Prečo Číňania nechcú deti?
Počet obyvateľov v Číne klesol druhý rok po sebe. Dve deti v meste sú veľká vzácnosť, hovorí spisovateľ Pavel Dvořák, ktorý tam žije
Donedávna najľudnatejšia krajina sveta zažíva demografickú krízu, ktorá prišla skôr, ako sa očakávalo. V Číne druhý rok po sebe klesol počet obyvateľov.
Momentálne tu podľa informácií čínskeho Národného štatistického úradu, zverejnených tento týždeň, žije 1,409 miliardy obyvateľov. Je to o dva milióny menej ako pred rokom, pokles sa oproti roku 2022 viac ako zdvojnásobil.
Dôvodom je nárast úmrtí v krajine o 700-tisíc, za čo môže do istej miery aj covid, keďže Čína koncom roku 2022 uvoľnila všetky protipandemické opatrenia.
No ešte dôležitejšie je, že znova klesol počet narodených detí. Vlani sa ich v Číne narodilo deväť miliónov. Je to skoro o polovicu menej ako v roku 2016. Práve v tom roku sa v krajine skončila politika jedného dieťaťa, čo malo naštartovať nárast pôrodnosti.
Stal sa však presný opak. „Potvrdzuje sa, že optimizmus o opätovnom naštartovaní pôrodnosti po zrušení politiky jedného dieťaťa a zavedení pronatálnych opatrení nebol na mieste,“hovorí pre Denník N Branislav Bleha, demograf z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.
Čím to je? Prečo mnohí mladí Číňania nechcú mať deti a aký to môže mať vplyv na krajinu?
SILNÝ TLAK SPOLOČNOSTI
Pavel Dvořák je spisovateľ, tlmočník a youtuber, ktorý v krajine žije dlhodobo. „V našom okolí máme veľa známych, ktorí deti nechcú. Dnes je ťažšie mať partiu kamarátov, kde by nebol aspoň jeden človek, čo nechce mať deti, hlavne vo veľkých mestách,“hovorí pre N.
Ako vraví Dvořák, mať deti je v Číne oveľa drahšie ako na Slovensku, najmä v mestách.
„Pre deti treba zabezpečiť dobré školy, extra doučovania, financie do života. Mať dieťa je pre čínsku rodinu niekoľkonásobne drahšie ako pre rodinu na Slovensku. Na dedine je to trochu lepšie, rodiny mávajú preto aj dve deti, ale tiež sa tento počet zmenšuje. V meste je veľkou vzácnosťou, ak má nejaká rodina viac ako jedno dieťa,“hovorí.
Dodáva, že v Číne sa do sobáša musí vkladať veno, ktoré rodina muža dáva rodine ženy, čo je v Šanghaji minimálne 10 000 eur. „Zároveň musí človek do sobáša kúpiť nový byt a byty v Šanghaji začínajú na 8-tisíc eur za štvorcový meter. Mať jedno dieťa a nájsť mu partnera je veľmi ťažké, pre dve deti ešte viac. Ak má niekto napríklad dvoch synov, často sa nežení ani jeden. Nikto im nedá nevestu, lebo viacero ľudí si myslí, že si nemôžu dovoliť veno pre dvoch synov,“vysvetľuje.
Ďalším z dôvodov je podľa Dvořáka silný spoločenský tlak na ľudí v krajine.
„Veľa ľudí nechce mať deti práve preto, lebo nie sú ochotní tento tlak ďalej akceptovať. Je to spôsobené cyklickou konkurenciou, ktorej sa hovorí neijuan; ľudia v nej vyrastajú od detstva. V školách sa žiaci predbiehajú, kto bude mať lepšie známky, dokonca deti zvyknú klamať spolužiakov, že sa nebudú učiť, aby potom mali lepšie výsledky a dostali sa ďalej,“hovorí.
Tento vzor podľa neho pokračuje a zhoršuje sa aj v dospelosti, keď ľudia často dobrovoľne robia nadčasy. Nie preto, že musia, ale preto, že niekto iný je ochotný ich robiť.
