Do kampane ma pozval Fico
Expremiér Ľudovít Ódor: Vláda ide ako valec, nerieši reálne problémy a vzďaľuje nás od partnerov v euroatlantických štruktúrach
Ľudovít Ódor (47) je slovenský ekonóm, bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska a bývalý premiér úradníckej vlády (vo funkcii od mája do októbra 2023). V júnových eurovoľbách bude lídrom kandidátky Progresívneho Slovenska (PS). V rozhovore hovorí:
Prečo politika?
Nebolo to jednoduché rozhodnutie. Nechcel som zakladať novú stranu či byť činný v aktívnej straníckej politike. Hľadal som možnosť, ako pokračovať v odbornej kariére. Ale nedalo sa nečinne sedieť doma, keď človek vidí, čo sa deje na Slovensku. Ako sa rúca právny štát, ako sa do funkcií dostávajú ľudia, ktorí majú len stranícku knižku a nič iné.
Z takých, ktorých by sme mali stíhať, robíme policajtov, pytliak chráni národný park. Dejú sa absurdné veci. Trochu mi dodalo silu, že vidím ľudí na námestiach. Keď som dal sám sebe otázku, ako by som odpovedal deťom, kde som bol, keď sa rúcala demokracia na Slovensku, nechcel som, aby odpoveď znela – sedel som doma.
Nebola takáto situácia, možno v iných odtieňoch, na Slovensku aj v minulosti?
Určite to nie je niečo, čo je nové. Ale miera je masívna. Idú od začiatku ako valec. Prekvapilo ma, že najväčšou prioritou vlády by malo byť zníženie vysokých trestov za korupciu. Ani oni to v kampani nehovorili. Žijeme v akomsi paralelnom vesmíre, kde vláda nerieši reálne problémy, ktoré doma máme, a zároveň sa vzďaľujeme od našich partnerov – stávame sa nechcenými v rámci euroatlantických štruktúr.
Čiže vás ku kandidatúre do europarlamentu pomkol Robert Fico?
Dalo by sa povedať, že ma trochu pozval do kampane.
Aké iné ponuky ste po odchode z premiérskej funkcie vlani v októbri mali? Predpokladám, že nejaké prišli.
Áno, prišli, tri-štyri aj z politického prostredia. Ale dohodli sme sa, že kým ich neuzatvoríme, nebudeme o nich hovoriť. A prišli ponuky aj z finančného či bankového sektora, kde som bol predtým. Ako prvú vec som si musel v sebe ujasniť, či chcem byť ešte verejne činný. Táto ponuka mi sedela najviac.
Neodradil vás od politiky polrok, ktorý ste strávili na úrade vlády?
Videl som, ako sa robí kampaň pred voľbami, asi najšpinavšia, akú sme na Slovensku mali. No nedá sa ignorovať, že za ten čas človek získa aj nejakých sympatizantov, ktorí chcú vidieť iné Slovensko. Keď som videl, že je potrebné tieto sily spájať a že ich vieme spájať, rozhodol som sa, že sa k tomu – najmä v odbornej rovine – pridám. Nevstupujem do strany, nemám ambíciu byť šéfom Progresívneho Slovenska. Moja ambícia je chrániť Slovensko v zahraničí a hovoriť, kde je naše miesto. A doma prinášať odborné riešenia, ako Slovensko posunúť. Preto vzniká aj analytický inštitút, ktorý bude takéto návrhy prinášať.
Vašimi súpermi v eurovoľbách budú podľa ohlásených lídrov Ľuboš Blaha či Andrej Danko alebo skúsení politici ako Richard Sulík. Nemáte z toho obavy?
Keby som sa bál, tak by som sa na to nedal. Ctím si demokraciu. Do premiérskeho kresla som sa dostal vymenovaním ako premiér vlády odborníkov. Nikdy som neprešiel voľbami, preto bude moja kandidatúra istým testom aj pre mňa; zistím, do akej miery viem presvedčiť ľudí, do akej miery je na Slovensku záujem o pokojný a odborný štýl politiky. Vo voľbách si to odmeriame. Teším sa na predvolebné diskusie; udalosti na námestiach mi dávajú nádej, že nás nie je až tak málo.
