V džungli číta mayské hieroglyfy
Mayológ Milan Kováč o vzácnych nálezoch slovenských vedcov v Guatemale
Kolaps Mayov je pre nás veľkým červeným výkričníkom, lebo nám ukazuje paralelu so súčasnou klimatickou krízou, hovorí mayológ Milan Kováč. „Vystrieľali si všetky zvieratá, nezaujímalo ich, že strácajú pôdu, uprednostnili politiku pred ekológiou a presadzovanie mocenských, politických a ekonomických záujmov pred tradičným udržiavaním rovnováhy, k čomu mali predtým blízko.“
Vedec pôsobí na Katedre porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave a patrí medzi popredných mayológov.
Vedec vysvetľuje, prečo laserové snímkovanie v guatemalskej džungli prirovnáva k stroju času; ako sa Mayovia presúvali na obrovské vzdialenosti; hoci nepoznali koleso, prečo sa všetok výskum o Mayoch musí publikovať najprv v španielčine či ako sa pracuje na mieste, kde žijú jaguáre, pumy a jedovaté hady.
Vo filme Apocalypto vykreslil režisér Mel Gibson mayskú civilizáciu ako krutú a krvilačnú. Je taká predstava o Mayoch správna alebo pokrivená?
Väčšina mojich kolegov mayológov ten film neznáša, ale ja ho mám rád, lebo to bol prvý hollywoodsky celovečerný film natočený v mayskom jazyku. Hovorím po maysky a originálny jazyk filmu som si vychutnal.
Niektoré veci v ňom boli rôzne časovo prehádzané – napríklad nástenné maľby z predklasického obdobia ukázali v poklasickom kontexte a do toho všetkého ešte prišli Španieli. Lenže v tom čase už Mayovia nestavali pyramídy a žili v chatrčiach. Pyramídy boli rozpadnuté. Film spojil rôzne mayské obdobia do jedného celku, čo mnohých rozčuľovalo. Na druhej strane je tu „licencia poetica“, ktorá dovoľuje vo filmoch a iných fikciách takéto veci robiť.
Čo sa týka krutosti a obetovania, vo filme ju vystihli dobre. Obetovanie bolo spojené len s poklasickou fázou mayských dejín, ktorá bola silne ovplyvnená Mexikom. Mayovia takto fungovali zhruba okolo 11. až 14. storočia.
Čo bolo cieľom krvavej obety?
Mayovia – podobne ako Aztékovia – verili, že ľudská krv obsahuje substanciu podobnú duši alebo že je to energia, ktorá je priamo naviazaná na slnko. Bohu sa obetovalo, lebo pre neho išlo o „potravu“. Vďaka krvi sa v podstate nabíjal energiou. Mohla to byť krv zvierat alebo ľudí. Mayovia však veľmi často obetovali vlastnú krv. Sami si prepichovali rôzne časti tela. No obetovali aj zajatcov, kde mohlo pretiecť oveľa viac krvi.
Bol panovník absolutistickým vládcom, ktorý sa pripodobňoval k bohu?
Pre predklasické a klasické obdobie to nebude ďaleko od pravdy. Panovníkov možno prirovnať k staroegyptským faraónom. Nazývali sa „k’ujul ajaw“(čítajte kuhul ahau), čo znamená svätý pán alebo božský vládca.
Nie sme si istí, či bol len ľudskou schránkou pre jedno z božích vtelení, kompletným vtelením boha na zemi alebo bol iba mediátorom medzi ľuďmi a bohmi. Zdroje nám nedokážu najemno rozlíšiť, ktorá z týchto možností bola najbližšie k realite. Isté však je, že mal zvláštne schopnosti, ktoré nemal nikto iný, a len on umožňoval realizovať komunikáciu, činy a zázraky boha v ľudskom svete.
Kto sa v mayskej spoločnosti nachádzal pod panovníkom?
