Týždeň v práve: Semafor
1. Zelená je farba peňazí 2. Odškodné za oranžovú uniformu 3. Červené vlajky Istanbulu
Tretí januárový pondelok je vraj najdepresívnejším dňom roka, čo na základe logického argumentu a minori ad maius môžeme vztiahnuť na celý tento týždeň. K tradičným receptom proti zimnému splínu preto ponúkame aj nový diel vašej obľúbenej rubriky, po jeho prečítaní vám povznesená nálada vydrží celých 15 hodín!
1. ZELENÁ JE FARBA PEŇAZÍ
Put your money where your mouth is, hovorí anglická idioma, ktorú Peter Tkačenko šikovne prekladá ako „najlepší test presvedčenia je test peniazmi“.
Graham Phillips je britský dokumentarista a youtuber, žijúci už roky na Ukrajine. Okrem toho, že mu hrozí stíhanie za vojnové zločiny, ho britská vláda zaradila na sankčný zoznam a zmrazila jeho aktíva. Dôvodom je jeho podpora Moskvy, najmä v podobe „výroby propagandistických videí, ktoré glorifikujú ruskú inváziu na Ukrajinu a zločiny s ňou spojené, a podporujú dezinformácie, ktoré Rusko produkuje na ospravedlnenie svojej agresie“.
Phillips sa voči tomu bránil na súde, argumentujúc, že je stíhaný za politický názor a že mu za jeho komunikáciu s verejnosťou bola uložená extrémne neprimeraná sankcia, ktorá ho „fakticky vylúčila z britskej ekonomiky“a neumožňuje mu vrátiť sa do vlasti. Jeho advokát uviedol, že „od čias studenej vojny je to prvý prípad, keď výkonná moc uplatnila svoju právomoc zbaviť niekoho majetku v reakcii na politický prejav, súladný so zákonom. Takáto právomoc by mala zásadný vplyv na povahu našej demokracie, na vzťah medzi občanom a štátom, a na právnu ochranu slobody prejavu ako krvného obehu našej demokracie.“
Prehral to na prvom stupni a prehral aj odvolanie. Súd tvrdí, že sankcia predstavuje „primeraný zásah do ľudských práv pána Phillipsa a sleduje legitímny cieľ ochrany národnej bezpečnosti Spojeného kráľovstva. Pán Phillips sa rozhodol postaviť voči prevládajúcemu medzinárodnému konsenzu a na stranu ruskej invázie, vycestovať na front a pomáhať tam Rusku v jeho propagandistickom úsilí. Nepreukázal žiadnu novinársku zodpovednosť alebo etiku. Jeho činy priamo podporujú Rusko v jeho snahe destabilizovať Ukrajinu. Existujú silné dôvody na to, aby vláda voči takému konaniu zaujala prísny postoj, čím napĺňa účel sankčných pravidiel a usiluje sa primäť Rusko k zmene jeho politiky.“
Pokiaľ ide o Phillipsove tvrdenia, že sankcia mu bráni udržiavať zmysluplný kontakt s rodinnými príslušníkmi a žiť v Británii, právna zástupkyňa vlády (dcéra lorda Lestera, autora zákona, ktorým Spojené kráľovstvo priznalo priamy účinok štrasburskému dohovoru, a autorova bývalá spolužiačka z Yale Law School) ho namietla ako nepravdivé, pretože pánovi Phillipsovi zostalo plne zachované britské občianstvo aj právo na pobyt a na účely financovania svojich základných potrieb môže vládu požiadať o povolenie použiť časť svojho majetku. Chceš nové tvídové sako s koženými nášivkami na lakťoch? Vypýtaj si tristo libier a my ti ich dáme, niečo také.
Po dvoch rokoch vojny azda čitateľovi nemusíme pripomínať vlastný postoj, Rusko musí prehrať a Ukrajina musí vyhrať, a čokoľvek iné je zmar a cesta k ešte horšej tragédii, než aká sa denne odohráva v susednej krajine. Toto sa nám však javí prehnané, dokonca neudržateľné.
Nejde o to, že u nás by podobná úroveň prísnosti viedla k bezprostrednému rozpadu štátnej moci a mnohí jazdci piatej kolóny by z čohokoľvek, čo práve testujú, museli presadnúť do MHD a namiesto v Yeme nakupovať v Biedronke. To nie je argument. Ten je obsiahnutý v rozsiahlej judikatúre ESĽP k, nomen omen, zmrazovaciemu účinku zásahov do slobody prejavu. Na jej rozbor tu teraz nie je priestor, pripomeňme si len to jedno základné pravidlo: ochrana sa vzťahuje nielen na priaznivo prijímané, neškodné alebo nezaujímavé prejavy, ale aj na tie, ktoré šokujú, vyrušujú a urážajú.
Je príjemné oddať sa na chvíľu škodoradosti a potešiť sa, že „dezolát“s afektovaným prízvukom dostal príučku. Je to zároveň nebezpečné a krátkozraké. Lepšie by bolo, ak by Kyjiv dostal od Nemcov tie Taurusy.
2. ODŠKODNÉ ZA ORANŽOVÚ UNIFORMU
Mustafa Ahmed al-Hawsawi je občan Saudskej Arábie, ktorý bol v roku 2003 zadržaný v Pakistane na základe jeho údajnej účasti na aktivitách al-Káidy. Odvtedy sa nachádza v americkom zajatí. V roku 2005 ho presunuli do tajného väzobného zariadenia CIA v Litve.
