Migranti majú ísť do Albánska
Ako chce talianska premiérka bojovať s migrantskou krízou
Podľa dát talianskeho ministerstva vnútra sa minulý rok Stredomorskou trasou do Talianska dostalo viac ako 157-tisíc utečencov. Krajne pravicová premiérka Giorgia Meloni už v predvolebnej kampani sľúbila, že migráciu zastaví alebo aspoň spomalí. Zatiaľ sa jej to nedarí, počet utečencov prichádzajúcich do Talianska medziročne rastie.
Politička s neofašistickou minulosťou má však plán. Po prvé, utečencov chce dať prevážať do Albánska, kde zafinancuje výstavbu dvoch zadržiavacích centier.
A po druhé, finančne podporí rozvoj afrických krajín, aby ľudia nemali dôvod svoje domovy opúšťať a vydať sa na nebezpečnú cestu do Európy, v ktorej nie je jednoduché začať nový život. Slovníkom populistickej nacionalistky: Taliansko má byť pre Talianov.
Písala to vo svojej biografii s názvom Io sono Giorgia, teda Ja som Giorgia, ktorú pomenovala po pamätnom prejave: „Som Giorgia! Som žena! Som matka! Som Talianka! Som kresťanka! Nič z toho mi nevezmete!“
O ČOM JE DOHODA S ALBÁNSKOM
Svojím spôsobom sa jej plán podobá na návrh britského premiéra Rishiho Sunaka, ktorý však neprešiel parlamentom. Jeho vláda chcela utečencov odvážať do Rwandy.
Podľa dohody, ktorú chce Taliansko s Albánskom uzavrieť na päť rokov, najskôr Rím zafinancuje výstavbu dvoch centier v okolí prístavného mesta Shëngjin a potom bude utečencov prichádzajúcich do Talianska po stredomorskej trase prevážať do tejto balkánskej krajiny.
V jednom detenčnom centre utečenci dostanú možnosť požiadať na diaľku o azyl v Taliansku a odoslať žiadosť talianskym úradom.
Kým ju spracujú, migranti by mali počkať na výsledok v druhom centre. A keď ich žiadosť schvália, presunú ich do Talianska. Tých, ktorých žiadosti o azyl Taliansko zamietne, Tirana, naopak, deportuje späť do ich krajín pôvodu.
Ženy, deti a iné zraniteľné skupiny do Albánska nepôjdu, ale vrátia sa do Talianska.
V nových zadržiavacích strediskách v Albánsku budú môcť ubytovať 3-tisíc utečencov naraz. Vybavovanie žiadostí o azyl sa teda bude musieť zrýchliť, pretože ročne by takto mali ubytovať až 36-tisíc utečencov.
Podľa dát talianskeho ministerstva vnútra sa minulý rok stredomorskou trasou do Talianska dostalo viac ako 157-tisíc utečencov. Ide o nárast v porovnaní s predchádzajúcim rokom, keď prišlo 105-tisíc utečencov.
Krajiny dohodu podpísali už v novembri minulého roku, ale albánska opozícia ju napadla ako protiústavnú. Tento týždeň albánsky ústavný súd v rozsudku vyslovil opačný názor a dohode dal zelenú.
Teraz ju bude musieť schváliť albánsky parlament, v ktorom má Socialistická strana premiéra Ediho Ramu väčšinu. Slovo dostane aj taliansky senát po tom, ako dohodu schválila dolná komora parlamentu, kde má talianska premiérka Giorgia Meloni takisto väčšinu. Nepredpokladá sa teda, že by dohodu teraz niečo zastavilo.
EURÓPA OPÄŤ EXTERNALIZUJE SVOJE PROBLÉMY
Minulý rok Meloni dohodu prezentovala ako „model spolupráce členských a nečlenských krajín EÚ v riešení migrácie“. Dodala, že „táto dohoda sa vyznačuje odvážnym európskym duchom“.
V tom čase sa európska komisárka pre ľudské práva Dunja Mijatović vyjadrila, že dohoda „vyvoláva viaceré obavy týkajúce sa ľudských práv a prispieva k znepokojivému európskemu trendu smerom k externalizácii azylových povinností“.
Obavy sa podľa nej „týkajú
okrem iného včasného vylodenia, vplyvu na pátracie a záchranné operácie, spravodlivosti azylového konania, identifikácie zraniteľných osôb, možnosti automatického zadržania bez primeraného súdneho preskúmania, podmienok zadržania, prístupu k právnej pomoci a účinných opravných prostriedkov“.
Na dodržiavanie ľudských práv sa nedozeralo ani v Turecku, ktoré podľa dohody s EÚ zadržiavalo migrantov smerujúcich do Grécka. Príchody v najväčšej vlne po roku 2015 to však spomalilo, preto sa EÚ pustila do dôhod s inými, najmä severoafrickými krajinami.
K porušovaniu ľudských práv potom dochádzalo aj v Líbyi, ktorá podľa dohody s Talianskom zadržiavala utečencov v Stredozemnom mori a vracala ich do svojich detenčných centier. Tam boli podľa viacerých ľudskoprávnych organizácií vystavovaní násiliu a porušovaniu ľudských práv.
Amnesty International hovorí o bití, nútených prácach, znásilňovaní a inom sexuálnom násilí vrátane nútenej prostitúcie.
„Tento neuskutočniteľný, škodlivý a nezákonný návrh by spôsobil, že ľudia v núdzi by boli vystavení dlhým a zbytočným presunom po mori a skončili by v automatickom a potenciálne dlhotrvajúcom zadržiavaní v rozpore s medzinárodným právom,“myslí si o dohode s Albánskom expert na migráciu z Amnesty International Matteo de Bellis. Vyzval talianskych poslancov, aby dohodu neschválili.
Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen však dohodu chválila. „Slúži to ako príklad myslenia ‚out-of-the-box‘ založeného na spravodlivom rozdelení zodpovednosti s tretími krajinami v súlade so záväzkami podľa práva EÚ a medzinárodného práva,“napísala v liste.
O ČOM JE DOHODA S AFRICKÝMI KRAJINAMI?
Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) zverejnila dáta, že len za január v Stredozemnom mori zmizlo alebo zomrelo takmer sto ľudí. V porovnaní s januárom minulého roku je to dvojnásobné číslo. Rok 2024 je zatiaľ pre utečencov najsmrteľnejší od roku 2016.
„Aj jedna smrť je príliš veľa. Najnovšie záznamy o úmrtiach a zmiznutiach jasne pripomínajú, že komplexný prístup, ktorý zahŕňa bezpečné a pravidelné cesty – kľúčový strategický pilier IOM –, je jediným riešením, z ktorého budú mať úžitok migranti aj štáty,“povedala generálna riaditeľka IOM Amy Pope.
Práve išla do Ríma na konferenciu s názvom Taliansko – Afrika, Most pre spoločný život, na ktorej talianska premiérka Gior
Som veľmi vďačná Taliansku za to, že spoluprácu s Afrikou postavilo do centra zahraničnej politiky a jeho predsedníctva G7.
Ursula von der Leyen šéfka Európskej komisie