„Ak sa nepridajú, stratia konkurencieschopnosť a niekto iný nastúpi na ich post. V Číne je na každú pozíciu mnoho uchádzačov, ktorí len čakajú na príležitosť. Podobný tlak pociťujú aj obyvatelia väčšiny vyspelých ázijských krajín,“hovorí Dvořák.
PRACOVNÝ ČAS 996
Pripomína, že z toho vznikol aj pojem pracovný čas 996, čo znamená robiť od deviatej do deviatej šesť dní v týždni. „Táto pracovná doba sa stala realitou najmä v technologickom sektore, kde ľudia v práci často aj prespávajú, ale postupne sa rozšírila do mnohých ďalších oblastí. V poslednej dobe dokonca postihuje technologický sektor, ale aj ďalšie oblasti, pracovná doba 007, to znamená od polnoci do
polnoci, sedem dní v týždni. Pre mnohých ľudí je jediným východiskom, ako z toho vystúpiť, nemať deti. Druhou motiváciou je, že ľudia nechcú priniesť deti do takéhoto spoločenského tlaku,“hovorí Dvořák.
Oficiálne štatistiky hovoria, že v Číne pracujú ľudia v priemere 49 hodín týždenne (skoro desať hodín denne), čo je nárast zo 46 hodín v roku 2019. Bežný Slovák robí v hlavnej práci podľa OECD 39 hodín.
Čínska akademička Siou-ťien Pcheng, ktorá pôsobí na austrálskej Victoria University, napísala pre The Conversation, že sú tri hlavné dôvody, prečo sa rodí v Číne tak málo detí.
„Čiastočne je to spôsobené zavedenou normou jedného dieťaťa. Čiastočne tým, že politika jedného dieťaťa znížila počet žien v plodnom veku, a aj tým, že ekonomické tlaky znižujú príťažlivosť rodičovstva,“uviedla.
Krajina síce ekonomicky rastie tempom 5 percent HDP za rok, no napríklad v prípade mladých ľudí je nezamestnanosť celkom vysoká. Podľa Economistu v júni bola nezamestnanosť mladých ľudí v mestách 21 percent.
V krajine nie je veľmi bežné mať deti mimo manželstva a rovnako v Číne klesá počet sobášov. Mnohí rodičia tlačia na svojho jediného potomka, ktorého mali vďaka politike jedného dieťaťa, aby sa už vydala/oženil a dal im vnúča, no syn či dcéra to často odmieta. Zúfalé matky im následne dohadujú rande cez rôzne aplikácie.
EXTRÉMNE NÍZKA HODNOTA
Zvrátiť trend nepomáhajú ani opatrenia vlády, rôzne daňové či iné výhody pre nových rodičov. Napríklad podľa Wall Street Journal mesto Wu-chan minulý rok ponúklo rodičom, ktorí budú mať tretie dieťa, podporu v prepočte asi 1350 eur ročne počas prvých šiestich rokov života dieťaťa.
Čínsky prezident Si Ťchingpching podľa New York Times minulý rok vyzýval vládu, aby podporovala „svadby a kultúru rodenia detí“.
Takzvaná úhrnná plodnosť, ktorá hovorí, koľko živonarodených detí má v priemere jedna žena počas reprodukčného veku, v Číne minulý rok klesla na číslo okolo 1. Na udržanie úrovne populácie treba dvojnásobnú hodnotu. Na Slovensku to v roku 2021 bolo 1,63 dieťaťa.
„Číslo 1 je extrémne nízka hodnota, je to menej ako európske krajiny z dna rebríčka (Malta mala 1,13 - pozn. red.). Pred 10 rokmi by bol demograf, ktorý by tvrdil, že to tak bude, asi považovaný za blázna. Je neuveriteľné, priam bizarné, že krajina, ktorá zaviedla iba pred necelým polstoročím politiku jedného dieťaťa, je dnes na polovici takzvanej záchovnej hodnoty 2 deti na ženu,“hovorí Bleha.