Keď ste nastúpili do funkcie premiéra, museli ste vy aj prezidentka Zuzana Čaputová čeliť výhradám najmä od politikov Smeru, že váš kabinet nie je úradnícky, ale v skutočnosti je to „progresívna vláda“alebo rovno „vláda Progresívneho Slovenska“. Odmietali ste to, ale nebude vaše dnešné rozhodnutie nepolitický charakter vašej vlády spätne problematizovať?
Nemyslím si. Keď som sa vo vláde pýtal ľudí, kde sú na nejakej ideovej škále, viac ich tam bolo konzervatívnejších.
To neznamená, že Robert Fico teraz nepovie – no vidíte, ja som vám hovoril, že je to progresívec.
V mojej vláde sme boli od začiatku transparentní. Dali sme najavo náš program a veľmi jasne sme povedali, že nebudeme riešiť kultúrne otázky. Neviem ani povedať, kde by sme mohli pomáhať niektorým politickým stranám. Michala Šimečku som v úrade videl raz, keď som pozýval na rokovanie lídrov všetkých konštruktívnych politických strán. A potom pred Vianocami. Ani len náznakom tam nebol žiadny kontakt.
Nekonzultovali ste vaše súčasné rozhodovanie s prezidentkou Zuzanou Čaputovou práve v kontexte toho, či to spätne neovplyvní imidž vašej vlády?
Nie. Je pre mňa paradoxné, že teraz riešime niečo, čo sa stalo pred niekoľkými mesiacmi, a hľadáme konšpiračné teórie, ako to bolo.
Vitajte v politike.
Ja som robil pomerne veľké reformy za vlády SDKÚ. S vládou Smeru sme v čase, keď som bol v Národnej banke Slovenska, pracovali na prijatí eura. Počas môjho odborného života som nehľadel na to, aká politická strana vládne, ale ako chce dosiahnuť, aby sa na Slovensku žilo lepšie. Takéto konšpiračné teórie sa mi zdajú pritiahnuté za vlasy.
Robert Fico už napríklad hovorí, aby sme si pol roka či rok počkali a Zuzana Čaputová nahradí Michala Šimečku na čele Progresívneho Slovenska.
Ja som si zvykol na to, že Robert Fico v súvislosti s mojou osobou deväťkrát klame a možno raz hovorí pravdu.
Tieto konšpiračné teórie sú pre mňa na tej istej úrovni ako jeho slová, že „v Kyjeve nie je vojna“. Prečo veriť týmto slovám, keď ten človek viac klame, ako hovorí pravdu?
Prečo práve Progresívne Slovensko?
Ako som povedal, kandidujem ako odborník. No je pre mňa zaujímavá myšlienka, aby sme už prestali deliť politickú scénu a skúšali sa spájať. Vnímam snahu Progresívneho Slovenska ukrojiť si väčší priestor na domácej politickej scéne – teda rozšíriť si bázu voličov – ako veľmi dobrú stratégiu. Aj možno prostredníctvom mojej osoby či iných akvizícií. Myšlienka spájania sa v prospech demokratického Slovenska sa mi páči najviac.
Progresívne Slovensko sa pod vedením Michala Šimečku nepochybne snaží rozkročiť, no ich súperi ich stále občas nálepkujú, že sú ľavičiari. Vy sa cítite ľavičiarom?
Ja sa cítim veľmi dobre skôr v strede alebo napravo od stredu. Preto som robil niektoré reformy. Na druhej strane, som extrémne tolerantný človek, a preto nemám problém ani s niektorými ľavicovými ideológiami. Idem kandidovať ako odborník a nebudem riešiť domácu politiku. Chcem sa skôr zaoberať tým, čo sa dá zmeniť v zdravotníctve či školstve. Ostatné veci prenechám politikom, ktorí sú na to dobrí. No zároveň hovorím, že ak sa nám podarí osloviť trošku viac voličov zo stredu či napravo od stredu, budem spokojný. Slovensko potrebuje jednotu.
Volili ste PS v posledných parlamentných voľbách?
Áno.
Prečo nevstupujete do strany?
Zatiaľ pre seba hľadám strednú cestu. Chcem mať na zreteli odbornosť a zároveň si chcem otestovať, či vôbec som na politickej scéne prínosom. Uvidíme po voľbách. Preto som sa rozhodol, že o vstupe do strany budem uvažovať po vyhodnotení volieb. Podľa toho, či dopadli dobre alebo zle. Idem do eurovolieb ako líder kandidátky. Ak by to dopadlo zle, budem musieť vyvodiť zodpovednosť. A, naopak, ak by to dopadlo dobre a bol by záujem o takýto štýl politiky, bol by to veľký záväzok do budúcnosti. Či sa nevrátiť aj na domácu politickú scénu.
