V Rusku prebieha príprava na permanentnú vojnu
Stalin hlásal, že pokrok žiada zintenzívnenie triedneho boja, jeho nasledovník používa propagandu na pokračovanie vojny
Koncom osemnásteho storočia Katarína Veľká naplánovala prehliadku Krymu, ktorý pár rokov predtým dobyl jej dvoran a obľúbenec gróf Grigorij Potemkin. Hoci sa mu podarilo odňať poľnohospodársky bohatý polostrov Osmanskej ríši, sľúbenú kolonizáciu sa mu dosiahnuť nepodarilo.
Aby si Potemkin zachoval tvár, nariadil postaviť rad maľovaných drevených fasád pri rieke, po ktorej sa mala cárovná plaviť, a priviedol tiež veselých dedinčanov a stáda zdravého dobytka, ktoré mali ilúziu potvrdiť. Nevládla tam prosperita, ale aspoň to tak vyzeralo.
MAJÁK STABILITY
Od tých čias sú rôzne verzie „Potemkinových dedín“základom ruských dejín. V sovietskych časoch šlo o obraz komunizmu, ktorý vraj zlepšil život všetkým a zároveň zakrýval systémové násilie a represie. Dnes zas Kremeľ neúnavne pracuje na vytváraní dojmu, že Rusko je majákom stability a sily a že vďačný ľud je vrúcne oddaný svojmu vodcovi Vladimirovi Putinovi. Lenže za fasádou sa skrýva dezilúzia, zúfalstvo, strach a hnev.
Táto pravda preráža v súčasných ruských filmoch a televízii, pretože pre popkultúru je ťažké úplne klamať o stave politiky. V ruskom kriminálnom seriáli Slovo chlapca sa násilná a chaotická politika pretaví do násilných a chaotických ulíc. Keď lídri trvajú na tom, že nepriatelia číhajú všade a že najlepšou obranou je zaútočiť prvý, narastá paranoja, intolerancia a agresivita.
Nemalo by teda byť prekvapením, že keď Putin vedie vojnu s Ukrajinou, ruské deti šikanujú svojich spolužiakov, tínedžeri si natáčajú, ako útočia na spoluobčanov, a dospelí sa zaplietajú do bitiek.
NIEKDE MUSEL ZOBRAŤ
Dnešné Rusko sa ničím nepodobá citadele stability a spokojnosti ani bašte prosperity, za ktoré ho vydáva Kremeľ. Hoci ruský HDP v roku 2023 napriek západným sankciám vzrástol o viac ako tri percentá, sotva odráža skutočnú, nieto udržateľnú ekonomickú dynamiku.
Namiesto toho odráža skutočnosť, že štát nalial masívne zdroje do vojenskopriemyselného komplexu. Tieto zdroje však musel odniekiaľ zobrať a prerozdeliť, pričom séria katastrof – vrátane havárií v infraštruktúre, výpadkov dodávok energie a požiarov v továrňach a skladoch – napovedá, odkiaľ čerpal zdroje.
Okrem toho vojna na Ukrajine vyvolala aj masový exodus Rusov vrátane mnohých s cennými zručnosťami, takže 85 percent podnikov teraz hlási nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Niektorí odhadujú, že do roku 2030 budú Rusku chýbať až štyri milióny schopných pracovníkov, čo by z rastu HDP ubralo asi dva percentuálne body.
„VYSTAVKA DOSTIŽENIJ“
Tak ako v každej diktatúre aj v Putinovom režime platí, že čím viac má problémov, tým hlasnejšia je propaganda. To vysvetľuje, prečo vlani v novembri, na Deň národnej jednoty, v Moskve otvorili obrovské „fórum a výstavu“jednoducho nazývané „Rusko“. Podujatie, ktoré sa má skončiť po marcových prezidentských voľbách, má byť „rozsiahlou projekciou krajiny“so 131 výstavami predstavujúcimi „hlavné úspechy Ruska“, od „prelomových objavov“po ruské „víťazstvá“v priemysle, kultúre a športe.
