V ktorých európskych mestách sa najlepšie žije
V Bratislave si nájdete prácu ľahšie ako v Štokholme
Ktoré európske mesto je najčistejšie a ktoré najbezpečnejšie? Kde sa najlepšie žije rodinám s malými deťmi? V ktorom meste je ľahké nájsť si prácu a cenovo dostupné bývanie? A ktoré mesto má najlepšiu verejnú dopravu?
Odpovede na tieto a ďalšie otázky ponúka Správa o kvalite života v európskych mestách za rok 2023. Prieskum zhodnotil 83 miest v Európe (nielen v EÚ) na základe viac ako 70-tisíc rozhovorov s ich obyvateľmi.
ZÜRICH V. ISTANBUL
Prieskum Európskej komisie, ktorý predstavuje pohľad na život v meste, vychádza zo skúseností a názorov obyvateľov z celej Európy, vrátane Veľkej Británie, Balkánu a Turecka. Nehodnotia sa pritom len hlavné a najväčšie mestá, ale aj tie menšie.
Zo Slovenska je v prieskume zastúpená Bratislava a Košice, z Česka zase Praha a Ostrava. Z Maďarska sa do prieskumu dostali Budapešť a Miškovec a z Poľska Varšava, Krakov, Białystok a Gdansk.
Správa, ktorá má 112 strán, ukazuje, že obyvatelia v európskych mestách sú vo všeobecnosti spokojní – so životom vo svojom meste je spokojných takmer deväť z desiatich ľudí. Najvyššie priečky obsadili Zürich, Kodaň, Groningen a Gdansk. Vo všeobecnosti sa najlepšie žije obyvateľom škandinávskych krajín.
Výsledky prieskumu tiež potvrdzujú výrazné zlepšenie kvality života vo východnejších európskych krajinách – najvýraznejšie nárasty v spokojnosti zaznamenali Belehrad a Skopje (o 6 a 4 percentuálnych bodov).
Prieskum však ukazuje mierny pokles spokojnosti v porovnaní s rokom 2019, keď Komisia naposledy vydala podobnú správu.
Najväčší pokles spokojnosti vidieť medzi obyvateľmi Londýna (o 8 percentuálnych bodov), Viedne, Bologne a Miškovca (u všetkých troch došlo k poklesu o šesť percentuálnych bodov).
Najnižšiu celkovú mieru spokojnosti so životom vo svojom meste hlásia obyvatelia Istanbulu, Atén a Palerma.
ČISTEJŠIE A MENEJ HLUČNÉ
Úroveň spokojnosti v mestách sa výrazne líši aj v rámci jednej krajiny. Najväčšie rozdiely namerali v Taliansku, Turecku a Grécku. Napríklad vo Verone žije 89 percent spokojných obyvateľov s mestom, kým v Palerme sa tak vyjadrilo iba 62 percent opýtaných.
Vo všeobecnosti platí, že hlavné mestá ľuďom ponúkajú viac pracovných príležitostí a menšie sú vhodnejšie najmä pre starších ľudí a rodiny s malými deťmi.
Starším ľuďom sa najlepšie žije v Zürichu, nemeckom Rostocku a Luxemburgu. To je podľa prieskumu zároveň najčistejším mestom. Za ním nasleduje Białystok a Zürich.
Najviac nespokojných starších ľudí žije v Istanbule, Ríme a Tirane, pričom hlavné mesto Talianska patrí medzi najšpinavšie mestá v Európe.
Najlepšími mestami pre ro
diny s deťmi je britský Cardiff, fínske Oulu a portugalská Braga. Najviac rodín je nespokojných so životom v Istanbule, Tirane a Ľubľane.
Ľudia v menších mestách sa cítia bezpečnejšie a svoje mesto považujú za menej hlučné ako tí vo väčších mestách.
Pri väčšine krajín platí, že čím väčšie mesto, tým menší pocit bezpečia. Pri hodnotení Bratislavy a Košíc sú však tieto rozdiely minimálne.
Najbezpečnejšie mesto je podľa prieskumu Kodaň, španielske Oviedo a Ľubľana, najmenej bezpečné sú Rím, Atény a Marseille.
PRAHA A BRATISLAVA
Z hľadiska pracovných príležitosti v mestách sa ukázalo, že predovšetkým v južných členských štátoch EÚ majú ľudia problém nájsť si zamestnanie. Najťažšie je to v Palerme, Neapole, Oviede a Turíne.
