Ako sa Žilinka zaplietol do vojny v polícii
Ako to bolo s rozhodnutím podľa paragrafu 363 v prípade policajnej inšpekcie, ktorá preverovala vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu
Bývalý poslanec Juraj Šeliga (Demokrati) a generálny prokurátor Maroš Žilinka si od začiatku minulého týždňa odkazujú, kto je väčší klamár.
Najnovší spor medzi nimi vyvolalo pochybné rozhodnutie generálnej prokuratúry z leta 2021. Nešlo len o jedno z mnohých rozhodnutí generálnej prokuratúry podľa paragrafu 363 Trestného poriadku. Toto rozhodnutie do veľkej miery ovplyvnilo takzvanú vojnu v polícii.
V čom bolo také špeciálne a prečo sa vlastne po takmer troch rokoch k nemu Šeliga vracia? A kto vlastne klame – Šeliga alebo Žilinka?
V tomto texte odpovedáme na mnohé dôležité otázky v súvislosti s najnovším sporom medzi bývalým poslancom a generálnym prokurátorom a aj o vojne v polícii.
Generálna prokuratúra vydala množstvo rozhodnutí podľa paragrafu 363. V čom je teda to z augusta 2021 iné?
Zatiaľ čo mnohými kritizovaná 363 pomohla u Žilinku obvineným zbaviť sa ich obvinenia, či už to bol súčasný premiér Robert Fico (Smer), minister obrany Robert Kaliňák (Smer) či exriaditeľ SIS Vladimír Pčolinský, pri rozhodnutí z 24. augusta 2021 nie je konkrétny adresát tohto druhu pomoci.
Pod rozhodnutím je podpísaný súčasný prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera. Historicky po prvý raz sa stalo, že generálna prokuratúra zrušila uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci, teda v štádiu, keď nebol nikto obvinený.
Na to, že rozhodnutie je v zjavnom rozpore so zákonom, hneď upozornil generálneho prokurátora špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Podľa Trestného poriadku môže byť totiž paragraf 363 využitý len v prospech alebo neprospech obvineného. V tomto prípade takáto osoba neexistovala. V júni 2023 tento názor potvrdil aj Ústavný súd.
O aký vyšetrovaný prípad išlo?
V tomto prípade išlo o podozrenia z korupcie voči tímu na policajnej inšpekcii vedenému Dianou Santusovou. Prípad mali pod sebou vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry Ján Čurilla a jeho kolegovia, dozorovali ho na špeciálnej prokuratúre.
Generálna prokuratúra cez paragraf 363 teda zastavila vyšetrovanie tímu Diany Santusovej, hoci ešte nikto konkrétny nebol obvinený. Tu sa však prípad zamotáva. Tím Diany Santusovej totiž vyšetroval údajné manipulácie pri vyšetrovaniach NAKA. Informácie o navádzaní svedkov na výpovede či ďalšie manipulácie vo vyšetrovaniach začala šíriť Slovenská informačná služba od roku 2021, keď sa jej vtedajší riaditeľ Vladimír Pčolinský dozvedel, že ho NAKA vyšetruje. Takzvanú vojnu v polícii naplno rozpútalo jeho zatknutie v marci 2021.
Od toho momentu čelili vyšetrovatelia okolo Čurillu neustálemu spochybňovaniu a diskreditácii. Mali informácie o tom, že ľudia z inšpekčného tímu sú v kontakte s Petrom Koščom, podnikateľom obvineným z korupcie, ktorý mal kontakty v tajnej službe.
Ďalším vrcholom tejto vojny v bezpečnostných zložkách bolo obvinenie vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu v septembri 2021. Prispel k tomu Kanderov podpis, a tak sa vlastne nechala generálna prokuratúra naplno zatiahnuť do tejto vojny. Kanderovo rozhodnutie nemá konkrétneho adresáta, no pomohol mnohým k možnosti diskreditovať vyšetrovateľov NAKA.
Generálny prokurátor ma poveril, aby som v jeho mene podpísal vybavenie 363, lebo je na dovolenke.
Ide o takmer tri roky staré rozhodnutie, prečo sa začalo spomínať teraz?
Jozef Kandera námestník generálneho prokurátora
Veľký návrat k tomuto prípadu spustil pred takmer dvomi týždňami uniknutý dokument z vyšetrovacieho spisu NAKA
o prešetrovaní podozrení voči Kanderovi, prešetrovali ho práve pre toto rozhodnutie podľa paragrafu 363. V dokumente sa spomína aj Maroš Žilinka, ale aj prokurátorka generálnej prokuratúry Katarína Habčáková, ktorá rozhodnutie vypracovala.
Vyšetrovanie spustilo trestné oznámenie exposlanca Juraja Šeligu z mimoparlamentnej strany Demokrati, ktoré podal krátko pred parlamentnými voľbami vlani v septembri.
Prečo vlastne podpisoval rozhodnutie Jozef Kandera a nie Maroš Žilinka? A čo na tom nesedí?
V čase podpisu rozhodnutia, teda 24. augusta 2021, nebol generálny prokurátor v úrade, ale na preventívnej rehabilitácii, na ktorú majú prokurátori nárok. Odtiaľ volal Kanderovi a poveril ho podpísaním rozhodnutia. Kandera o tomto poverení od Žilinku spísal aj úradný záznam, ktorý podľa Šeligu znel: „Generálny prokurátor ma poveril, aby som v jeho mene podpísal vybavenie 363, lebo je na dovolenke.“
Šeliga to vysvetľuje tak, že Žilinka dal vlastne pokyn Kanderovi, aby rozhodnutie podpísal.