O vstupe do strany budem uvažovať po vyhodnotení volieb. Podľa toho, či dopadli dobre alebo zle.
Predseda SaS Richard Sulík avizuje, že aj po prípadnom zvolení do europar
lamentu chce v roku 2027 kandidovať v slovenských parlamentných voľbách. Nevylučujete ani takúto možnosť?
Nevylučujem, ale je to veľmi predčasné.
Ako veľmi vás niektorí aktéri presviedčali, aby ste išli vlastnou cestou a založili novú stranu?
Ten tlak bol pomerne silný. No mňa stranícka politika až tak neláka; aj v rozhovoroch po konci na poste predsedu vlády som hovoril, že nedávam veľkú šancu tomu, aby som bol aktívny v straníckej politike. Preto som si nevedel predstaviť novú stranu. Navyše, už to skúšali iní ľudia. Každý, kto mal chvíľu vyššie preferencie, na Slovensku zakladal stranu. To je nezdravé. Radšej sa spájajme v rámci existujúcich štruktúr a strán. Popularita raz rastie, raz klesá. Ak chceme plánovať slušné demokratické Slovensko, nemôžeme zostaviť vládu z desiatich strán.
Nemohla byť ponuka od Progresívneho Slovenska na vedenie eurokandidátky akousi poistkou, aby ste nezaložili konkurenčnú politickú stranu?
Zaujímavá myšlienka, ale nemyslím si, že to bola vedomá stratégia.
Okrem toho, že povediete eurokandidátku PS, by ste sa mali stať predsedom správnej rady Progresívneho inštitútu, akéhosi straníckeho think-tanku. Pokúsite sa do vášho analytického tímu získať niektorého z ministrov či niektorú z ministeriek vašej úradníckej vlády?
Rozmýšľal som o tom. Keď sme končili, nechali sme novej vláde na stole návody pre lepšie Slovensko. No nejde mi len o to, aby som do inštitútu dostal nejakých ľudí, ale aj aby som vedel myšlienkovo spájať rôzne tábory. O spoluprácu preto určite požiadam každého, koho poznám a kto má rozumné a zdravé myšlienky pre Slovensko. Možno nebudú súčasťou tímu, ale v rámci širšieho konzultačného okruhu sa rád obrátim aj na niektorých ľudí, ktorí boli v úradníckej vláde. Bolo by dobré, ak by potenciál úradníckej vlády žil ďalej, lebo tam boli ľudia, ktorí mali so Slovenskom dobré úmysly.
O čom by mala byť kampaň pred eurovoľbami a o čom podľa vás bude? Skúsme najprv tú prvú otázku.
Nie je to tak len na Slovensku, ale k eurovoľbám sa občas pristupuje, akoby išlo o voľby, ktoré sa nás netýkajú. Preto sa tam posielajú politici smerujúci do politického dôchodku, euroskeptici či rôzni exoti. Musíme to otočiť. Kampaň musí byť o tom, čo nám členstvo v našej Európskej únii prináša a čo môžeme my urobiť, aby sa nám žilo lepšie. Kampaň by mala byť o tom, ako konečne jednotne vyriešiť migráciu, ako hovoriť o tom, ktoré sú slabé miesta eurozóny, ako riešiť konkurencieschopnosť, digitalizáciu či zelenú transformáciu. A je tu aj druhá rovina…
Aká?
ukázať, že Slovensko nie je len súčasná vláda, že Slovensko má vo vnútri širokú prodemokratickú silu, ktorá nechce z našej krajiny robiť guberniu či banánovú republiku. A že naše miesto je na Západe v Európskej únii. Na Západe momentálne nemáme veľmi dobrý kredit pre kroky a vyhlásenia súčasnej vlády. Preto treba ukázať, že vieme Slovensko reprezentovať slušne.
Potrebujeme v Bruseli aj Štrasburgu ukázať, že Slovensko nie je len súčasná vláda, že Slovensko má vo vnútri širokú prodemokratickú silu.
A ako bude podľa vás kampaň reálne vyzerať v podaní vašich súperov?
