Orbán otočil a proti nebol ani Fico
Európska únia schválila 50 miliárd eur pre Ukrajinu jednomyseľne a prekvapivo rýchlo
Konflikt v rámci Únie je nateraz zažehnaný, Viktor Orbán možno aj vďaka vyhrážkam ustúpil a ekonomika Ukrajiny otrasená ruskou agresiou tak dostane kľúčovú finančnú pomoc vo výške 50 miliárd eur.
Čakala sa dráma, nakoniec tento výsledok štvrtkového samitu lídrov Európskej únie oznámili mimoriadne rýchlo.
Bruselský samit z 1. februára 2024 sa tak zapíše do dejín ako jeden z najefektívnejších vôbec. Aj z reakcií lídrov bolo zrejmé, že napriek počiatočným vyhrážkam maďarského premiéra Viktora Orbána si „vydýchli“.
„Myslím, že Orbán to rozhodnutie urobil už predtým, než odcestoval na samit. Dostal všetky jasné signály o tom, že stačilo. Takisto azda pochopil, že toto sú všetko naše spoločné peniaze v rámci EÚ, že toto nie sú peniaze, ktoré by patrili Orbánovi,“hovorí pre Denník N slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (EPP).
„Je to naša spoločná investícia do našej spoločnej budúcnosti. Som rád, že Viktor Orbán je na palube. Myslím, že veľmi rýchlo pochopil, že ak by nebol za pomoc Ukrajine, bude to mať pre jeho krajinu veľmi vážne dôsledky, a spočítal si to.“
„Dostal jemné ubezpečenia o pokroku v uvoľňovaní finančných prostriedkov, a čo je dôležitejšie, pohrozili mu tvrdou reakciou: hrozba zásahu do jeho ekonomiky a aj riziko článku 7, ktorý by mu vzal všetku moc lobovať v mene jeho zahraničných spojencov,“reagoval zase Wojciech Przybylski, šéfredaktor Visegrad Insight.
Túto pomoc Orbán ako jediný v EÚ vetoval už v decembri na poslednom samite minulého roka. V Únii hľadali spôsob, ako ho obísť, ale nakoniec európski lídri stratili trpezlivosť a podľa informácií Financial Times prešli do útoku s tým, že neohrozia jednotnú politiku EÚ pre vydieranie jedného muža.
Jediný muž, ktorý všetko blokuje, ale aj „egoista“, ktorému ide len o vlastné záujmy, v takom duchu písali svetové médiá o maďarskom premiérovi.
V „utajenom“dokumente, ktorý zverejnili britské noviny Financial Times, sa hovorilo o údajnom pláne Bruselu, ktorého pointou bol „útok na maďarskú ekonomiku“.
No v prvý februárový deň sa už Orbán nechal presvedčiť mimoriadne rýchlo. Za zatvorenými dverami sa s ním rozprávali najväčšie váhy EÚ. Predseda Rady EÚ Charles Michel, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a lídri Francúzska, Nemecka a Talianska naraz presviedčali Orbána, aby stiahol veto proti pomoci Ukrajine.
Každý z nich zároveň otvorene hovorí o tom, že Ukrajina potrebuje nielen finančnú, ale aj razantnú vojenskú pomoc.
Stretnutie sa neskôr rozšírilo o ďalších lídrov vrátane holandského premiéra Marka Rutteho, belgického premiéra Alexandra De Croa a poľského premiéra Donalda Tuska.
Ten patril medzi najväčších kritikov Orbána a kritizoval ho, že ak Maďarsko zablokuje spoločnú európsku pomoc Ukrajine vo výške 50 miliárd, bude to „egoistické“. Varoval aj slovenského premiéra Roberta Fica, aby sa k Orbánovi nepridával.
„Musím urobiť všetko, aby som vo štvrtok ráno bol v Bruseli na Európskej rade, kde sa chystajú všelijaké zvláštne veci proti Maďarsku. Pekný večer,“napísal na sociálnej sieti ešte v utorok Fico, ktorý na stretnutie odchádzal po silnej viróze, keď v stredu bolo aj zrušené zasadnutie vlády.
„Je v záujme Slovenska, aby nestálo politicky a morálne na okraji, kam sa Viktor Orbán so svojou proputinovskou rétorikou dostal,“citoval v stredu Tuska portál Kyiv Post.
Nakoniec mohol na sociálnej sieti X spokojne napísať: „Dobrý štvrtok. Aj Viktor Orbán sa dá presvedčiť.“
„Politika silných slov a zastrašovania má veľmi krátke nohy,“dodáva europoslanec Bilčík.
Je v záujme Slovenska, aby nestálo politicky a morálne na okraji, kam sa Viktor Orbán so svojou proputinovskou rétorikou dostal.
