Kaliňák ponúka húfnice Azerbajdžanu
Delostreleckú techniku chcú do Azerbajdžanu dodávať štátne zbrojovky aj skupina zbrojára Michala Strnada, rokovania v tichosti prebiehali už za minulých vlád
Jedným z prvých prípadov, keď sa naplno prejaví rýchla zmena kompetenčného zákona, ktorý poslanci koalície schválili v skrátenom legislatívnom konaní, môže byť vývoz zbraní do doteraz „zakázaného“Azerbajdžanu.
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) ponúkol v Baku tamojšiemu prezidentovi Ilhamovi Alijevovi delostreleckú techniku, ktorú vyrábajú štátne zbrojovky. „Šéf slovenského rezortu obrany vyzdvihol pred prezidentom Alijevom, že spoločnosti slovenského obranného priemyslu môžu ponúknuť viacero zaujímavých výrobkov vrátane samohybných húfnic,“oznámili Kaliňákovi hovorcovia.
Podľa informácií Denníka N by mohlo ísť až o 24 kusov buď ťažšej húfnice Zuzana, alebo novej, ľahšej verzie s názvom Bia.
O možnom obchode rokovali obe strany už za vlád Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora, nejde teda o Kaliňákov pôvodný biznis projekt.
Aj kvôli tomuto obchodu priletel už v júni 2023 do Bratislavy minister zahraničných vecí Azerbajdžanu Džejhun Bajramov. „Okrem iných tém sme hovorili aj o húfniciach Zuzana,“potvrdzuje vtedajší slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský.
DIPLOMATI UŽ OBCHODU NEZABRÁNIA
Slovensko sa doteraz tvárilo, že do Azerbajdžanu zbrane nevyváža v dôsledku embarga uvaleného po prvej vojne o Náhorný Karabach v polovici 90. rokov. Legálne tam smerovali najmä odmínovacie stroje Božena, ktoré vyrábajú strojárne Way Industries z Krupiny. Tento úzus dodržiavali aj ministri zahraničných vecí Ivan Korčok či Rastislav Káčer.
„Za nášho pôsobenia nebolo ministerstvo zahraničných vecí naklonené povoliť export ,smrtiacej´ techniky, ako sú delá či veľkokalibrová munícia. Dôvodom bolo riziko ďalšej eskalácie konfliktu o Náhorný Karabach, k čomu vlani napokon aj došlo,“hovorí exminister Káčer.
Dnes už Kaliňáka postoj diplomacie zaujímať nemusí, a to ani v hypotetickej situácii, ak by minister Juraj Blanár zo Smeru s vývozom náhodou nesúhlasil. Novela kompetenčného zákona, pri ktorej poslanci v januári prelomili prezidentkino veto, preniesla udeľovanie vývozných licencií na Kaliňákovo ministerstvo obrany.
„Budeme podnikať aj obchodné cesty, aby sme dokázali uspieť na zahraničných trhoch, aj netypických,“avizoval Kaliňák v súvislosti s touto novelou.
A ČO ARMÉNSKO?
Príbeh má ešte ďalší rozmer. Ide v ňom aj o Arménsko, ktoré považuje Azerbajdžan takmer za existenčnú hrozbu. Ďalšie vyzbrojovanie azerbajdžanskej armády ide jednoznačne proti jeho záujmom.
Z dávnejších vyhlásení aj niektorých politikov súčasnej koalície by sa mohlo zdať, že dobré vzťahy s Arménmi sú pre Slovensko prioritou. Andrej Danko z SNS ešte ako predseda parlamentu dostal v roku 2016 v Jerevane vysoké štátne vyznamenanie.
„Arméni ako taký ostrov kresťanov si v histórii neskutočne vytrpeli,“hovoril Danko, keď neskôr hostil v Bratislave delegáciu arménskych poslancov.
Sympatie ku „kresťanským Arménom“naoko prejavoval aj súčasný minister životného prostredia Tomáš Taraba (za SNS), zvlášť počas bojov o Náhorný Karabach na jeseň 2020. „Moslimský Azerbajdžan spustil boje s Arménskom. Arméni sú naši priatelia a treba im pomôcť,“písal Taraba na Facebooku.
