Konšpirácie ovládli aj debatu o veternej energii
Plánovaná výstavba vysokých turbín v okolí domov vyvoláva nervozitu na juhu Slovenska aj na Záhorí
Majitelia domov sa skôr či neskôr môžu tešiť na popraskané steny,“varuje pred veternými turbínami jeden z obyvateľov Galanty na Facebooku. O veternej energetike ľudia debatujú v susedských skupinách aj v takých, ktoré vznikli iba s cieľom zastaviť pripravované projekty za svojimi obydliami.
Emotívny tón udávajú najmä najzarytejší odporcovia, citujú už niekoľkokrát vyvrátené mýty a informácie hľadajú na konšpiračných weboch. Mylným argumentom tu oponuje málokto, investori aj štát tak prichádzajú o možnosť vrátiť debatu na zem.
Pri pohľade na investičné plány to pritom vyzerá tak, že Slovensko čaká veľký veterný boom. Ministerstvo životného prostredia, ktoré posudzuje vplyvy stavieb na prírodu (takzvaný proces EIA), aktuálne hodnotí asi dvadsiatku projektov.
Mnohé z nich počítajú s pomerne vysokými turbínami a ľudia sa oprávnene pýtajú, prečo musia byť také obrovské. Developerom vyčítajú aj to, že veterné parky chcú stavať príliš blízko ich domov, a porovnávajú to s Rakúskom či Nemeckom. No aj v týchto štátoch, ktoré sú priekopníkmi veternej energetiky, sa vedie debata o tej najvhodnejšej vzdialenosti a názory na ňu sa líšia.
ZNEPOKOJUJÚ ICH VIBRÁCIE
Najobľúbenejšími lokalitami veterných investorov sú Podunajská nížina a Záhorie. V oboch oblastiach sa obyvatelia už spájajú proti turbínam, podpisujú petície či zakladajú facebookové skupiny.
V nich sú často aktívne jeden alebo dva profily a zvyšok skupiny reaguje komentármi alebo emotikonmi. V jednej zo skupín sa napríklad zdieľal článok známeho dezinformačného magazínu Zem a vek.
Text kritizuje mesto Galanta za nedostatočnú komunikáciu s obyvateľmi a za to, že zámer obhajovalo tým, že sa na turbíny boli pozrieť v Rakúsku a žiadne negatívne účinky nepocítili.
Konšpiračný web tento argument spochybňuje: „Podotýkame, že negatívne účinky infrahluku, vibrácií, odlietavania ľadu a námrazy z turbín, stroboskopického efektu z tienenia a odleskov turbín, nepretržitého blikania, sa nedajú zistiť krátkodobým pobytom pod alebo v blízkosti veterných turbín.“
Tieto argumenty sa potom objavujú aj v komentároch na Facebooku. „Sú nejaké neoverené štúdie, že to vytvára infrazvuk, ktorý môže ozaj škodiť. Mňa viac znepokojujú vibrácie, teda otrasy, ktoré sa budú prenášať pod zemou. … Majitelia sa skôr či neskôr môžu tešiť na popraskané steny…“
Zvuk turbín sa často zamieňa za takzvaný infrahluk (nízkofrekvenčný zvuk pod hranicou počuteľnosti). Viaceré štúdie potvrdili, že turbíny neprodukujú žiadny taký zvuk či vibrácie, ktoré by boli škodlivé pre ľudské zdravie, aj keď nejaký zvuk naozaj vydávajú. Podľa štúdie z roku 2018 publikovanej v časopise Journal of the Acoustical Society of America neexistuje priama súvislosť medzi vzdialenosťou veterných turbín a poruchami spánku, zvýšeným krvným tlakom alebo úrovňou stresu.
Vyvrátený bol aj mýtus stroboskopického efektu, ktorý vytvárajú tiene otáčajúcich sa lopatiek. „Tiene môžu byť nepríjemné, ale nie je pravdepodobné, že spôsobia epileptické záchvaty pri bežných prevádzkových rýchlostiach 30 až 60 otáčok za minútu,“uvádza Národné centrum spolupráce pre environmentálne zdravie v Kanade.
Čo sa týka zamrznutého ľadu, ten sa naozaj môže na lopatkách vrtúľ vytvoriť, ale moderné turbíny už dnes majú bezpečnostné opatrenia, na základe ktorých sa vedia vypnúť, ak nastane riziko námrazy.
V jednej z facebookových skupín sa objavujú aj amatérske vizualizácie, ktoré vyvolávajú dojem, že vrtule budú veľmi blízko.
Niekto na to zareagoval varovaním, že infrazvuk bude zrejme citeľný aj v časti West, čo je developerský projekt na severozápade Galanty. Autor ďalšieho komentára však oponuje, že veterná turbína označená číslom 4 (v komentári VT4) určite nebude tak blízko.
