Keď sa všetko robí akože
Košická župa nechala autobusy tri mesiace jazdiť po moste v havarijnom stave, hoci prekračovali povolenú hmotnosť. Chceli ušetriť
Most pri Vojanoch v okrese Michalovce je v havarijnom stave. Situácia je taká zlá, že v auguste minulého roka na ňom najprv obmedzili dopravu a koncom novembra ho úplne uzavreli. Medzitým však cez most jazdili aj autobusy, ktoré prekračovali hmotnosť povolenú statikom. Župa takto chcela ušetriť.
Neskôr betónové zábrany na moste postavili tak, aby mohli prejsť osobné autá aj dodávky. Na uzávierku sa totiž sťažovali ľudia z okolitých obcí aj miestni starostovia. Košický župan Rastislav Trnka ich podľa zdrojov Denníka N chcel upokojiť.
Prístup župy k obmedzeniam na 60-metrovom moste však nahneval odborníkov aj zamestnancov správy ciest. „Čo je bezpečnosť a ochrana životov a zdravia oproti nejakým zvýšeným nákladom na obchádzkovú trasu?“pýta sa Anton Tomáškovič, bývalý vedúci oddelenia investičnej prípravy a výstavby mostov Správy ciest Košického samosprávneho kraja, ktorá je správcom mosta pri Vojanoch.
ZO SPRÁVY CIEST KSK ODIŠLI VŠETCI MOSTÁRI
Most pri Vojanoch je už pár rokov zrelý na rekonštrukciu, ale dopravu na ňom obmedzili až vlani v auguste. Na mimoriadnej prehliadke mosta sa zišlo viac než 20 ľudí z kraja, správy ciest, obvodného úradu, bol tam aj zástupca dopravcu, polície, hasičov, statik či projektant.
Z prehliadky vzišla dohoda medzi správcom mosta – čiže Správou ciest Košického samosprávneho kraja, políciou a okresným úradom: premávka sa zúžila do jedného pruhu v strede, vozidlám nad osem ton zakázali prejazd a rýchlosť obmedzili na 30 kilometrov za hodinu.
V zázname z augustového stretnutia sa uvádza, že most pri prejazde ťažkých vozidiel vykazuje nadmerné chvenie. Statik Anton Bajzecer z firmy Valbek vyrátal prípustnú zaťažiteľnosť mosta a už v auguste konštatoval: „Ak nie je možné zabezpečiť zo strany správcu mosta a príslušných dotknutých orgánov kontrolu navrhovaných dopravných opatrení, projektant odporúča most plne uzavrieť pre dopravu.“
To sa stalo 22. novembra. Dôvodom bol nevyhovujúci stavebno-technický stav, rozsiahle poškodenia, no najmä „ochrana života a zdravia účastníkov cestnej premávky“, ako napísala polícia.
Most postavili v roku 1963. Je dlhý takmer 60 metrov, vysoký necelých sedem. Pod ním je inundačný kanál (záplavové územie). Vlastní ho košická župa, spravuje Správa ciest KSK. Havarijný stav riešilo hlavne oddelenie výstavby mostov, na ktorom pracovali traja ľudia. Dvaja, vrátane vedúceho Antona Tomáškoviča, odišli ku koncu minulého roka, tretia zamestnankyňa odchádza koncom januára.
„Pre Správu ciest KSK nie som potrebný, keďže vedenie niekoľkokrát nebralo do úvahy moje odborné názory či stanoviská. Svoje know-how preto poskytnem niekde inde, kde to ocenia. Tie Vojany boli akoby bodkou za týmto príbehom,“povedal Tomáškovič.
Keď hovoril o vedení, myslel generálneho riaditeľa Antona Trišča, ktorého 9. novembra zadržala NAKA. Obvinili ho pre machinácie pri verejnom obstarávaní. O niekoľko dní neskôr sa vzdal funkcie, ale to už neovplyvnilo Tomáškovičovo rozhodnutie odísť zo správy ciest. Nechcel však komentovať, či a do akej miery súvisel s mostom pri Vojanoch aj odchod jeho dvoch kolegýň.
Zdroj zo Správy ciest KSK Denníku N povedal, že aj keď sa na moste pri Vojanoch v auguste obmedzila premávka, prímestské autobusy po ňom naďalej jazdili, hoci mali viac než povolených osem ton.
RIADITEĽ ARRIVY NEHOVORIL PRAVDU
Prímestskú autobusovú dopravu zabezpečuje košická župa, v tejto časti kraja si ju objednáva od dopravcu Arriva Michalovce. Generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva akciovky je Gejza Sačko, ktorý zároveň sedí v krajskom parlamente za maďarskú Alianciu.