Ťažko povedať, čo od nich očakávať. Zase sa možno bude hovoriť o Sorosovi, sprisahaniach či o tom, ako sa má Ukrajina vzdať svojich práv alebo ako je zakrivený banán. No všetko sú to zástupné témy, ktoré z hľadiska budúcnosti Slovenska nie sú dôležité. Ešte šťastie, že v EÚ nie sú veľkým problémom medvede. Tomu sa azda vyhneme.
Politici Smeru opozičných europoslancov označujú za „potkanov“v súvislosti so zmenou Trestného zákona a rušením Úradu špeciálnej prokuratúry, o ktorej sa hovorilo aj v europarlamente. Ako by ste občanom vysvetlili, že kritika slovenských europoslancov v Bruseli či Štrasburgu nie je vlastizrada, ako to tvrdí Smer?
Pripomína mi to starých kráľov, ktorí keď dostali zlú správu, zabili posla. Ak by právny štát na Slovensku fungoval, ako má, nemusel by o takýchto veciach Európsky parlament vôbec rokovať. Rovnako platí, že ak vykradnem banku a niekto povie, že som ju vykradol, stále je vina na mne, nie na tom, kto o tom hovoril.
Je zaujímavé, že takéto veci hovoria tí, ktorí veľmi aktívne naše členstvo v Európskej únii a NATO spochybňujú. Síce nie na európskych fórach – lebo chcú, aby kvapli nejaké peniaze – , ale doma to robia. Zbabelci, ktorí nechcú na rovinu povedať, že by chceli mať zo Slovenska krajinu spriaznenú s Ruskom. Je pokrytecké chcieť výhody plynúce z členstva v Európskej únii a na druhej strany byť aj proti nej. Slovensko musí zaujať jednotné hodnotové postoje.
Spochybňovať EÚ doma, ale čerpať eurofondy, to je pomerne funkčný model v Maďarsku. Naši politici sa môžu inšpirovať.
Nehovorím, že to nie je funkčný model. Len je extrémne pokrytecký a v normálnej spoločnosti nemá čo hľadať. Ak by som mal nájsť nejaké prirovnanie, v EÚ je momentálne stav, ako keby deti v triede nešli na výlet preto, že nechce ísť jeden z nich. Teraz možno budú dvaja. No všetci ostatní sú ich rukojemníci.
Vyplýva z toho, že by ste boli za reformu rozhodovacích procesov v EÚ a práva veta členských štátov?
Áno, určite. Potrebujeme, aby sa členské štáty EÚ nestávali rukojemníkom jedného človeka či jednej krajiny. Najmä ak uvažujeme, ako do Únie prijať ďalšie štáty. Rozhodovací mechanizmus by bol ešte oveľa komplikovanejší. Preto o tom treba hovoriť.
Ak by som bol Robert Fico, povedal by som vám, že chcete obrať Slovensko o možnosť spolurozhodovať o tom, čo sa v Únii bude diať.
Ako sa rozhodujeme v rodine či škole? Porozprávame sa a ideme cestou, ktorá je najlepšia pre väčšinu. Nemôžeme brať len výhody a v prípadoch, kde by sa nám to čo i len trochu nepáčilo, byť proti. Právo veta treba zachovať v zásadných otázkach, ale je priestor ho obmedziť. Ak niečo blokujeme, neznamená to vždy, že chránime Slovensko. Ale že brzdíme Európsku úniu, aby sa pre nás stala lepším domovom.
Spomínali sme nový Trestný zákon. Vystúpite na opozičných protestoch proti rušeniu špeciálnej prokuratúry?
Uvidíme, zatiaľ som túto otázku neriešil. Na dvoch-troch protestoch som bol, ale zatiaľ som na pódiu nevystúpil.
Vidíte na výkone Ficovej vlády niečo pozitívne?
Musel by som o tom dlho uvažovať. Forma aj obsah vládnutia mi v niečom pripomínajú mečiarizmus. Na druhej strane, vtedy sme sa proti praktikám moci vedeli spojiť. To súčasná vláda trochu podceňuje. Je nás dosť, aby sme im nedovolili uniesť štát. Nemôžu všetko. Demokracia nie je o tom, že keď máte 51 percent, môžete urobiť čokoľvek. Demokracia je o tom, ako spravovať krajinu, aby sa v nej každý cítil doma.
Aký výsledok Progresívneho Slovenska v eurovoľbách budete považovať za úspech?
Cieľ je jasný, chceme eurovoľby vyhrať.