Donald Tusk poľský premiér
NÁDEJ NA ČLENSTVO V EÚ?
Viacerí diplomati pre bruselský portál Politico.eu popreli, že by Orbánovi boli poskytnuté ďalšie ústupky, a potvrdili, že zvýšený tlak zo strany lídrov dal Budapešti jasne najavo, že neexistuje iná alternatíva ako ustúpiť v otázke peňazí pre Ukrajinu.
Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola pomoc pre Ukrajinu spojila s nádejou na jej skoré členstvo v EÚ. S Ukrajinou otvorili rokovania o vstupe Únie formálne len v decembri minulého roka. Okrem nej sa to týka v súčasnosti aj Albánska, Gruzínska, Moldavska či Srbska.
„Týchto 50 miliárd eur je na pomoc Ukrajine pri obnove, rekonštrukcii a reformách na ceste k členstvu v EÚ. Dlhujeme to ukrajinskému ľudu. Dlhujeme to aj ľuďom v Európe. Pretože bezpečnosť Ukrajiny je bezpečnosťou Európy,“reagovala Metsola.
Lídrom EÚ za pomoc ďakoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
„Som vďačný Charlesovi Michelovi a vedúcim predstaviteľom členských štátov EÚ za vytvorenie finančného nástroja pre Ukrajinu s objemom do 50 miliárd eur na roky 2024 – 2027. Je veľmi dôležité, že toto rozhodnutie prijalo všetkých 27 vedúcich predstaviteľov,“reagoval.
„Opäť to dokazuje silnú jednotu Európskej únie. Pokračujúca finančná podpora EÚ pre Ukrajinu posilní našu dlhodobú hospodársku a finančnú stabilitu, ktorá nie je o nič menej dôležitá ako vojenská pomoc a sankčný tlak na Rusko,“dodal.
ÚNIA SA BOJÍ TRUMPA
Švédsky premiér Ulf Kristersson ešte pred samitom zjavne narážal aj na možnosť, že Spojeným štátom bude po novembrových voľbách opäť vládnuť Donald Trump. Ten viackrát naznačil, že pomoc Ukrajine, najmä vojenskú, môžu Spojené štáty pod jeho vedením stopnúť.
Dnešné rozhodnutie EÚ bude nielen silným signálom pre Ukrajinu, ale aj pre USA, že Európa jednotne podporuje Kyjiv a chce, aby Washington v podpore pokračoval, uviedol šéf švédskej vlády. Jeho krajina sa v týchto dňoch márne pokúša stať členom NATO, všetko zatiaľ opäť blokuje Orbán.
„Ak by sa Európa nepodporila, ukázala by sa ako slabá,“povedal Kristersson. „Čím jednotnejšia podpora, tým dlhodobejšia podpora, ale na stole sú rôzne plány.“
Šéf švédskej vlády možno narážal aj na obavy, že staronovým prezidentom USA by sa mohol stať Donald Trump.
„Ak sa Donald Trump vráti do prezidentského úradu a pokúsi sa zastaviť alebo drasticky znížiť vojenskú, hospodársku a humanitárnu podporu USA Ukrajine – ako naznačil –, Ukrajina nebude jedinou krajinou, ktorá utrpí,“konštatoval nedávno komentátor Washington Post Josh Rogin.
„Pravdepodobné zisky Ruska v konflikte by ďalej destabilizovali Európu a podkopali dôveryhodnosť USA vo svete. Pred voľbami v roku 2024 je potrebné pracovať na tom, aby Ukrajina bola v čo najlepšej pozícii a vydržala všetko, čo by novozvolený Trump mohol urobiť,“dodáva.
UKRAJINA JE NA TOM ZLE
Práve o to sa teraz Európska únia snaží balíčkom pre Ukrajinu. Jej ekonomika je totiž v katastrofálnom stave, len v prvom roku vojny sa ukrajinský HDP prepadol o takmer tretinu a odvtedy rastie len o jednotky percent.
Podľa výpočtov Centra pre hospodársku stratégiu v Kyjive poskytli západní podporovatelia od invázie Ruska vo februári 2022 finančnú pomoc vo výške približne 73,6 miliardy dolárov.
Prostredníctvom Medzinárodného menového fondu očakávajú, že v rokoch 2023 – 2027 poskytnú celkovo 122 miliárd dolárov.
Prílev západných peňazí sa však v posledných mesiacoch spomalil na minimum, pretože konflikt na Blízkom východe, začiatok volebného roka v USA a neutíchajúce hospodárske spomalenie odsunuli najväčšiu vojnu v Európe za posledných 80 rokov do úzadia. Tento mesiac Ukrajina zatiaľ nedostala žiadnu oficiálnu finančnú pomoc.