„My sme tam od augusta jazdili s menšími autobusmi, ktoré spĺňali prípustné zaťaženie. Teda nie s dlhými 12-metrovými SOR autobusmi ako predtým, ale s 9-metrovými. A takisto aj s 8-metrovými Iveco Rošero First,“povedal nám Gejza Sačko.
Na otázku, či si je istý, že oba tieto autobusy majú celkovú hmotnosť do osem ton – vrátane cestujúcich – , odpovedal áno. S krajom ako objednávateľom dopravy sa vraj dohodli, že s týmito menšími autobusmi budú ďalej jazdiť po moste. „Keď odborníci určia, že most je do osem ton bezpečný, tak nemám právo to odmietnuť, lebo by som porušil objednávku od objednávateľa,“dodal Sačko k otázke, či sa mu nezdalo nebezpečné, aby po vážne poškodenom moste jazdili autobusy s kapacitou okolo 30 sedadiel.
Pri overení hmotnosti menších autobusov sa ukázalo, že osemmetrový Iveco Rošero First FSLLI s celkovou hmotnosťou 7200 kilogramov je v poriadku, ale SOR C 9,5 už prekračoval povolených 8 ton. Jeho hmotnosť je 9120 kilogramov.
Na druhý deň Gejza Sačko počas telefonátu potvrdil čísla o celkovej hmotnosti autobusov. „Áno, správne ste to našli, chápem, že si robíte svoju robotu, ale nechcel by som, aby sa z toho robilo nejaké haló, veď my sme len vychádzali ľuďom v ústrety, ktorí tam žijú a cestujú do práce či do školy.“
Sačko sa zúčastnil aj spomínanej augustovej mimoriadnej obhliadky mosta, po ktorej statik konštatoval jeho prípustné
Čo je bezpečnosť a ochrana životov a zdravia oproti nejakým zvýšeným nákladom na obchádzkovú trasu?
Anton Tomáškovič bývalý vedúci oddelenia investičnej prípravy a výstavby mostov Správy ciest KSK
zaťaženie. Ak by sa poriadne nekontrolovalo a hrozilo by „riziko prejazdu ťažších vozidiel“, statik navrhoval most úplne zavrieť.
Porušenie obmedzenia evidovala aj košická župa. Začiatkom októbra v tlačovej správe prosila vodičov na dolnom Zemplíne, aby „rešpektovali preventívne opatrenia a obmedzenie hmotnosti prechádzajúcich vozidiel na osem ton, pretože ju často prekračujú až päťnásobne.“Pripomínala, že most je v najvyššom, siedmom stupni poškodenia (havarijný stav) a ďalej degraduje.
Riaditeľ Arrivy Michalovce priznal, že má informácie, podľa ktorých po moste jazdili aj ťažké kamióny naložené napríklad štrkom. „Dokonca tam išiel aj traktor a ťahal za sebou 25-tonovú vlečku,“vravel Gejza Sačko, ktorého autobusy takisto prekračovali povolených osem ton.
Vzápätí zdôraznil, že to boli hlavne tie ľahšie, 8-metrové Iveco First, ale pomer menších autobusov Iveco voči SOR, ktoré nasadili na most pri Vojanoch, neprezradil. „To nemôžem vedieť z hlavy, denne vypravujeme množstvo autobusov. Ale skutočne by som klamal, keby som povedal, že žiadna ,sorka‘ tam nejazdila. No väčšina boli firsty.“
Podľa webstránky Arrivy Michalovce majú celkovo 22 autobusov SOR C 9,5 (hmotnosť 9120 kg) a dvanásť kusov Iveco Rošero First (7200 kg).
AUTOBUSY NEMALI VÝNIMKU
Košická župa v tlačovej správe z 5. októbra zverejnila informáciu, že „od 15. augusta až do odvolania môžu po moste prechádzať len vozidlá, ktoré vážia
V čase našej prítomnosti takmer nikto z vodičov nerešpektoval obmedzenia.
Jaroslav Palgut projektant
najviac 8 ton, výnimku majú autobusy…“
Dovtedy výnimku pre autobusy nikto nespomínal, nevyplýva to ani z dopravného značenia na moste počas obmedzenej premávky. Bol tam len zákaz pre vozidlá ťažšie ako osem ton.
„Cez spomínaný most mohli jazdiť vozidlá, ktorým to nebolo dopravným značením zakázané. V tomto prípade autobusy nemali výnimku,“uviedla Lenka Ivanová, hovorkyňa krajského riaditeľstva polície v Košiciach.
