Čelná predstaviteľka nekultúry má problém

Manipulácie, hoaxy a šírenie nenávisti sú jediné pracovné výkony, ktoré môže Šimkovičová ponúknuť

Svojvôľa Martiny Šimkovičovej ju vyniesla až na pódium štvrtkového protestu v Bratislave, kde ju síce nespomínali politickí rečníci, ale hovorilo sa o nej dosť. A to zaslúžene. Petícia proti nej jasne pomenúva, prečo Šimkovičová nemôže byť ministerkou kultúry. Píše sa tam o snahách zlučovať umelecké fondy či zaradiť Kunsthalle pod Slovenskú národnú galériu, zasahovať do personálnych záležitostí inštitúcií v pôsobnosti ministerstva kultúry bez výberových konaní, rozdeliť RTVS a vytvárať rozpory medzi „tradičnou“a „súčasnou“kultúrou a umením.

Už to by stačilo na diskvalifikáciu, no Šimkovičová ešte šíri aj nenávistné názory a namiesto toho, aby spolu s kultúrnou obcou pracovala na povznesení ľudského ducha, sa uchyľuje k posilňovaniu homofóbie a stigmatizácii niektorých skupín. Navyše to robí primitívnymi, manipulatívnymi anketami na stránkach ministerstva typu: Podporili by ste „obnovu kultúrnych pamiatok“alebo „LGBTI+ akcie, kde sa maloleté deti majú učiť, ako sa predvádzať na sexuálnej šou“? Čo asi čakala, že jej z takto formulovanej otázky vyjde, a ako s týmito „dátami” chcela ďalej pracovať?

Manipulácie (spomeňme si, ako hovorila o zrušení podpory pre mimovládky bojujúce proti dezinformáciám), hoaxy a šírenie nenávisti sú jediné pracovné výkony, ktoré môže Šimkovičová ponúknuť, lebo nič iné nevie a ani nechce vedieť.

To môže stačiť akurát tak tým 27-tisíc voličom a voličkám, čo jej dali preferenčné hlasy, strane, ktorá ju nominovala, a vláde, čo uznáva bezohľadné valce.

Navyše to robí primitívnymi, manipulatívnymi anketami na stránkach ministerstva.