Lumière nie je bežné multikino
Obľúbené bratislavské kino sa čoskoro opäť otvorí. Rekonštrukcia po požiari bola rekordne rýchla
Vdejinách rekonštrukcií či výstavby kultúrnych priestorov na Slovensku zrejme kino Lumière zlomilo rekord. Od požiaru, ktorý ho v septembri 2022 zatvoril, je pripravené na premietanie.
Kino prevádzkuje Slovenský filmový ústav (SFÚ), kompletná rekonštrukcia ho stála 2,5 milióna eur.
Peniaze nešli len do interiéru, ale aj do novej digitálnej premietacej a zvukovej techniky. Podľa Petra Dubeckého, riaditeľa SFÚ, sa tak Lumière stáva jedným z najlepšie vybavených kín v strednej a vo východnej Európe.
„Veľmi sme sa na tento deň tešili, je to pre nás sviatok,“hovorí Zita Hosszúová, manažérka kina.
NA OBNOVU BOLI PRIPRAVENÍ
K tomu, aby do kina mohli prísť prví diváci a diváčky, chýba v tomto momente už len oficiálne kolaudačné rozhodnutie. Proces kolaudácie sa začal v decembri, všetko podľa Petra Dubeckého prebehlo v poriadku.
„Verím, že už je to len otázka niekoľkých dní,“hovorí Dubecký. S otvorením nechce čakať na žiadne oficiality či špeciálny otvárací program. „Robíme všetko preto, aby sa k nám diváci mohli čo najskôr vrátiť, lebo vnímame, ako veľmi kino Lumière chýbalo nielen nám, ale aj im a celej audiovizuálnej obci,“hovorí Dubecký.
Kino Lumière na Špitálskej ulici v Bratislave sa orientuje najmä na slovenskú a európsku kinematografiu, vybrané filmy z dejín domácej a svetovej tvorby, vzdelávanie a tiež podujatia s filmovými profesionálmi. So štyrmi kinosálami má kapacitu 354 miest.
Kino musel Slovenský filmový ústav zatvoriť v septembri 2022, keď v priestoroch digitalizačného pracoviska vypukol požiar. Keďže išlo o priestor bez okien v suteréne, všetok dym kontaminovaný kyselinou chlorovodíkovou prúdil klimatizáciou do kinosál aj ostatných priestorov.
Kompletná rekonštrukcia bola jediným riešením. V tomto smere bol Slovenský filmový ústav viac než pripravený – kino totiž plánovali obnoviť k 60. výročiu svojho založenia a projekt mali prakticky hotový. Pracovali na ňom architektka Zuzana Čižmárová a architekt Peter Štrpka zo spoločnosti Dark Blue studio.
Po požiari doň síce museli doplniť množstvo položiek, s ktorými nerátali, no napokon sa podarilo zabezpečiť interiér aj novú techniku. „Pôvodne sme sa nazdávali, že niečo z techniky sa bude dať využiť, ale po požiari sme všetko posielali na expertízu k výrobcom a často nám prichádzali negatívne správy,“hovorí Marta Šuleková, ekonomická riaditeľka SFÚ.
Príčinou požiaru bol skrat vo ventilátore pri vyústení klimatizačnej jednotky. „Expertíza trvala niekoľko mesiacov, z našej strany nebolo nič zanedbané,“dodáva Šuleková. Protipožiarne opatrenia vo vynovených priestoroch urobili nad rámec noriem.
Digitalizačné stredisko, kde požiar vznikol, ešte čaká na vybavenie. V prevádzke by malo byť do konca tohto roka.
Našou primárnou ambíciou bolo urobiť každú kinosálu tak, aby akusticky a technicky zodpovedala dnešným vysokým požiadavkám, čo nebolo úplne jednoduché.
ARCHITEKTI: CHCELI SME ŠPIČKOVÉ KINO
Peter Štrpka architekt
Interiéry kinosál dostali s re
konštrukciou jednotnú vizualitu v tmavomodrej farbe, jedine kinosála K3 v suteréne má zachovaný repasovaný obklad zo 70. rokov, odkazujúc na dobu, v ktorej sa otváralo. Sedadlá každej zo sál si zachovali farebné odlíšenie.
„Našou primárnou ambíciou bolo urobiť každú kinosálu tak, aby akusticky a technicky zodpovedala dnešným vysokým požiadavkám, čo nebolo úplne jednoduché,“hovorí architekt Peter Štrpka.
Kľúčovým faktorom návrhu však bola aj pôvodná atmosféra. „Kino Lumière nie je bežné multikino, chceli sme, aby ostal jeho imidž zachovaný,“dodáva Štrpka. Architekti posilnili prepojenie priestorov kina a kaviarne, ktoré na seba teraz plynule nadväzujú. Zachované ostali drevené aj travertínové obklady, ktoré prešli ošetrením.
Imidž klasického mestského klubového kina podčiarkuje nová opona v najväčšej premietacej sále K1. „Sme klasici filmového umenia a veľmi sme po takejto opone túžili. Poznáme to z mnohých veľkých filmových podujatí – premietanie filmu v Cannes alebo na festivale vo Varoch sa vždy začína tým, že sa odostrie opona, teraz to bude možné aj u nás,“hovorí Zita Hosszúová.
Zásahy nemajú iba estetický rozmer, kinosály K1 a K2 majú aj takzvané „maskovacie opony“, ktoré zvyšujú kvalitu premietania filmov z 35 mm kópií.
