Alternatíva pre Nemecko (AfD)
mecku, kde má podporu.
Ministerka vnútra Nancy Faeserová zase vyhlásila, že krajne pravicové stretnutie pripomína „strašnú konferenciu vo Wannsee“, kde nacisti v roku 1942 plánovali vyhladenie európskych Židov.
Niektorí však v kauze vidia aj nádej na to, že v Nemecku sa vďaka nej podarí zastaviť alebo aspoň pribrzdiť nárast čoraz radikálnejšej AfD.
Protesty proti krajnej pravici by mohli „obnoviť dôveru v demokratické správanie“, uviedol pre televíziu Welt Josef Schuster, predseda Ústrednej rady Židov v Nemecku.
Židia v krajine pociťovali „obrovskú neistotu“, ku ktorej sa pridala vlna antisemitských incidentov po začiatku vojny medzi Izraelom a Hamasom, povedal Schuster. najsilnejšiu
KANCELÁR SCHOLZ: AK DODRŽIAVATE NAŠE ZÁKONY, STE TU DOMA
Plány členov AfD na vyháňanie migrantov z utajenej schôdzky v Postupime a „rasové očistenie“nemeckého obyvateľstva šokovali aj kancelára Olafa Scholza.
Na víkendových protestoch vystúpili vládni aj opoziční politici vrátane kancelára, ktorého strana sa dnes v prieskumoch pohybuje až na treťom mieste, keď ju ešte vlani predbehla práve AfD.
Minulý týždeň jeho vláda presadila legislatívu, ktorá zmierni pravidlá pre získanie občianstva a ukončí zákaz vlastniť dvojité občianstvo. Krajne pravicové skupiny kritizujú prijímanie utečencov v Nemecku.
„Snažím sa predstaviť si, ako sa cíti viac ako 20 miliónov občanov, ktorí majú za sebou migráciu,“vyhlásil cez víkend kancelár Olaf Scholz a označil krajne pravicové hnutie za útok na demokraciu.
„Novým zákonom o občianstve hovoríme všetkým tým, ktorí v Nemecku často žili a pracovali celé desaťročia, ktorí dodržiavajú naše zákony, ktorí sú tu doma: ‚Patríte do Nemecka.‘“
UŠKODÍ TO AFD?
AfD vznikla ako euroskeptická strana v roku 2013 a do Nemeckého spolkového snemu sa prvýkrát dostala v roku 2017.
Väčšina prieskumov verejnej mienky jej teraz prisudzuje druhé miesto na celoštátnej úrovni s približne 20-percentnou podporou, čo je oveľa viac ako vyše desiatich percent, ktoré získala ešte počas posledných spolkových volieb v roku 2021.
Od svojho založenia sa strana neustále posúva doprava a získava podporu pre svoje ostré protiutečenecké a protiimigračné názory.
Strana je historicky obzvlášť silná vo východnom Nemecku, no vlaňajšie voľby potvrdili jej silné postavenie aj inde.
Za hlavné dôvody vzostupu AfD sa považuje nárast prisťahovalectva v súvislosti s krízami na Blízkom východe a vojnou na Ukrajine, ako aj frustrácia z hospodárskej politiky vlády. Nemecká ekonomika (najväčšia v Európskej únii) sa koncom vlaňajška medziročne prepadla do miernej recesie, čo bol pre trhy šok.
Alternatíva pre Nemecko dlho vyzerala len ako regionálna strana, ktorá je hlasom nespokojných voličov na bývalom komunistickom východe, ale minuloročné voľby to definitívne zmenili.
Vlaňajšie voľby v spolkových krajinách Hesensko a Bavorsko, kde strana skončila druhá, dopadli pre mnohých šokujúco. Obe spolkové krajiny sú považované skôr za bašty tradičných strán, keďže sú to jedny z najbohatších oblastí Nemecka.
„AfD už nie je východný fenomén – je to celonemecká mainstreamová strana,“vyhlásila po voľbách vtedajšia podpredsedníčka a dnes už „spolupredsedníčka“strany Alice Weidelová. „Voliči sa jasne preorientovali zľava doprava,“tvrdí.
Protesty proti napojeniu neonacistov na AfD to teraz môžu zmeniť. Tento rok sú naplánované voľby v spolkových krajinách Brandenbursko a Sasko, pričom obe boli kedysi súčasťou takzvaného východného Nemecka a v oboch môže AfD podľa januárových prieskumov tesne vyhrať.
Ale najmä rovnako ako u nás čakajú Nemecko voľby do Európskeho parlamentu, naplánované na 6. – 9. júna.
AfD v nich podľa prieskumov môže skončiť tesne druhá. Aktuálny škandál a protesty v uliciach už takmer stovky nemeckých miest to však môžu zvrátiť.
V Nemecku sa teraz živo debatuje o tom, že AfD by mali súdy zakázať podobne, ako to urobilo Slovensko v prípade Slovenskej pospolitosti Mariana Kotlebu.
Názory právnikov a politických analytikov sa rôznia. Niektorí tvrdia, že rozpustenie AfD by teoreticky spĺňalo právne požiadavky. No mnohí sa obávajú, že by to radikálov ešte posilnilo a presunuli by sa inam.
Doteraz už 25 sociálnodemokratických poslancov Bundestagu vyzvalo na preskúmanie zákazu AfD, najmä v prípade „extrémistických“krajinských združení tejto strany. Právnici aj politici sú však skeptickí.
„Zákaz nemá zmysel,“povedal Dr. Horst Meier, ústavný právnik, ktorý sa domnieva, že by to bolo právne možné, ale nerozumné. „Súťaž medzi stranami sa musí odohrávať na politickej scéne, nie na súde,“povedal pre BBC.
Vznikla ako euroskeptická strana v roku 2013.
Do nemeckého spolkového snemu sa prvýkrát dostala v roku 2017.
Väčšina prieskumov verejnej mienky jej teraz prisudzuje druhé miesto na celoštátnej úrovni s približne 20-percentnou podporou.
Je to oveľa viac ako vyše 10 percent, ktoré získala počas posledných spolkových volieb v roku 2021.