„Pán Šeliga klame,“reagoval Žilinka. „Žiaden úradný záznam, z ktorého by vyplývalo, že ja som niekomu uložil, ako má rozhodovať v danej veci, neexistuje. Existuje úradný záznam prvého námestníka, ktorý si poznamenal, že ho splnomocňujem vybaviť vec v mene generálneho prokurátora, a nie to, ako má vec vybaviť,“vyhlásil Žilinka.
Na Šeligove vyjadrenia reagoval po Žilinkovi aj Kandera. Potvrdil, že generálny prokurátor „telefonicky poveril podpísaním vybavenia prvého námestníka v jeho zastúpení“. V čase podpisu pritom nebol Kandera prvým námestníkom. Bola ňou Vladimíra Klimentová. V čase neprítomnosti generálneho prokurátora ho teda zastupovala ona. V rozhovore pre Denník N v minulosti priznala, že Maroš Žilinka jej začiatkom augusta 2021 po operatívnej porade povedal, že ju chce nahradiť Kanderom. Nakoniec sa tak stalo až v septembri.
Prečo generálny prokurátor, keď nebol v úrade, poveroval Kanderu a nenechal to na prvú námestníčku, Žilinka neodpovedal.
Šeliga hovorí, že pri tejto 363 postupovali u Žilinku expresne rýchlo. Je to pravda?
Toto tvrdenie exposlanca sedí. Na generálnej prokuratúre totiž začali rozhodovať podľa paragrafu 363 ex offo, teda na základe zistených skutočností, o ktorých sa dozvedeli zo svojej činnosti. Spúšťačom bolo trestné oznámenie, ktoré podala 12. augusta Santusová. O dvanásť dní vrátane víkendov už na generálnej prokuratúre rozhodli. Lehota na rozhodnutie je pritom pol roka.
Prečo bolo dôležité rozhodnúť tak rýchlo, keď bežne trvajú
S pani Santusovou som sa pred rozhodovaním v danej veci a v súvislosti s rozhodovaním danej veci vôbec nestretol.
tieto rozhodnutia týždne až mesiace? Ani na to generálna prokuratúra neodpovedala. Rovnako ani na otázku, prečo Žilinka nerozhodol až po svojom návrate z rehabilitácie, žiadne lehoty by dovtedy neuplynuli.
O tom, že na generálnej prokuratúre konali skutočne rýchlo, svedčí aj stanovisko špeciálnej prokuratúry, ktorá potvrdila, že už 12. augusta 2021 dostala žiadosť o predloženie dozorového spisu, a to obratom. Stalo sa tak teda v deň podania trestného oznámenia.
Stretol sa generálny prokurátor Maroš Žilinka s vyšetrovateľkou Dianou Santusovou?
Podľa exposlanca Šeligu sa takéto stretnutie udialo ešte pred rozhodovaním o 363. Maroš Žilinka takéto stretnutie poprel. „S pani Santusovou som sa pred rozhodovaním v danej veci a v súvislosti s rozhodovaním danej veci vôbec nestretol,“vyhlásil.
Dôležitá ešte môže byť časť citátu Žilinku, že sa so Santusovou nestretol „v súvislosti s rozhodovaním v danej veci“.
Šeliga následne pred novinármi odcitoval z výsluchu Diany Santusovej, z ktorého vyplýva opak. „Stretnutie bolo jedno, ak si dobre spomínam. Prítomní boli generálny prokurátor a myslím, že na chvíľu tam prišiel aj jeho námestník, ale asi tam nebol celý čas,“povedala Santusová. Na stretnutí podľa nej bol aj bratislavský prokurátor Emil Poprac, ktorý pôvodne dozoroval kauzu čurillovcov.
Neskôr si Santusová spomenula ešte na jedno stretnutie na generálnej prokuratúre. Na nej bol údajne bratislavský krajský prokurátor Rastislav Remeta, bývalý šéf inšpekcie Adrián Szabó a generálny prokurátor.
Maroš Žilinka sa k tomu doposiaľ nevyjadril.
V akom štádiu je vyšetrovanie Kanderu?
Trestné stíhanie sa stále vedie len vo veci. Teda nie je nikto obvinený.
Prípad rieši NAKA a dozoruje ho Krajská prokuratúra v Trenčíne.
Keď chcel najnovšie Juraj Šeliga nahliadnuť do spisu, na čo má ako oznamovateľ právo, neumožnili mu to. Či je pravda, že sa celý spis presunul do Trenčína, zatiaľ z krajskej prokuratúry neodpovedali. Rovnako ani na to, či prípad dozoruje krajská prokurátorka Monika Piknová.
V rámci vyšetrovania už vypovedal aj Kandera – no len v spontánnej časti, teda v časti výpovede, kde voľne rozpráva sám. „Vyčerpávajúcim spôsobom som vypovedal, ozrejmil som všetky relevantné skutočnosti,“tvrdí Kandera.
Na otázky vyšetrovateľa však už neodpovedal. „Z dôvodu absurdnosti trestného oznámenia s evidentným cieľom kriminalizácie mojej osoby,“dodal.
Vypovedať na otázky odmietol z dôvodu, aby si neprivodil trestné stíhanie. Prokurátorku Habčákovú nezbavil generálny prokurátor zatiaľ mlčanlivosti.
Maroš Žilinka generálny prokurátor