Na samom vrchu bol kráľ, potom boli pokrvní príbuzní. Rod, z ktorého panovník pochádzal, panoval ako celok. Jeho príbuzní vládli v okolitých mestách, kde mali rôzne funkcie.
Okrem toho tam boli rôzni hodnostári, napríklad „správca kníh“. Bol niečo ako archivár alebo správca kráľovskej knižnice. Po kráľovi išlo o jednu z najvyšších funkcií. Ďalej tam bol hodnostár určený len na náboženské činnosti. Podľa neskorších záznamov z ranokoloniálnych čias tam vždy bola aj osoba poverená vojnou a obranou. Toto bola najvyššia nobilita. Nasledovala hodnosť „sahal“, čo boli niečo ako guvernéri podriadených oblastí.
Niekedy tvorilo mestský štát len jedno mesto, ktoré ovládalo vidiek; a niekoľko okolitých miest, ale boli aj také kráľovstvá, ktoré by sme označili za cisárstva – vládli mnohým kráľovstvám naokolo. Systémov správy bolo niekoľko, ale asi najbližšie to malo ku gréckym mestským štátom, napríklad Aténam a Sparte, ktoré mali okolo seba združené ďalšie mestské štáty.
Dejiny Atén a Sparty sú sledom „nekonečných“vojen. Bolo to podobné aj v mayskej ríši?
Predovšetkým nemožno hovoriť o mayskej ríši, lebo na rozdiel od Aztékov Mayovia nikdy nežili v jednom politickom celku. Boli roztrieštení a bolo tam veľmi veľa nezávislých kráľovstiev a ad hoc aliancií. Ale v konečnom dôsledku sa Mayovia vyskladali do dvoch protikladných aliancií na čele s Tikalom a Calakmulom. Vytvorili niečo podobné ako v európskom staroveku Délsku symmachiu na čele s Aténami a Peloponézsky spolok na čele so Spartou. Mayský svet sa rozdelil do podobných zoskupení, ktoré sosebou neustále bojovali, prípadne viedli zástupné vojny ako kedysi NATO a Varšavská zmluva za studenej vojny.
Ako žili bežní Mayovia?
Toto je najťažšia otázka. Zo všetkých kultúr oboch Amerík mali Mayovia ako jediní pravé písmo. Tie ostatné mali piktogramy či rôzne iné znaky, ktoré sa dali symbolicky prečítať, ale písmo Mayov sa dá prečítať normálne foneticky. Žiaľ, písmom zaznamenávali len činy šľachty a vládcov, ich narodenia a úmrtia či rituálne a astronomické veci. Písmo malo posvätnú povahu, takže sa zapisovali len veci dôležité pre elitu. Nápisov je síce obrovské množstvo, ale o živote obyčajného človeka nehovorí ani jeden z nich.
Mali Mayovia knihy?
Vieme, že áno. V hroboch nachádzame ich odtlačky. Mayovia mali zvyk, že knihy pochovávali s ich majiteľmi. Dúfam, že moja knižnica so mnou do hrobu nikdy nepôjde, lebo by to musel byť megabunker (smiech). Lokálnu knižnicu kráľa alebo šľachtica pochovali s ním. Takže knihy s nimi odchádzali, aj keď je pravda, že ich prepisovali. Poznali pravý papier podobný tomu nášmu. Žiaľ, papier sa v podmienkach tropickej džungle nedá zachovať.
Takže sa nezachovali žiadne knihy?
Zachovali sa len štyri knihy, aj to z neskorého poklasického obdobia. Venujú sa predovšetkým rituálom, predpovediam a veštbám. Čo sa týka bežného života, v jednej z nich je trochu rozvinuté včelárstvo. Hoci skôr je to o tom, ktorí bohovia vplývali na produkciu medu, než o konkrétnych postupoch včelárov. Lepšiu predstavu o včelárstve máme z etnologických výskumov a z archeologických vykopávok.
