu a analýzu všetkých dôsledkov však určite potrebujeme viac času. Veríme, že vláda sa bude o podobnom opatrení rozhodovať na základe konštruktívnej diskusie so zamestnávateľmi.
2. Prebiehajú rokovania o tejto téme s predstaviteľmi vlády?
Andrej Lasz generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy
Téma štvordňového pracovného týždňa nebola a ani aktuálne nie je predmetom rokovaní tripartity či iných separátnych rokovaní.
Monika Uhlerová prezidentka Konfederácie odborových zväzov
Vláda by mala v tejto veci komunikovať so sociálnymi partnermi, s odbormi, ktoré sú nositeľmi tejto zmeny. Považujeme však za dôležité, aby sa tejto témy v istom momente vláda ujala a legislatívne zmeny presadila. Tým, že trh práce je v súčasnosti oveľa diverzifikovanejší, je potrebné pri legislatívnej zmene prihliadať aj na fakt, aby opatrenie nerozdelilo zamestnancov na dve skupiny – na tých, ktorí by využívali skrátený pracovný čas, a tých, ktorí by prístup ku skrátenému pracovnému času z rôznych dôvodov nemali. Prípadne budú zamestnanci vytvorené voľno z dôvodu nízkych miezd využívať na ďalšiu zárobkovú činnosť. Argument, že na Slovensku to vzhľadom na charakter priemyslu nie je možné, neobstojí. Máme príklady z Nemecka či Rakúska, ktoré sú tiež priemyselnými krajinami. Napríklad v Nemecku už dlhodobo postupne skracujú pracovný čas v sektoroch, ako sú hutníctvo, strojárstvo či železničná doprava. Od roku 2000 je tam postupne skracovaný pracovný čas na 35 až 32 hodín týždenne. To sú exaktné príklady toho, že skracovať pracovný čas je možné aj v priemysle a že skrátený pracovný čas nie je len istá forma benefitu pre zamestnancov vykonávajúcich duševnú prácu či prácu v kanceláriách.
Patrik Čanecký konateľ spoločnosti LPP Slovakia
Nie, nie sme súčasťou rokovaní a ani zatiaľ nemám informáciu o takýchto rokovaniach. Bolo by určite vhodné, aby Iniciatíva slovenských maloobchodníkov, ktorej sme členom, bola prizvaná.
Alica Štepánová Kolárová riaditeľka HR Henkel Slovensko a regionálna HR business partnerka pre Európu
Neboli sme prizvaní k žiadnym rokovaniam o danej téme. Budeme veľmi radi, ak sa tak stane, nakoľko máme skúsenosť s kompresovanou pracovnou dobou a zároveň reprezentujeme segment hospodárstva, ktorý má svoje špecifiká. 91 percent aktivít Henkel Slovensko tvoria služby komplexného centra zdieľaných služieb, ktorými podporujeme celú Európu a v niektorých oblastiach aj celý svet. Štvordňový pracovný týždeň by preto predstavoval náročnú výzvu. Náročnosť témy štvordňového pracovného týždňa si vyžaduje diskusiu z mnohých uhlov pohľadu, ako sú diverzita segmentov hospodárstva, riziko diskriminácie určitých povolaní, dostupnosť služieb, mentálne zdravie zamestnancov z dôvodu kondenzácie množstva práce z piatich do štyroch dní, produktivita, atraktivita pre zahraničných investorov.
Andrej Lasz Asociácia priemyselných zväzov a dopravy