Za tých dvadsať rokov toho zažil veľa, a forma výsluchov, ktorým bol podrobený, mu mala radikálne zhoršiť zdravotný stav. Momentálne sedí na armádnej základni v Guantanáme a čaká na vojenský súd, obžaloba navrhuje trest smrti.
Mimovládna organizácia Redress sa ujala jeho zastupovania a pred štrasburským súdom žalovala Litvu za zásah do viacerých ľudských práv al-Hawsawiho. Sťažnosť bola úspešná a al-Hawsawi dostal od súdu odškodné vo výške 100-tisíc eur. Na tomto mieste si zacitujme len z tej časti odôvodnenia, v ktorej súd vysvetľuje, prečo sa vôbec saudskoarabský občan v americkej väzbe môže domáhať ochrany voči členskému štátu Rady Európy.
„Súd ustálil skutkový stav na základe faktov z verejných zdrojov, najmä z odtajneného zhrnutia správy Senátu Spojených štátov z roku 2014 o mučení zo strany CIA, v ktorom bola podrobne popísaná činnosť CIA v rámci jej tajného väzobného projektu v rokoch 2001-2009. Dôkazy sa týkajú aj podrobností o zlom zaobchádzaní so zajatcami, o pohybe lietadiel, ktoré CIA využívala na ich prevoz, a o platbách, ktoré CIA poskytovala zahraničným vládam za možnosť využívať na ich území tajné väzobné zariadenia.
Podrobný rozbor dôkazov v skoršom prípade Abu Zubaydah umožnil Súdu bez rozumných pochybností dospieť k záveru, že tajné väzobné zariadenie označené ako „Site Violet“sa nachádzalo v Litve. Ani litovská vláda túto skutočnosť nespochybnila.
Súd ďalej poznamenáva, že vláda neposkytla jediný dôkaz, ktorý by spochybnil, že litovské úrady museli vedieť o účele aktivít CIA na ich území a že s ňou spolupracovali. Rovnako tak museli mať vedomosť, že táto činnosť ohrozovala práva pána al-Hawsawiho, pretože informácie o mučení, zlom zaobchádzaní a zneužívaní osôb podozrivých z terorizmu a nachádzajúcich sa v americkom zajatí boli verejne šírené už v rokoch 2002 až 2005, a to aj prostredníctvom litovských médií. Celkovo teda námietky pána al-Hawsawiho spadajú do jurisdikcie Litvy a činia ju vo vzťahu k Dohovoru zodpovednou.“
Dve nevhodné poznámky na záver: hoax je niekedy hoaxom, len dokým ním prestane byť; v novembri sú v Spojených štátoch prezidentské voľby, a ak sa to pokazí (čo vyzerá čoraz pravdepodobnejšie), ešte nám za Amerikou ako svetovým policajtom bude ľúto.
3. ČERVENÉ VLAJKY ISTANBULU
Turecká štátna príslušníčka kurdského pôvodu, ktorá sa hlási k moslimskému vierovyznaniu a je rozvedená, pričom tvrdí, že jej rodina ju prinútila k vydaju a že jej manžel ju bil a vyhrážal sa jej, mala v prípade návratu do Turecka obavy o svoj život a požiadala o medzinárodnú ochranu v Bulharsku. Tamojší súd predložil Súdnemu dvoru EÚ otázky, týkajúce sa výkladu smernice 2011/95 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny získať medzinárodnú ochranu.
Dve veci je vhodné spomenúť. Jedna súvisí aj s aktuálnou domácou témou, konkrétne so špecifickým postavením žien ako obetí násilných trestných činov. Úniový súd v tejto súvislosti hovorí, že „ženy ako celok možno považovať za príslušníčky určitej sociálnej skupiny a preto im môže byť priznané postavenie utečenca, ak sú vo svojej krajine pôvodu vystavené fyzickému alebo duševnému násiliu vrátane sexuálneho a domáceho násilia z dôvodu svojho pohlavia“. V skratke, pohlavie môže byť rozlišujúcim znakom pri posudzovaní potreby osobitnej ochrany.
To je azda nesporné. Polemickejšie môže na mnohých pôsobiť záver, že „pri výklade smernice je potrebné rešpektovať Istanbulský dohovor, ktorý Európsku úniu zaväzuje, a rodovo podmienené násilie páchané na ženách sa v ňom uznáva ako forma prenasledovania“.
Nie vecne polemické, samozrejme. Procesne a inštitucionálne. Viaceré členské štáty totiž Istanbulský dohovor odmietli ratifikovať, Únia ho následne schválila rozhodnutím prijatým kvalifikovanou väčšinou, a keď teraz Súdny dvor priamo potvrdzuje, že zaväzuje všetky členské štáty, pretože sa v súlade s ním musia vykladať príslušné smernice, dostala tento dohovor do vnútroštátnych právnych poriadkov akoby okľukou, bočnými dverami.
Takto sa o tom u nás hovorilo pred štyrmi rokmi, terazky máme, žiaľ bohu, že chvalabohu, iné starosti.
Je príjemné oddať sa na chvíľu škodoradosti a potešiť sa, že „dezolát“s afektovaným prízvukom dostal príučku. Je to zároveň nebezpečné a krátkozraké. Lepšie by bolo, ak by Kyjiv dostal od Nemcov tie Taurusy.