SPOCHYBŇUJÚ PRIESKUMY, ODBORNÍKOV AJ INVESTOROV
V inej skupine zdieľali článok s názvom Německý pohádkový les je devastován kvůli větrným turbínám z konšpirátorského webu cz24.news. Ten istý profil potom uverejnil príspevok, podľa ktorého v Škótsku museli v roku 2022 daňoví poplatníci zaplatiť tri miliardy libier za inštaláciu veternej farmy na mori Seagreen.
Iný profil to okomentoval: „toto prosim vymazte, je to blbost. ak to nechcete vymazat, tak uvedte zdroje informacii. inak to tu robi viac skody nez osohu.“
Na ľuďoch tiež cítiť ich nedôveru k inštitúciám. Niekoľkí z nich veria, že procesy posudzovania vplyvov na životné prostredie sú zmanipulované, rovnako ako posudky odborníkov, ktoré dokladá developer.
Píšu napríklad: „spp podpalit,zaujimalo by ma kolko peňazi dostanu do vačku keď to prejde.“
„mnohí ornitologovia už sú správne usmerneni, aby dávali správne posudky…“alebo: „o tom, že táto technológia má byť užitočná a prínosná pre niekoho iného, nie pre nás, ani prírodu, o tom mám hlboké presvedčenie na základe mnohých informácie z mnohých strán.“
Spochybňovali aj prieskum, podľa ktorého za významnejšie využívanie veterných elektrární je až 77 percent Slovákov. Zadávateľom bola Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov energie (SAPI), niektoré profily preto usudzujú, že výsledky nemohli dopadnúť inak ako v prospech zelených zdrojov.
PRÍLIŠ BLÍZKO A PRÍLIŠ VYSOKO
Ľudí hnevá aj veľkosť turbín a ich blízkosť k obydliam. Tu však neexistuje jedna univerzálna pravda, pretože každá krajina má parametre nastavené inak, navyše rokmi sa turbíny zväčšujú a štáty ich vzdialenosti prepisujú.
SPP v okolí Galanty plánuje postaviť turbíny s celkovou výškou od 200 do 255 metrov, pričom najmenšia vzdialenosť veternej turbíny od objektov bývania je zhruba 700 metrov, píše štátna firma v zámere.
Pre porovnanie, bratislavské UFO – veža s reštauráciou na Moste SNP – je vo výške 85 metrov, prvý slovenský mrakodrap Eurovea Tower meria 168 metrov a Eiffelova veža dosahuje 300 metrov.
Podobné rozmery ako SPP majú v zámeroch aj ďalší developeri WSB Invest a Green Energy Holding. Menšie, 170-metrové turbíny chce stavať firma s rakúskym pozadím Energiepark.
WSB Invest však v minulosti priznala, že napokon zrejme použije nižšie turbíny. „Aj na základe diskusie so zástupcami obcí túto výšku znížime, čo, samozrejme, zapracujeme do dokumentácie v ďalšom posudzovaní procesu EIA,“potvrdil projektový manažér firmy Ján Lacko, ktorý je zároveň členom výkonného výboru SAPI.
Na Slovensku sme doteraz nemali nastavené žiadne jednotné vzdialenosti odstupov, ministerstvo životného prostredia sa v procese EIA riadi najmä štúdiou následkov hluku, ktorú musí absolvovať
O tom, že táto technológia má byť užitočná a prínosná pre niekoho iného, nie pre nás, ani prírodu, o tom mám hlboké presvedčenie na základe mnohých informácie z mnohých strán.
Z reakcií na sociálnych sieťach
každý veterný projekt. Môže sa preto stať, že jedna 150-metrová turbína na kopci bude mať pri obydliach inú intenzitu hluku ako rovnako vysoká turbína na rovnom poli. Envirorezort berie do úvahy napríklad aj krajinársku štúdiu, ktorá zas posudzuje vizuálny dosah.
V júli minulého roka dostali veterné projekty prvýkrát obmedzenie, keď úrad verejného zdravotníctva vydal metodické usmernenie o environmentálnom hluku a vibráciách, podľa ktorého turbína vyššia ako 150 metrov musí byť vzdialená od obydlia minimálne tri kilometre. Podľa hovorkyne úradu Daše Račkovej sa odborníci pri písaní dokumentu riadili príkladmi z Nemecka, Rakúska a Británie.
Usmernenie sa vzťahuje na všetky súčasné projekty v procese EIA, je však otázne, či ho ministerstvo životného prostredia v procese schvaľovania bude brať iba ako odporúčanie alebo sa ním naozaj bude riadiť.
„Usmernenie zostáva v platnosti do času, kým nebudú dohodnuté kritériá a podmienky metodiky rozvoja veternej energetiky zo strany pracovnej skupiny v rámci REPowerEU,“hovorí Račková. Pre rozvoj veternej energetiky bola zriadená skupina zo zástupcov ministerstva životného prostredia, zdravotníctva, hospodárstva, aj zástupcov energetického sektora či samospráv.