Technické vybavenie je samostatná téma. „Všetky kinosály prešli redigitalizáciou. V najväčšej sále máme nový laserový projektor s rozlíšením 4K, v sálach K3 a K4 sú tiež laserové projektory a v sále K2 máme xenónový projektor, takže dokážeme pre filmárov robiť testovacie projekcie filmov, pri ktorých môžu porovnať laserový aj xenónový digitálny obraz,“vysvetľuje Zita Hosszúová.
Kinosály majú aj klasické premietačky na 35-milimetrové filmy, v každej zo sál po dve, v čom Lumière podľa Dubeckého nemá na Slovensku konkurenciu. Znamená to, že je možné premietať bez akéhokoľvek časového prelínania, diváci si onedlho vďaka tomuto vybaveniu budú môcť pozrieť film Oppenheimer v pôvodnej forme z 35-milimetrovej kópie.
„Urobili sme všetko preto, aby malo kino Lumière najvyšší možný štandard a aby mohlo fungovať aj ako takzvané referenčné kino pre nezávislé producentské prostredie, režisérov a kameramanov, a tiež pre našu digitálnu audiovíziu,“hovorí Peter Dubecký, riaditeľ Slovenského filmového ústavu.
Rekonštrukciou získali kinosály vlastné klimatizačné jednotky namiesto jednej centrálnej, plnohodnotné zádverie a čaká sa už len na dodanie výťahu, ktorý prispeje ku komfortu a bezbariérovosti.
VYŠŠIE VSTUPNÉ
Slovenský filmový ústav financoval rekonštrukciu za 2,5 milióna z dotácie ministerstva kultúry, ktorú schválila v roku 2022 ministerka Natália Milanová (hnutie Slovensko), z Audiovizuálneho fondu a z vlastných peňazí.
S otvorením sa prirodzene otvára cena vstupného, ktoré sa v minulosti pohybovalo okolo piatich eur, čo je výrazne nižšie než v multiplexoch, kde jeden lístok stojí viac ako desať.
„Chceli by sme, aby vstupné do kina Lumière kopírovalo priemerné vstupné na Slovensku, pracujeme so sumou 7 eur pre základný lístok,“hovorí Dubecký.
Kino bude naďalej ponúkať rôzne typy zľavneného vstupného jednak pre držiteľov preukazov filmových klubov, karty Lumièrka pre častých návštevníkov kina, ale aj špecifické zľavy pre seniorov alebo konkrétne filmové cykly.
Po otvorení plánuje pokračovať vo svojej pôvodnej dramaturgii. Hoci presný deň otvorenia nie je jasný, program majú predbežne naplánovaný už na február. Filmový kabinet špeciál bude venovaný tvorbe Alfreda Hitchcocka, v rámci cyklu Reštaurovaná klasika premietnu zreštaurovaný film Pianista, v spolupráci s Talianskym inštitútom výber talianskych noviniek, ktoré rezonovali počas uplynulého roka, aj projekcie z cyklov Music & Film a Príbehy umenia. „S festivalom Konvergencie sme pripravili zdigitalizovanú režisérsku verziu filmu Amadeus, premietať by sa mala 18. februára, v deň nedožitých narodenín Miloša Formana, veríme, že nám to vyjde,“hovorí Zita Hosszúová.
Vo vymýšľaní programu sa zjavne prejavuje nahromadená energia aj zmysel pre humor, preto je vraj možné, že premietnu cyklus filmov tematizujúcich rôzne aspekty modrej vo filme, ktorá je teraz „farbou“kina, ale programová rada kina už vraj prišla aj s nápadom otvoriť kino Formanovým filmom Hoří, má panenko.
PANDÉMIA + POŽIAR = PROVIZÓRIUM
Manažérka kina Zita Hosszúová upozorňuje, že v plnej prevádzke nebolo kino Lumière od požiaru, ale prakticky od pandémie, ktorá výrazne obmedzila počet divákov. Posledným rokom s plnou prevádzkou bol rok 2019, keď malo kino 120-tisícovú návštevnosť.
V čase po požiari kino neprestalo premietať. Náhradné priestory našlo najprv na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení, od marca minulého roka sa udomácnilo v novootvorenej kinosále Slovenskej národnej galérie, kde premieta dodnes. V lete premietali aj vonku v Novej Cvernovke v rámci programu Leto pod Palmou.
„Všetky spolupráce boli pre nás veľmi vzácne a sme za ne vďační,“hovorí Hosszúová. Za rok sa im v tomto provizóriu podarilo urobiť 460 podujatí s viac ako 18-tisíc divákmi v priestoroch, do ktorých neboli ľudia zvyknutí chodiť za filmami. „Vyskúšali sme si, čo to znamená robiť program v jednej sále a musíme vzdať hold všetkým, ktorí to robia, lebo je to veľmi náročné, obzvlášť v období, keď sa do distribúcie dostáva veľa dobrých filmov,“hovorí Hosszúová.
S otvorením kina „doma“na Špitálskej ulici svoju činnosť v národnej galérii ukončia, no neodídu úplne. „Chceme galérii pomôcť rozbehnúť vlastný program, s vlastnou dramaturgiou, takže budeme v pozícii istej supervízie,“dodáva Peter Dubecký.
Urobili sme všetko preto, aby malo kino Lumière mohlo fungovať aj ako takzvané referenčné kino pre nezávislé producentské prostredie, režisérov a kameramanov, a tiež pre našu digitálnu audiovíziu.
Peter Dubecký riaditeľ Slovenského filmového ústavu