Iróniou je, že už v tejto niekoľkotýždňovej vojne bombardovali Arménov aj staršie húfnice zo Slovenska. Rozdiel oproti dnešku však spočíval v tom, že do Azerbajdžanu sa vyviezli načierno, hoci s tichým súhlasom politikov Smeru.
Českí novinári na jar 2018 upozornili na to, že skupina CSG zbrojára Michala Strnada získala od slovenských úradov licenciu na vývoz modernizovaných húfnic Dana a raketometov RM-70. Oficiálne povoľovali vývoz do Izraela, zbrane však obratom končili v Azerbajdžane.
Podľa informácií Denníka N CSG aj neskôr neoficiálne sondovala, či by slovenskí úradníci umožnili ďalší export ich zbraní do Azerbajdžanu. V hre môže byť napríklad vývoz húf- nice Dita, ktorú viacerí ľudia zo zbrojárskeho či z armádneho prostredia označili za plagiát staršej verzie slovenskej Zuzany.
Počas poslednej Kaliňákovej cesty do Baku preto nemusela byť reč len o húfniciach od štátnych firiem, ale aj o zbraniach od holdingu zbrojára Strnada. Ani jedna zo strán nechcela túto tému komentovať. „K exportným projektom s vojenským materiálom sa z dôvodu povinnosti zmluvnej mlčanlivosti nevyjadrujeme,“reagoval hovorca skupiny CSG Andrej Čírtek.
Mohlo by ísť až o 24 kusov buď ťažšej húfnice Zuzana, alebo novej, ľahšej verzie s názvom Bia.
DEMOKRATICKÁ KRAJINA VS. AUTORITÁRSKA
Názory na to, či je vývoz zbraní do Azerbajdžanu v poriadku, sa rôznia. Napríklad
bývalý úradnícky minister Wlachovský tento export na rozdiel od niektorých svojich predchodcov a priori nezavrhuje.
„Slovensko má dobrú hospodársku spoluprácu s Azerbajdžanom, je to pre nás dôležitý partner,“hovorí exminister.
To podľa Wlachovského ešte neznamená, že by vývoz húfnic automaticky odobril. Označuje to za hypotetickú otázku, pretože by záležalo na konkrétnych parametroch obchodu.
„Vždy som sa však v maximálnej miere snažil podporovať slovenské firmy exportujúce svoje produkty do zahraničia – vrátane obranného priemyslu. Ak by tam boli prekážky takého alebo onakého charakteru, určite by sa o nich rokovalo,“dodáva Wlachovský.
Odborník na tento región Ján Cingel z think-tanku Strategic Analysis pripomína, že na túto otázku sa dá nahliadať nielen cez biznis, ale aj cez otázku hodnôt či zahraničnopolitických záujmov Slovenska. A takýto pohľad by hovoril proti vývozu zbraní do Azerbajdžanu.
„Kultúrne máme bližšie k Arménsku. Navyše je to demokratická krajina, ktorá sa aktuálne nachádza vo veľmi zložitej situácii, pretože sa snaží vymaniť zo sféry Ruska. Naproti tomu v Azerbajdžane vládne autoritársky režim a je to ruský spojenec,“hovorí Cingel.
Azerbajdžanci vlani na jeseň už kompletne obsadili územie Náhorného Karabachu, odkiaľ následne utiekli desaťtisíce etnických Arménov. Viedlo to ku koncu medzinárodne neuznávanej republiky Náhorný Karabach.
Ani tým sa však dlhoročný konflikt nemusí končiť. Pozorovatelia majú obavy, že ďalším krokom môže byť útok aj priamo na Arménsko – konkrétne na úzky pás územia na juhu krajiny, ktorý oddeľuje Azerbajdžan od jeho enklávy Nachičevan.
„Azerbajdžan sa cíti silný a vyhráža sa vojenskými akciami aj proti medzinárodne uznávanému územiu samotného Arménska. Obavy z ďalšej eskalácie rozhodne nie sú zažehnané,“dodáva Cingel.