Ministerstvo hospodárstva upozorňuje, že limity vzdialenosti nie sú porovnateľné s okolitými krajinami a predstavujú bariéru pre rozvoj veternej energie. „Budeme rokovať s ÚVZ s cieľom odstrániť uvedenú bariéru rozvoja veternej energie. Odstránenie takýchto bariér je v súlade s Chartou o veternej energii, ku ktorej sme sa pripojili a v ktorej sú elementy v súlade s naším cieľom zvyšovať podiel veternej energie aj prostredníctvom akcelerácie vydávania povolení pre tieto projekty,“uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa ministerky hospodárstva Mária Pavlusík.
Práve s okolitými krajinami sa porovnávajú aj odporcovia, ktorí nechcú veľké turbíny za svojimi domami. Poslanec Galanty Zoltán Kővágó zaslal ministerstvu životného prostredia svoje vyjadrenie k zámeru SPP postaviť turbíny v katastri obcí Galanta, Kajal a Váhovce, ako uvádza na svojom facebookovom profile. V dokumente sa na rezort obracia so 75
Aj na základe diskusie so zástupcami obcí výšku znížime.
požiadavkami, z toho mnohé z nich odkazujú práve na neprimeranú veľkosť a vzdialenosť.
Za minimálnu primeranú vzdialenosť je možné podľa neho považovať desaťnásobok celkovej výšky veternej elektrárne, pričom výška veternej turbíny je vzdialenosť od zeme po koniec listu rotora v najvyššom bode. „Desaťnásobok celkovej výšky veternej elektrárne sa uplatňuje napríklad v spolkovej krajine Bavorsko alebo v Poľsku,“píše poslanec.
V Bavorsku však toto pravidlo v roku 2022 zmiernili v reakcii na energetickú krízu a potrebu rozvoja veternej energetiky. V lesoch, blízko priemyselných areálov, diaľnic, železníc, ako aj akceleračných zón (miestach, kde má vietor prioritu) sa zmenšuje minimálny odstup na 1 000 metrov od obývaného územia. V akceleračných zónach sa dokonca od júna 2023 znížil až na 800 metrov od obývaných oblastí.
Rovnako v Poľsku od pravidla desaťnásobku upustili, keď začiatkom minulého roka nastavili odstupové vzdialenosti pre veterné elektrárne od obydlí na úroveň 700 metrov s účinnosťou od marca 2023.
Kővágó v statuse spomína aj susedné spolkové krajiny Rakúska, kde sú minimálne vzdialenosti nastavené na 1200 metrov v Dolnom Rakúsku a 1500 metrov v Korutánsku. V oboch lokalitách však platia aj výnimky, napríklad odstup od „poľnohospodárskych obytných budov“je nastavený na 750 metrov.
V kanadskom Ontáriu sa zas vzdialenosť od obydlia zväčšuje s pribúdajúcou hlučnosťou turbíny, pričom rolu zohráva veľkosť veterného parku aj decibely. Debata o vzdialenosti sa vedie aj v iných krajinách, napríklad v Nemecku.
Čo sa týka hluku veľkých turbín, profesor Po-Wen Cheng, výskumník v oblasti veternej energetiky na univerzite v Stuttgarte, vysvetľuje, že v skutočnosti nie je vyšší ako pri menších turbínach, ktoré sa inštalovali v minulosti. „Je to preto, lebo rýchlosť otáčania veternej turbíny (teda jej špičky) sa s rastúcou veľkosťou turbíny znižuje, a to je hlavný parameter, ktorý určuje emisiu hluku,“vysvetľuje.
„Vo všeobecnosti platí, že päťnásobok výšky sa považuje za dostatočnú vzdialenosť. Všetko však závisí od regulácie a skutočnej situácie na mieste,“hovorí Cheng.
Debatu o vzdialenosti môže „vyriešiť“ešte aj nová zmena zákona o strategických investíciách z ministerstva dopravy. Tá si zatiaľ vyslúžila od odbornej verejnosti veľkú kritiku, preto nie je zatiaľ isté, v akej forme prejde. Ak by však bola schválená tak, ako ju minister Ráž predložil, znamenalo by to, že rozhodnutie štátu by malo silnejšiu váhu ako rozhodnutie obce.
Pokiaľ by nejaký veterný park dostal status strategickej investície, developer by mohol pozemky vyvlastniť a dokonca ani rozkol s územným plánom obce by nebol prekážkou. Únia miest Slovenska novelu chápe tak, že „ak umiestnenie strategickej investície je v rozpore s územným plánom obce alebo zóny“, vláda môže na návrh príslušného ministerstva obstarať a rozhodnutím prijať zmenu Koncepcie územného rozvoja Slovenska, ktorý bude podkladom na vydanie stavebného povolenia“.
Obce by tým prišli o najväčšiu páku proti veterným projektom, akú majú v rukách. Práve bez ich súhlasu so zmenou územného plánu nemôže turbína v katastri obce vyrásť.
WSB Invest však v minulosti priznala, že napokon zrejme použije nižšie turbíny.
Ján Lacko projektový manažér firmy