Kým v Palerme si nikto z opýtaných nemyslí, že v jeho meste je ľahké nájsť si prácu, v Prahe si to myslia až štyria z piatich ľudí. České hlavné mesto sa v tomto rebríčku umiestnilo na prvom mieste.
Bratislava skončila štvrtá – ľudia si v nej podľa správy Európskej komisie nájdu prácu ľahšie ako v Osle, Štokholme, Tallinne alebo vo Varšave.
Hodnotenie viacerých miest ukázalo výrazné rozdiely v pracovných príležitostiach už len v rámci jednej krajiny. Napríklad v Prahe si 79 percent ľudí myslí, že je jednoduché nájsť si prácu, kým v Ostrave si to myslí len 45 percent.
Priepasť medzi Bratislavou a Košicami je takisto výrazná. V Bratislave sa 70 percent opýtaných domnieva, že nájsť si zamestnanie nie je náročné, kým v Košiciach si to myslí len tretina opýtaných.
Zároveň v prieskume merali aj spokojnosť ľudí so svojou prácou. Vysoká miera spokojnosti s prácou sa prejavila v mestách v Nemecku, vo Švajčiarsku, v Dánsku, Rakúsku, Česku aj na Slovensku. Na druhej strane s nízkym hodnotením skončili mestá v Grécku, Taliansku, Maďarsku a Španielsku.
DOSTUPNOSŤ BÝVANIA
Pre spokojnosť so životom v meste je tiež dôležitá dostupnosť bývania. V prieskume Európskej
komisie sa ukázalo, že nájsť si bývanie za prijateľnú cenu je ľahšie v mestách južných členských štátoch a západného Balkánu.
Napriek tomu rebríček spokojnosti s dostupnosťou bývania vedie dánske mesto Aalborg, kde žije okolo 200-tisíc ľudí, za ním nasleduje fínske mesto Oulu s podobne veľkou populáciou a Skopje, kde žije viac ako pol milióna ľudí.
Najťažšie sa bývanie hľadá vo švajčiarskej Ženeve, potom v Mníchove a Istanbule. V prvej desiatke tejto časti rebríčka sa umiestnila aj Bratislava, kde je však ľahšie nájsť si bývanie ako v Štokholme, Hamburgu, Paríži alebo Kodani.
DOPRAVA V MESTÁCH
Prieskum tiež hodnotil používanie áut v mestách. Výsledky ukázali, že autá sa používajú menej v hlavných mestách, no naprieč Európou sa prejavili výrazné rozdiely. Kým v Štokholme používa auto len 28 percent obyvateľov, v portugalskej Brage 70 percent ľudí.
Autá často využívajú aj obyvatelia Reykjavíku, Skopje a Palerma, na druhej strane si najmenej túto formu dopravy okrem obyvateľov švédskeho hlavného mesta volia aj ľudia v Paríži, Groningene, Kodani a Osle.
Bratislava a Košice sa umiestnili v strede rebríčka.
Vo všeobecnosti platí, že ak viac ľudí používa verejnú dopravu, menej sa v meste používajú autá.
Najmenej často si verejnú dopravu zvolia obyvatelia cyperskej Nikózie, najviac MHD využívajú ľudia žijúci v Prahe (ľudia ju používajú ešte častejšie ako v roku 2019).
V rámci Slovenska MHD častejšie používajú ľudia v Bratislave ako v Košiciach. S verejnou dopravou sú však menej spokojní ako tí, ktorí ju využívajú v Prahe. Spomedzi týchto troch miest sú najmenej spokojní s MHD obyvatelia Košíc. S bratislavskou verejnou dopravou je pritom spokojných viac ľudí (o sedem percentuálnych bodov) ako pred piatimi rokmi.
Prieskum zisťoval aj využívanie bicyklov v meste. Z tohto hľadiska vedú holandské mestá Groningen a Amsterdam, v prvej trojke sa umiestnila tiež Kodaň. Najmenej si bicykel ako dopravný prostriedok zvolia ľudia žijúci v Ríme, Belehrade a vo Vilniuse.
Bicykel využívajú častejšie ľudia v Košiciach ako Bratislave. V hlavnom meste Slovenska pritom bicykluje podobný počet ľudí ako v Záhrebe či Ostrave.
