Fico je po Tisovi ďalší vlastizradca na čele Slovenska

Bolo by správne, keby plánovanú schôdzku oboch premiérov v Užhorode ukrajinská strana pre nehorázne výroky toho slovenského zrušila

Čosi také nepovedal ani (donedávna) najväčší spojenec Ruska v EÚ, maďarský premiér Viktor Orbán. A nie je známe, že by podobne bezprecedentné vyjadrenia mal ktorýkoľvek svetový politik.

Slovensko je, žiaľ, opäť epicentrom globálnych správ.

To všetko pre výroky premiéra Roberta Fica v Sobotných dialógoch RTVS. Ukrajinu v nich okrem iného označil za skorumpovaný nesuverénny štát pod totálnym vplyvom a kontrolou USA, ktorého prijatie do NATO nepodporí. Fico sa opýtal, či Ukrajinci (naivne) čakajú, že Rusi opustia Doneckú a Luhanskú oblasť, ako aj Krym, a dodal, že obe strany musia prijať bolestivé ústupky. To nemôže znamenať nič iné ako stanovisko, že Ukrajina sa musí svojich území vzdať.

V Kyjive a nielen tam sú, pochopiteľne, v šoku. Takú dýku do chrbta krajine, ktorá sa dva roky statočne bráni ruskej agresii, ešte nevrazil nikto.

Pár dní pred plánovanou schôdzkou oboch premiérov v Užhorode (ďalej ako kilometer od slovenských hraníc sa

Fico neodváži) by bolo správne, keby ju ukrajinská strana pre nehorázne výroky slovenského premiéra zrušila. Čokoľvek iné je akceptácia zradcu. A tá sa, ako učí história, vždy vypomstí.

Taký koncentrát bezcitnosti, arogancie a zloby, aký predviedol Fico, nemôže byť výsledkom nepremyslenej impulzívnosti. Napokon, Ukrajina na nič také nedala najmenší dôvod. Naopak, od prelomu rokov je už tri týždne cieľom masívneho ruského ostreľovania raketami a dronmi, ktoré zabíjajú civilistov vrátane žien a detí.

Nenávisť, ktorú Fico takto v plne nahote predviedol prvýkrát, má svoje hlbšie príčiny v jeho osobnostnej výbave. Spomeňme tri motívy. Jeden súvisí s Ukrajinou, druhý so Spojenými štátmi a tretí s Ruskom.

Prvá, najsilnejšia Ficova emócia súvisí so samotnou Ukrajinou. Nepochádza z plnoformátovej ruskej agresie vo februári 2022 ani z anexie Krymu a okupácie Donbasu Ruskom o osem rokov skôr. Jeho nenávisť má starší pôvod. Ako to býva, súvisí s pocitmi poníženia, ktoré si vytrpel, keď ako premiér v januári 2009 navštívil Kyjiv.

Konflikt o zemný plyn medzi Ruskom a Ukrajinou znamenal vtedy zastavenie dodávok tejto komodity do krajín EÚ uprostred mrazov, výrazne trpelo aj Slovensko. Keď Fico priletel s delegáciou na rokovania do Kyjiva, premiérka

Julija Tymošenková ich nechala tri hodiny čakať. Nasledovalo stretnutie a na prekvapenie Slovákov aj novinárov dvadsať minút pred zapnutými kamerami Tymošenková nadávala Ficovi za to, že sa v spore postavil na stranu Moskvy. Slováci potom odleteli do Moskvy, kde ich Putin privítal na okázalom ceremoniáli v kremeľskej honosnej sieni svätého Juraja.

V poradí druhá silná Ficova emócia súvisí s jeho hlbokým a ťažko skrývaným antiamerikanizmom. Inak povedané, nenávisť voči Spojeným štátom je u neho silnejšia ako láska k Rusku. Vysvetlenie, že ide o komunistu, ktorý sa svojho boľševického presvedčenia nevzdal ani po roku 1989, je však príliš ploché. Fico v hĺbke svojej osobnosti inklinuje k obdivu voči diktátorom a diktátorikom všetkého druhu, spomeňme len jeho „čajovú seansu“na púšti v stane líbyjského vodcu Kaddáfího. Tam sa cíti dobre, uznaný a obdivovaný. Podobné obskúrne postavičky ako Kaddáfí, akokoľvek odporné vo svojej tyranii voči vlastnému obyvateľstvu či susedom, pre Fica symbolizujú odpor voči Washingtonu ako „epicentru imperialistického zla“. To si nijako neprotirečí s tým, že americké peniaze, zbrane a spoločná fotografia s prezidentom Obamom sa aj jemu zídu. Nenávisť a lokajský postoj idú neraz ruka v ruke.

A napokon tretia silná Ficova emócia je obdiv voči Putinovi a bájnemu silnému Rusku, ktoré v jeho predstavách chráni slabších, no ktoré nikdy neexistovalo. Nevšimol si pritom, že ak sa tu niekto správa ako imperiálne centrum, schopné vraždiť iných za to, že túžia po slobode, je to Moskva.

Fico v submisívnom postoji voči Rusku pritom iba pokračuje v historickej tradícii vazalov na čele Slovenska. K samostatnosti Tisa dotlačil Hitler, Mečiara Klaus. A Fico dúfa, že veľký cár v Moskve si pri svojom ťažení voči Európe zapamätá jeho oddanosť a odmení ju vazalským štátikom na spôsob farskej republiky.

Robert Fico je tak ďalší exemplárny vlastizradca na čele Slovenska.

V poradí druhá silná Ficova emócia súvisí s jeho hlbokým a ťažko skrývaným antiamerikanizmom. Inak povedané, nenávisť voči Spojeným štátom je u neho silnejšia ako láska k Rusku.