Slovensko nikdy nebolo také osamelé ako dnes

Prečo premiér útočí na všetkých našich spojencov? Možno preto, lebo prišiel o rozum

Vrománe Ernesta Hemingwaya Slnko aj vychádza je postava Billa Gortona, ktorý zbankrotoval. Na otázku, ako sa mu to stalo, odpovedal: „Dvoma spôsobmi. Najprv postupne, potom náhle.“Takto by sa dalo odpovedať na otázku, ako sa stalo, že Robert Fico prišiel o rozum.

Denník Financial Times píše, že v stredu v Užhorode urobil „proruský slovenský premiér nečakaný obrat“, keď Ukrajine sľúbil podporu jej územnej celistvosti. Deň predtým totiž Fico hovoril o tom, že Ukrajina nie je suverénny štát a že sa má vzdať území dobytých Ruskom.

Ako si vysvetliť tento kotrmelec, ktorých urobil v poslednom čase Fico veľa a ktorých logike sa nedá rozumieť?

Najjednoduchším vysvetlením bude, že im nerozumie ani samotný Fico, lebo nad sebou stratil kontrolu. Stačí si pozrieť záznam z jeho vystúpenia v Kamenici nad Cirochou, kde ho „štve, že sa kántria Slovania“vo vojne, ktorú rozpútal niekto iný (zrejme Američania). A vzápätí hovorí, že je to len lokálny konflikt a v Kyjive žiadna vojna nie je.

Pod stratou rozumu nemám na mysli šialenstvo, ale stratu zmyslu pre realitu. Fico sa v posledných rokoch postupne uzavrel do sveta svojich voličov, teda do fiktívneho sveta konšpiračných teórií, ktoré pre nich on sám stvoril. Vďaka tomu naozaj vyhral voľby a stal sa premiérom.

Lenže teraz sa náhle ocitol v skutočnom svete, ktorý je úplne odlišný od sveta jeho voličov. Neexistuje medzi nimi prienik,

Nedajme sa mýliť tým, že jeho vety majú ešte stále podmet a prísudok a zdanlivo dávajú zmysel. V skutočnosti sú plné protirečení a „nečakaných obratov“. Je to preto, lebo realita sa Ficovi stavia na odpor a on si to odmieta priznať.

a tak Fico preskakuje z jedného sveta do druhého v bláznivom tempe, nad ktorým zostáva rozum stáť. Fico strácal rozum postupne od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a potom ho stratil náhle, keď sa stal opäť premiérom.

Nedajme sa mýliť tým, že jeho vety majú ešte stále podmet a prísudok a zdanlivo dávajú zmysel. V skutočnosti sú plné protirečení a „nečakaných obratov“. Je to preto, lebo realita sa Ficovi stavia na odpor a on si to odmieta priznať.

PROTI SPOJENCOM

Dôsledky sú hrozivé: Slovensko ako malý štát uprostred strednej Európy stratilo za niekoľko mesiacov sympatie všetkých svojich susedov okrem Maďarska. Pozrite sa na mapu, aby ste pochopili, čo to znamená. Zo severu, západu aj z východu cítiť chlad až pohŕdavý odpor. Slovensko nikdy nebolo také osamelé ako dnes.

Nemusíte byť expert na zahraničnú politiku, aby ste chápali, že malý štát potrebuje spojencov. Čím viac, tým lepšie. A že potrebuje mať tie najlepšie vzťahy so susedmi, najmä ak sú všetci podstatne väčší ako my.

Slovenská zahraničná politika mala od porážky Vladimíra Mečiara pomerne jasno v tom, kto majú byť jej spojenci, aby si republika zaistila bezpečnosť. Boli to všetci susedia, neskôr celá Európska únia a, samozrejme, Amerika. Vtedy ešte aj Fico chápal, že najlepšou zárukou suverenity Slovenska sú práve tieto spojenectvá.

Za niekoľko mesiacov je táto roky budovaná vzájomná dôvera v troskách. Fico označuje USA za nepriateľa, ktorého agenti (vrátane prezidentky Zuzany Čaputovej) Slovensku škodia, Bruselu nevie prísť na meno, dal najavo nevôľu, keď si Česi zvolili prezidenta Petra Pavla, a o Poľsku nehovorí vôbec – ako keby neexistovalo.

Aj v 90. rokoch viedol Vladimír Mečiar Slovensko do izolácie, ale veľký rozdiel je v tom, že vtedy bolo Rusko slabé, Západ na vrchole síl a Európa plná optimizmu. Lenže dnes sa tretia svetová vojna stáva mysliteľnou a európski politici varujú, že Rusko môže o niekoľko rokov zaútočiť na Západ.

V tejto situácii Fico uráža tých najdôležitejších spojencov a líška sa tým, ktorí nenávidia Západ – Rusku a Maďarsku. Strháva tak nad Slovenskom strechu práve v čase, keď sa blíži víchrica. Prečo to robí? Lebo prišiel o rozum. Niet iného vysvetlenia.

BEZ PLÁNU

A je to ešte horšie. Fico si vyrába nepriateľov nielen na Západe, ale aj doma. Porušil starú spoločenskú dohodu, že taký malý národ, ako je slovenský, si nemôže dovoliť rozštiepiť sa na dva znepriatelené tábory, lebo tým ohrozuje samotnú svoju existenciu.

Ešte aj slovenskí komunisti tomu rozumeli a snažili sa obmedziť potláčanie svojich ideologických protivníkov natoľko, aby sa spoločnosť úplne nerozpadla. Mečiar tomu nerozumel, ale jeho pokus o potlačenie opozície bol skôr intuitívny a v podstate nemotorný.

Robert Fico, naopak, cielene a prakticky každý deň rozoštváva spoločnosť a zámerne ju oslabuje. Keby niekto chcel zbaviť národ prirodzenej schopnosti brániť sa a pripraviť ho na okupáciu zvonku, robil by to presne takto.

Ale Fico to robí skôr preto, lebo prišiel o rozum. Nemá plán, on len v čudnom tranze preskakuje z fiktívneho sveta konšpiračných teórií, v ktorom žijú jeho voliči, a možno už aj on sám, do reality geopolitických siločiar, ktorým nerozumie a medzi ktorými sa kníše ako trstina vo vetre.

Napriek tomu, že navonok sa ešte stále tvári ako suverén, chaos v jeho činoch a výrokoch prezrádza skôr paniku človeka, ktorý nemá pod kontrolou ani seba, ani situáciu. Riešením by bolo, keby popri rozume prišiel aj o moc. Najprv postupne, potom náhle.