Ódor v novom rúchu
Do zápasu za prozápadné demokratické Slovensko sa zapojil politik, ktorý vie, kde je sever
Rozhodnutie Progresívneho Slovenska a bývalého premiéra Ľudovíta Ódora ako lídra kandidátky PS do eurovolieb prišlo v pravú chvíľu. Jeho najdôležitejším bodom je, že to nie je iba krok „proti“, ale aj jasné posolstvo „za“. Niežeby protesty proti unášaniu štátu rozosiate už po celom Slovensku nemali zmysel – veď aj „novopečený“šéf eurokandidátky PS to povedal jadrne: „Ťažko sa na to pozerá, ako súčasná vláda unáša Slovensko. Agresívny hranatý valec ničí všetko, čo mu príde do cesty.” Jeho ponuka odborných a politických skúseností však zdôrazňuje aj to, za čo sa stavia – za inú budúcnosť než tú, do ktorej nás tlačí vládnuca garnitúra nacionálno-sociálnych populistov. K tomuto základnému zisteniu možno pridať zopár poznámok.
Po prvé, bývalého premiéra zaujala možnosť spájania prodemokratických síl. Progresívci, ktorí sa postupne vyprofilovali ako liberálna, centristická, proeurópska strana, by mohli podľa neho „osloviť ľudí zo stredu alebo možno aj mierne stredopravých voličov“, čím by „vznikla silná a stabilná prodemokratická chrbtica slovenskej politickej scény“. Slovensko by dnes skutočne potrebovalo posilnenie širšieho demokratického stredu. Pri jeho konštituovaní nemá Ódor problém, ako sám hovorí, ani s niektorými ľavicovými názormi.
Pripomeňme, po druhé, že Ľudovít Ódor so svojou knihou Rýchlokurz geniality preloženou do maďarčiny nedávno cestoval a diskutoval napríklad aj v Dunajskej Strede a v Komárne. Svojím pôsobením by mohol pootvoriť cestu do slovenského centristického projektu aj tým maďarským spoluobčanom, ktorí nepatria k obdivovateľom Viktora Orbána.
Po tretie, spojenectvo Ódora a PS umožňuje ukázať, že Slovensko má aj inú tvár, než predstavujú tí, čo sa dnes ocitli vo vládnych kreslách. V Európskom parlamente by tak pribudli poslanci, ktorí sú „aktívni v európskych témach a majú čo povedať“.
Po štvrté, jeho kandidatúra môže zvýšiť záujem o európske voľby. Svojím rozhľadom i humorom môže v kampani osloviť širšiu verejnosť a tým azda docieliť aspoň trochu vyššiu volebnú účasť. Dovolím si drobný námet. Keďže sa osvedčil ako dobrý komunikátor, mohol by si zriadiť akési „Bruselské okienko“(podobne ako Václav Havel mal svoje „Hovory z Lán“), v ktorom by verejnosti tlmočil fungovanie európskych inštitúcií tak, aby tomu rozumel aj bežný občan.
Po piate, Ódor sa stane aj predsedom správnej rady nového think-tanku, Progresívneho inštitútu. Pri jeho budovaní môže osloviť aj analytikov, ktorých Ficova vláda povyhadzovala. A prípadne prizvať niektorých svojich kolegov či kolegyne z čias úradníckej vlády. Tým by sa do istej miery mohol zopakovať vývoj z obdobia mečiarizmu, keď viacerí kvalifikovaní ľudia vypudení Vladimírom Mečiarom z verejných postov našli uplatnenie v mimovládnom prostredí a posilnili tak občiansku spoločnosť.
Ľudovít Ódor sa umiestňuje tam, kde cíti, že patrí. Napríklad o prezidentských voľbách vôbec neuvažoval: „Tam sú kvalifikovanejší kandidáti, ako napríklad Ivan Korčok. Nevidel by som tam svoju pridanú hodnotu,“povedal. Úplne však nevylúčil ani návrat na domácu politickú scénu.
On sám pritom pridanou hodnotou bezpochyby je.
A tak si pri blížiacom sa 76. výročí „Víťazného februára“, komunistického prevratu, ktorý nás uniesol na východ, môžeme pripiť na dobrú správu. Do zápasu za otvorené, prozápadné demokratické Slovensko sa nanovo zapojil sympatický politik, ktorý síce pozná Ficovu orientáciu na všetky štyri svetové strany, ale ktorý vie, kde je sever – totiž na západe.