Aj Sačko potvrdil, že ako dopravca nemal na papieri žiadnu výnimku od župy. „Netreba vám výnimku, keď máte vozidlá do osem ton,“odpovedal. Po upozornení, že jeho autobusy SOR túto hranicu prekračovali, dodal: „No kto vám dá na papieri takú výnimku?“
Na otázky, na základe čoho viac než tri mesiace autobusy ťažšie ako osem ton jazdili po moste, kto schválil údajnú výnimku pre autobusy, prečo o nej nevie polícia a prečo nebola súčasťou dopravného značenia, župa nijako nereagovala.
V tlačovej správe z 5. októbra nazvanej „Vodiči nerešpektujú obmedzenia na moste pri Vojanoch, preto hrozí jeho úplná uzávera“sa Košický kraj sťažuje na nezodpovedných vodičov, ktorí jazdia po moste s vozidlami nad povolených 8 ton. Župa pritom od polovice augusta až do 22. novembra posielala na most v havarijnom stave prímestské autobusy s cestujúcimi, hoci o viac než tonu prekračovali hmotnosť povolenú statikom.
Motivácia košickej župy a dôvody, prečo chcela čo najdlhšie udržať most aj s prímestskými autobusmi v prevádzke bez ohľadu na to, čo tvrdia alebo odporúčajú odborníci, je zrejmá z jej interných dokumentov.
ČO CHCELI ODBORNÍCI A ČO CHCELA ŽUPA
Napríklad v „Zázname zo stretnutia“na Úrade KSK 5. októbra sa dočítate, že Matej Pindroch, vtedy investično-technický riaditeľ Správy ciest KSK (tiež odišiel koncom minulého roka), otvoril pracovné rokovanie s požiadavkou, aby sa most uzavrel.
Na rokovaní sa preberala možnosť podoprieť most masívnou podperovou konštrukciou (takzvané pižmo), ktoré by umožnilo udržať ho v prevádzke až do rekonštrukcie naplánovanej na jar 2024.
Jaroslav Palgut z firmy Mostat, autor pôvodnej projektovej dokumentácie na rekonštrukciu hornej časti mosta, na rokovaní hovoril, že pižmo je časovo náročné a pre župu finančne extrémne nevýhodné riešenie, ktoré považuje za plytvanie verejnými zdrojmi. Trval na uzatvorení mosta.
Na rokovaní bol aj statik Anton Bajzecer z firmy Valbek. Zopakoval, čo povedal už v auguste – ak nie je možné most nepretržite kontrolovať, aby sa dodržiavali určené dopravné obmedzenia, musí sa zatvoriť, „inak je prevádzka dopravy po moste vysoko riziková z hľadiska bezpečnosti“.
Aj Anton Tomáškovič, hlavný mostný prehliadkar Správy ciest KSK, trval na okamžitom uzavretí mosta a presmerovaní dopravy na obchádzkovú trasu, lebo nebolo možné zabezpečiť dodržiavanie opatrení, ktoré navrhol statik, a „na moste dochádza na dennej báze k porušovaniu zákazu vjazdu vozidiel ťažších ako osem ton“.
V protiklade s uvedenými názormi na rokovaní vystúpil zástupca kraja Vladimír Žiarný, vedúci oddelenia dopravy na župe. Požadoval, aby „prevádzka mosta bola zachovaná v čo najdlhšom rozsahu až do začiatku stavebných prác jeho rekonštrukcie“, bez nutnosti vytvárať obchádzky po cestách III. triedy.
Uzavretie mosta a vytvorenie obchádzok by podľa neho malo „negatívny dopad na rozpočet KSK v súvislosti s objednávaním dopravných výkonov vo verejnom záujme“.
Ak by autobusy museli jazdiť desiatky kilometrov navyše po obchádzkových trasách, župu by to mesačne stálo 40-tisíc eur, ktoré by platila spoločnosti Arriva Michalovce.
Preto chcel Žiarný podľa záznamu zo stretnutia „získať čas (do jari), aby most mohol byť čo najdlhšie otvorený, aby projektant mohol doprojektovať projekt rekonštrukcie spodnej stavby mostu a následne by sa most uzavrel a mohla sa začať plánovaná rekonštrukcia“.
Ani po tomto stretnutí sa na moste nič nezmenilo, len na návrh župy začali dvakrát týždenne monitorovať mieru jeho poškodenia. No naďalej sa zhoršoval jeho stav, lebo po ňom jazdili ťažké nákladné vozidlá nerešpektujúce 8-tonový limit, a naďalej tam premávali autobusy s pasažiermi.
V tom období došla trpezlivosť Antonovi Tomáškovičovi, vedúcemu oddelenia výstavby mostov. Odmietol sa podpísať pod rozhodnutie, ktoré malo umožniť pokračovanie prevádzky mosta pri Vojanoch, a podal výpoveď. „Ja som od prvého dňa, keď bol známy statický posudok (v auguste – pozn. red.), povedal, že nie som s tým stotožnený. Mám na to odbornosť, aby som to vedel posúdiť,“vysvetľuje.