Čína sa tak zaraďuje v tomto parametri na spodok svetového rebríčka.
Najmenej detí (úhrnná plodnosť je 0,72) sa rodí v Južnej Kórei a aj iné východoázijské krajiny ukazujú, aké je ťažké zvýšiť pôrodnosť v spoločnosti, ktorá si „zvykne“na malý počet detí. „Hypotéza ‚pasce nízkej plodnosti‘ od demografa Lutza – zdá sa – pekne funguje. V týchto krajinách sa okrem ekonomických stretli aj viaceré kultúrne a spoločenské faktory, ktoré hrajú v neprospech vyššej pôrodnosti,“dodáva Bleha.
DO KONCA STOROČIA O POLOVICU MENEJ?
Čína od minulého roku prvýkrát po stáročiach nie je najľudnatejšia krajina, predbehla ju India. Pokles čínskej populácie v roku 2023 bol ešte dramatickejší, ako sa očakávalo. „Takéto hodnoty úbytku predpokladalo OSN až okolo roku 2030,“hovorí Bleha.
Podľa neho je to však stále len „slabý odvar“poklesu, aký krajinu čaká ďalšie roky, keď môže za rok prísť o desať miliónov obyvateľov.
„Čína bude mať na konci storočia veľmi pravdepodobne menej ako 800 miliónov obyvateľov; dokonca si myslím, že vôbec nie je vylúčené, že číslo sa bude začínať šestkou. Za necelých osem dekád sa teda Čína ‚scvrkne‘ o polovicu,“hovorí Bleha.
To je, samozrejme, iba projekcia, krajina sa môže pokúsiť to zvrátiť napríklad otvorením hraníc pre migrantov. Čína je však v tomto dosť konzervatívna.
„Čína bude hlavný ‚prispievateľ‘ do spomaľovania globálneho populačného rastu, resp. v druhej polovici storočia do bezprecedentného trvalého zmenšovania svetovej populácie, a to po tisíckach rokov rastu (iba epizodicky prerušovaného). Ak dnes Čína stále predstavuje necelú pätinu svetovej populácie, v roku 2100 to bude možno už iba zhruba 7 percent,“dodáva Bleha.
Problém to môže byť najmä pre ekonomiku krajiny, čo však má vplyv aj na globálnu ekonomiku. „Zrýchlený pokles počtu obyvateľov Číny oslabí čínske hospodárstvo a prostredníctvom neho aj svetové hospodárstvo,“napísala akademička Siou-ťien Pcheng.
„Nová demografická realita znamená, že strana dopytu, najmä spotreba domácností, sa čoraz viac stáva trvalou brzdou hospodárskeho rastu,“napísal podľa Wall Street Journal koncom minulého roka Cchai Fang, akademický poradca čínskej centrálnej banky.
Čínska populácia starne. Už dnes v krajine žije takmer 300 miliónov ľudí nad 60 rokov. Ak by si čínski dôchodcovia vytvorili vlastný štát, bol by štvrtým najľudnatejším na Zemi.
Tento trend bude pokračovať. „Ak je dnes vekový medián čosi vyše 40 rokov, v roku 2100 bude polovica obyvateľov Číny podľa odhadov OSN staršia ako 57 rokov,“hovorí Bleha. Krajina tak bude mať problém udržať dôchodkový systém, keď čoraz menej ľudí bude robiť na čoraz viac dôchodcov. Podľa Siou-ťien Pcheng by pomer jedna k jednej mohol nastať v roku 2077.
Krajina môže posúvať vek odchodu do dôchodku, v čínskych mestách je to 60 rokov. To sa už deje v Japonsku, ktoré má podobné problémy. Zatiaľ si na to však čínska vláda netrúfla.
Pre deti treba zabezpečiť dobré školy, extra doučovania, financie do života. Mať dieťa je pre čínsku rodinu niekoľkonásobne drahšie ako pre rodinu na Slovensku. Na dedine je to trochu lepšie, rodiny mávajú preto aj dve deti, ale tiež sa tento počet zmenšuje.
Pavel Dvořák spisovateľ