Rusko, ktoré predstavuje výstava, môže byť také slávne, ako tvrdí Putin, ale podobne ako v Potemkinových dedinách aj tu ide o očividný pokus zakryť temnú pravdu príťažlivými klamstvami. Okrem toho sa používa na posilnenie Putinovho kultu osobnosti.
V tomto zmysle výber miesta konania podujatia nemohol byť vhodnejší: Výstava úspechov národného hospodárstva (VDNCh) bola postavená na vrchole Stalinových čistiek.
Putinov obraz a avatar sa tu rozprávajú s pracujúcimi, stretávajú sa s lekármi a modlia sa s duchovnými na obrovských obrazovkách umiestnených v jednotlivých pavilónoch. V obchode so suvenírmi sa predáva tovar pokrytý citátmi prezidenta. „Ruská vlajka nemôže nikoho obťažovať,“hlása tričko. „Je rovnako čestné byť našimi priateľmi aj nepriateľmi,“dodáva mikina.
PODĽA STALINOVHO VZORU
Rusi, ktorí sa nemôžu dostať do obchodu so suvenírmi, mohli počas prvých dvoch týždňov tohto roka podobné citáty čítať na obrovských vonkajších obrazovkách po celej krajine. „Zlatou rezervou národa sú jeho ľudia,“pripomenuli si kráčajúc po ulici. „Môžeme urobiť čokoľvek, keď je naša cesta osvetlená láskou k vlasti.“
Toto je jazyk, ktorý sa obyvatelia Sovietskeho zväzu učili už pred takmer sto rokmi. Dodnes sa nedá zabudnúť na plagáty Josifa Stalina v uniforme, ktorý rozdáva zmrzlinu šťastným deťom, týči sa nad poľami a davmi roľníkov alebo jednoducho hrdo hľadí do diaľky. Jeho obrazy boli v čase jeho vlády všadeprítomné, viseli na budovách, objavovali sa na transparentoch na slávnostných prehliadkach, dokonca boli votkané do kobercov. Samozrejme, na plagátoch s veľkolepými vyhláseniami sa objavovali aj ostatní sovietski vodcovia – od Lenina po Brežneva.
Cieľom súčasnej kremeľskej propagandy nie je presvedčiť ľudí, že v Rusku vládne bezpečie a prosperita. Mohlo sa to tak začať, ale popri tom, ako sa vojna na Ukrajine vlečie, Putin sa musel prispôsobiť. Teraz však parafrázuje Stalinov argument. Kým vožď hlásal, že pokrok smerom k socializmu prináša ďalšie výzvy, ktoré si vyžadujú zintenzívnenie triedneho boja, jeho nasledovník používa propagandu, aby pripravil Rusov na pokračovanie vojny.
POTEMKIN BY BOL HRDÝ
Putin toto úsilie ani neskrýva. 14. januára na spomínanej výstave otvorili pavilón ministerstva obrany s názvom „Armáda pre deti. Mesto profesií. Budúcnosť krajiny“. Príznačné je, že v ten istý deň inú moskovskú výstavu s názvom „Proces. Franz Kafka a umenie 20. storočia“, ktorá sa konala v Židovskom múzeu (známom aj ako Centrum tolerancie), zatvorili.
To, čo Rusko dnes potrebuje, sú presne tie posolstvá, ktoré priniesla Kafkova výstava: sovietsky systém bol absurdný, no dokázal nemilosrdne efektívne rozdrviť nevinných jednotlivcov. Namiesto toho sú správy, ktoré teraz Rusi dostávajú, zo dňa na deň militantnejšie a menej tolerantné. To je fasáda, za ktorou sa skrývajú falošné voľby, slabnúca ekonomika a množiace sa násilie. Potemkin by bol hrdý.
Cieľom súčasnej kremeľskej propagandy nie je presvedčiť ľudí, že v Rusku vládne bezpečie a prosperita. Mohlo sa to tak začať, ale popri tom, ako sa vojna na Ukrajine vlečie, Putin sa musel prispôsobiť.