Aj on na poradách registroval ako hlavný cieľ župy vyhnúť sa zvýšeným nákladom na prímestskú dopravu.
Projektant Jaroslav Palgut 10. novembra vykonal prehliadku mosta a následne napísal mail cestárom košickej župy: „V čase našej prítomnosti takmer nikto (z vodičov – pozn. red.) nerešpektoval dané obmedzenia… upozorňujem na zhoršujúci sa stavebno-technický stav mosta a žiadam, aby sa bezodkladne aplikovali opatrenia dohodnuté na pracovnom stretnutí 5. októbra na Úrade KSK.“
Znova odporúčal most uzavrieť pre verejnú dopravu.
ČO SA DIALO PO ZAVRETÍ
Aj keď 21. novembra Okresný úrad Michalovce vykonal na moste obhliadku za účasti ľudí zo župy, správy ciest, statikov a polície, a vzápätí rozhodol o jeho zatvorení, situácia sa vôbec neupokojila. Dokonca ani po tom, čo Správa ciest KSK na most z oboch strán postavila betónové zábrany tak, že očividne znemožňovali prejazd akýmkoľvek autám.
Zavretý most vyvolal vášne v okolitých obciach, keďže ľudia museli jazdiť do práce či školy o vyše 25 kilometrov viac (tam a späť) a ťažšie vozidlá aj dvojnásobok. Do ostrej kritiky župy sa pustili miestni starostovia. „Vôbec nás dopredu neupozornili, že idú zavrieť most, aby sme to vyhlásili v rozhlase pre občanov, to nás rozčúlilo,“hovorí starosta Drahňova Tibor Jasovský.
Vo Vojanoch museli posunúť vyučovanie, aby detí z iných dedín „spoza mosta“stihli prísť do školy včas. „Na pol deviatu sme to presunuli,“spresňuje starosta Štefan Czinke.
Nevedno, či to spôsobil krik starostov, ale o pár dní správa ciest vymenila časť betónových zábran – dala tam nižšie a ľahšie kusy, s ktorými sa jednoduchšie manipuluje – a po novom boli postavené tak, že pomedzi ne pokojne mohli prejsť osobné alebo aj dodávkové triapoltonové autá.
Zjavne nespokojný košický župan Rastislav Trnka krátko po zavretí mosta vyhlásil, že pracujú na riešení, ktoré umožní sprejazdnenie mosta s obmedzením rýchlosti aj hmotnosti vozidiel nad 8 ton. To sa nepodarilo, most je dodnes zavretý, ale od konca novembra až do polovice januára sa po ňom jazdilo – pomedzi betónové zábrany. S rizikom, že vás zastaví polícia, ktorá tam občas hliadkuje a môže vás to stáť 40 eur.
Denník N bol 10. januára na moste, hovorili sme s miestnymi, aj takými, čo opakovane jazdili cez most napriek zákazu. Odfotili sme trojmetrové medzery medzi betónovými zábranami a poslali sme ich okresnému úradu aj ministerstvu vnútra. S otázkou, či je to v súlade s rozhodnutím o zatvorení mosta, keď tam autá stále jazdia.
„Kontrolou bol zistený nesúlad osadenia dopravného zariadenia,” odpísali nám z okresného úradu. „Správca komunikácie bol písomne aj telefonicky informovaný o zistených nedostatkoch. Dňa 11. 1. 2024 boli zo strany správcu komunikácie vykonané opatrenia na zamedzenie prejazdu motorových vozidiel cez mostný objekt.“
Dali tam znova väčšie (ťažšie) betónové zábrany a pritiahli ich bližšie k sebe. Mimochodom, pred tromi rokmi sa do Hornádu samovoľne zrútil iný most košickej župy, medzi Kysakom a Veľkou Lodinou. Tiež bol v havarijnom stave (siedmy stupeň) a tiež ho uzavreli. Ale tam nemohli jazdiť ani cyklisti.
A prečo krajská správa ciest robila pri Vojanoch manévre s betónovým zábranami a napokon ich nechala mesiac a pol doširoka odsunuté? Hovorkyňa kraja povedala, že na tieto otázky nebudú odpovedať.
Už nešlo o autobusy, tie jazdili po obchádzkach. Podľa zdroja Denníka N zo správy ciest išlo o tichú dohodu. Trnka musel most zatvoriť, lebo tak rozhodol okresný úrad, ale zároveň chcel upokojiť rozčúlených maďarských voličov, ktorých v krajskom parlamente zastupuje 15-členný poslanecký klub strany Aliancia. Podporu tohto klubu by si župan rád udržal, preto bol most zatvorený tak, aby sa cezeň dalo autom prejsť.