Nižšie tresty nechcú ani voliči koalície

Smer, Hlas a SNS idú znižovaním trestov za korupciu proti vlastným voličom. Len veľmi malá časť z nich súhlasí so znížením trestov pre úplatných ľudí a proti akémukoľvek zjemňovaniu postupu proti korupčníkom je drvivá väčšina voličov koalície. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre slovenskú pobočku Transparency International uskutočnila agentúra Focus medzi 16. a 23. januárom.

Ukazuje sa, že až 72,2 percenta voličov Hlasu, 70,9 percenta voličov SNS a 65,7 percenta priaznivcov Smeru skôr alebo určite nesúhlasí s tým, aby boli páchatelia korupcie trestaní menej prísne ako dnes. Za zníženie trestov je tak len pätina voličov Hlasu, 23,3 percenta voličov SNS a 26,5 percenta voličov Smeru. Politici týchto strán a najmä Smer sa nikdy v minulosti nesnažili takto rýchlo a razantne presadiť veci, ktoré sú proti vôli ich vlastných voličov.

Ak sa odpor proti znižovaniu trestov za korupciu spriemeruje, proti je 68,9 percenta voličov koaličných strán.

Novelu Trestného zákona by koalícia mohla schváliť už v polovici budúceho týždňa. Vládne strany ňou chcú výrazne znížiť tresty pre zlodejov, podvodníkov a korupčníkov, ale aj zrušiť špeciálnu prokuratúru a skrátiť premlčacie lehoty. Pokiaľ by sa tak stalo, napríklad minister, ktorý by prijal úplatok v rozmedzí 250-tisíc až 650-tisíc eur za tender v rozpore so zákonom, by mohol vyviaznuť aj s podmienkou.

V OPOZÍCII JE ODPOR EŠTE VÄČŠÍ

Ešte väčší odpor k znižovaniu trestov za úplatky majú priaznivci opozičných strán. V prípade PS je skôr alebo určite proti 84,6 percenta voličov, 87,4 percenta priaznivcov SaS, 87,5 percenta voličov hnutia Slovensko (bývalé OĽaNO) a až 89,1 percenta priaznivcov KDH.

Pri pohľade na celú populáciu Slovenska je skôr alebo úplne proti znižovaniu trestov za úplatkárstvo až 77,4 percenta ľudí a viac ako 75-percentnú podporu má tento názor vo všetkých vekových kategóriách. Zaujímavosťou je, že najviac odporcov znižovania trestov za korupciu je v Nitrianskom kraji (81,1 percenta) a v Banskobystrickom kraji (80,3 percenta), kde majú bašty Smer a Hlas.

Riaditeľ Focusu Martin Slosiarik vraví, že postoj ľudí k trestaniu korupcie vyplýva z morálnych základov, ktoré fungujú v rámci celej spoločnosti, a tie sú rovnaké pri voličoch opozície aj koalície. „Ak na túto tému nenavlečiete konkrétnych komunikátorov – povedzme Roberta Fica či Michala Šimečku – tak v tom ľudia nevidia rozdiel, posudzujú to bez politického kontextu a je to pre nich rovnako dôležité,“hovorí analytik. V znižovaní trestov za korupciu preto vidia popieranie spravodlivosti. Keď však s témou prichádza konkrétny politik, niektorí jeho voliči by ju mohli potlačiť do úzadia alebo si ju zracionalizovať.

Aký efekt na voličov by mohol mať rozpor medzi správaním Smeru, Hlasu a SNS a postojom ich voličov k znižovaniu trestov za úplatkárstvo? Slosiarik predpokladá, že najsilnejší vplyv by to mohlo mať na priaznivcov umiernenejšieho Hlasu, čo vidieť aj na výsledkoch prieskumu. „Citlivejšie si uvedomujú, že tieto zmeny nie sú v prospech spoločenskej spravodlivosti,“vraví sociológ o voličoch strany Petra Pellegriniho. Podľa Slosiarika by zásahy do Trestného zákona mohli mať dosah aj na voličov Smeru a SNS. Nemyslí si však, že sa to môže ihneď prejaviť na preferenciách týchto strán.

NOVELA ŠKODÍ PELLEGRINIMU

Znižovanie trestov za korupciu by podľa riaditeľa Focusu mohlo mať vplyv na prezidentské voľby. Prvé kolo bude už 23. marca, druhé 6. apríla. Slosiarik si myslí, že to môže mať demobilizačný účinok pri voličoch Petra Pellegriniho. Ak totiž koalícia presadí niečo, čo sa jej voličom nebude páčiť, bude ťažšie ich mobilizovať, aby prišli voliť a dali hlas Pellegrinimu, a to najmä v prípade voličov SNS, ktorá má vlastného kandidáta Andreja Danka.

„Naopak, voliči opozície by mohli byť viac mobilizovaní,“myslí si Slosiarik.

O nespokojnosti voličov jednotlivých kandidátov hovoria aj výsledky prieskumu pre Transparency International. Proti znižovaniu trestov za korupciu je 67,8 percenta voličov prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho a až 87,6 percenta voličov Ivana Korčoka. Veľký odpor proti tomuto kroku majú aj voliči Štefana Harabina (78,5) a Andreja Danka (69,8 percenta).

K mobilizácii či demobilizácii voličov by mohla prispieť aj celková atmosféra v spoločnosti. Podľa prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane až 70,5 percenta opýtaných uviedlo, že atmosféra v spoločnosti sa zhoršuje (33,3 percenta odpovedalo, že sa veľmi zhoršuje a 37,2, že sa skôr zhoršuje). Naopak, len 21,7 percenta opýtaných si myslí, že sa situácia zlepšuje.

Pokiaľ by sme sa pozreli na výsledky podľa politických preferencií voličov, atmosféra sa zhoršuje nielen podľa voličov opozície, ale aj podľa veľkej časti priaznivcov koalície. Myslelo si to až 44 percent voličov Smeru, 46 percent voličov Hlasu a 47 percent priaznivcov SNS.