Hoci viditeľným trendom naprieč mestami je, že počet ľudí, ktorí využívajú chôdzu počas bežného dňa, klesá s veľkosťou miest, Paríž je výnimkou, ktorá potvrdzuje toto pravidlo. Chôdzu tam využíva najviac ľudí (40 percent) spomedzi hodnotených miest, a to aj napriek tomu, že s kvalitou ovzdušia je spokojných len 26 percent ľudí, čo je štvrtý najnižší počet.
Najmenej prechádzajúcich sa ľudí žije v Istanbule a Ankare a najviac okrem hlavného mesta Francúzska býva v Štokholme a Helsinkách.
Prieskum tiež zachytil nárast využívania chôdze v rokoch 2019 až 2023, ku ktorému došlo vo viacerých mestách, najviditeľnejšie sa to prejavilo v Londýne, Štokholme a Helsinkách.
KULTÚRA A ZDRAVOTNÍCTVO
Prieskum sa zameral aj na spokojnosť ľudí s miestami, kde sa konajú kultúre akcie ako koncertné sály či knižnice. Ľudia hodnotili aj svoju spokojnosť s parkmi a so zelenými plochami a celkovo s verejným priestorom.
Najspokojnejší s miestami pre kultúrne akcie sú ľudia v Zürichu, Groningene a Tallinne, najmenej spokojní sú vo Vallette, v Tirane a Podgorici. V rámci Slovenska sú z tohto hľadiska spokojnejší ľudia v Košiciach ako Bratislave.
Obyvatelia Bratislavy a Košíc sú zároveň menej spokojní s parkmi a záhradami. Najspokojnejší ľudia žijú v Ženeve, Malmö a Osle, najmenej spokojní v Neapole, gréckom meste Irakliu a Palerme. Vo všeobecnosti platí, že ľudia žijúci v menších mestách sú spokojnejší s verejným priestorom. To sa ukázalo aj pri hodnotení spokojnosti ľudí v Bratislave a v Košiciach.
Najviac spokojných ľudí s verejným priestorom žije v Luxemburgu, Groningene a Ženeve, najmenej v Aténach, Neapole a Vallette.
Čo sa týka spokojnosti so zdravotníckymi zariadeniami (nemocnice, zdravotné strediská), ukazuje sa výrazný rozdiel medzi Škandináviou a štátmi na západe (Francúzsko, Nemecko, Benelux a Česko) a tými východnejšie, vrátane Slovenska, pobaltskými krajinami a južnými členskými štátmi EÚ.
Najviac spokojní so zdravotníckymi zariadeniami sú ľudia v mestách Zürich, Groningen a Antverpy a najmenej spokojných žije v Skopje, Miškovci a Podgorici.
MESTO AKO MIESTO PRE MENŠINY
V prieskume sa ľudí pýtali aj na to, či svoje mesto vnímajú ako vhodné pre migrantov.
Najlepšie hodnotenia získali mestá v severnejších krajinách (Škandinávia, Pobaltie, Nemecko), ďalej v španielskych a portugalských mestách a tiež v Británii. Nižšie skóre dosiahli mestá vo východnejších a v južnejších štátoch a tiež vo Francúzsku.
Najväčšie rozdiely sa z tohto hľadiska ukázali medzi britským mestom Cardiff, kde si takmer každý myslí, že je to dobré miesto pre migrantov, a hlavným mesto Severného Macedónska Skopje, kde si to myslí len jeden z troch opýtaných.
Medzi mestami sa ukázali aj veľké rozdiely v hodnotení ako vhodného miesta pre LGBTI+ ľudí.
Podľa výsledkov prieskumu približne osem z 10 obyvateľov považuje svoje mesto za dobré miesto pre život LGBTI+ ľudí. Z tohto hľadiska vedie Zürich, ktoré ako dobré miesto pre život sexuálnych menšín hodnotí takmer každý jeho obyvateľ. Na druhej strane je turecké mesto Dijarbakir, kde si to myslí len jeden z piatich opýtaných.
Top 10 miest je:
1. Zürich
2. Reykjavík
3. Kodaň
4. Mníchov
5. Groningen
6. Cardiff
7. Štokholm
8. Oslo
9. Oulu
10. Valletta
Prieskum teda ukázal, že vnímanie inklúzie je v európskych mestách vyššie ako jej celkové vnímanie v krajine, v ktorej sa nachádzajú. V priemere podiel obyvateľov miest, ktorí si myslia, že ich mesto je dobrým pre život LGBTI+ ľudí, je vyššie ako celoštátny priemer.