Jedna z krásnych vecí, ktorá sa týka života bežných ľudí, sa v pralese našla vďaka slovenskému projektu. Je to jeden dom. Keď sme ho vykopali a odstránili výplň, na jeho stenách boli vyryté „grafity“.
Čo zobrazujú?
Dojmy zo života, návštevy či ďalšie veci. Urobili to obyčajní ľudia na stenu domu. Je to až 160 obrazcov – čiastočne aj s písmom. Sú tam zábery z kuchyne, z tancov pri oslavách a podobne. Je to jedno z mála nahliadnutí do života bežnej spoločnosti.
Zdá sa, že Mayovia si nežili zle a takmer všetci mali domy. Mali obrovské množstvo kamenných domov. Síce existovali aj drevené, ale stredná trieda bola podivuhodne masívna. Rozhodovala o ekonomike mesta. Roľníci žili skromnejšie, ale nebolo to tak, že bolo 95 % roľníkov a nad nimi 5 % šľachty v palácoch. Aj domy mešťanov sú v stovkách a tisícoch.
Vieme, ako bola organizovaná mayská rodina? Podobala sa na tú dnešnú?
Králi mohli mať aj viac manželiek, ale jedna z nich bola vždy tá hlavná. To vidíme aj z nápisov. Podľa prvých zápisov conquistadorov (španielskych dobyvateľov – pozn. red.) bola mayská rodina monogamná. Detí nebolo veľa, asi teda poznali nejaké formy antikoncepcie. Dom mal približne päť obyvateľov. Máme to štatisticky vypočítané z hrobov a ďalších údajov. Takže v priemere mali tri deti.
Koľko rokov sa Mayovia dožívali?
Ak sa pozriete na štatistiky starovekých civilizácií, vždy vyzerajú smutne. Detská úmrtnosť bola obrovská. Potom vám vyjde, že sa priemerne dožívali 40, maximálne 50 rokov. Je to preto, lebo v štatistike sú zahrnuté aj detské úmrtia. Ale keď sa pozrieme
na mayské kostry dedov a babiek, vždy mali nad 60 rokov. Niektorí králi sa dožili takmer 100 rokov. Boli tam deväťdesiatnici aj osemdesiatnici. V hroboch sú starci, a ak je tam muž mladšieho alebo stredného veku, spravidla má zranenia, ktoré utrpel v bojoch.
Odkiaľ sa vzala mylná predstava, že mayský kalendár predpovedá zánik sveta?
Tá predstava nie je v zásade mylná. Mayov fascinovali cykly. Boli skvelí matematici, astronómovia a istým spôsobom astrológovia. Vedu používali na predpovede, čo dobré a zlé sa stane. Hlavne ich fascinovalo, keď sa končili cykly. Veľký cyklus mal 20 rokov a tie sa zase násobili dvadsiatimi. Tieto cykly sa vedeli spájať do väčších a ešte väčších celkov. Základný cyklus letopočtu sa nazýval baktun a mal 400 rokov.
Mayovia dokázali o svete uvažovať aj v miliónoch rokov – dozadu aj dopredu. Cykly uplatňovali na to, čo sa stane v budúcnosti, keď sa niektorí bohovia dostanú k moci alebo znovu ožijú. Niektorí králi mali byť po smrti pozvaní na oslavy, ktoré sa odohrajú povedzme o 6000 rokov.
Pre Mayov bol ľudský cyklus len jedným z cyklov, ktorý bol vpradený do veľkých vesmírnych megacyklov. A tie sa niekedy končili. To, že sa z toho teraz stala taká hystéria, je iná vec. V každom prípade jeden z tých cyklov sa mohol končiť v roku 2012.
Prečo sa vtedy končil jeden z cyklov?
V roku 2012 sa končilo 13 baktunov, teda 13-krát 400 rokov od stvorenia mayského sveta. Trinástku považovali za posvätné číslo. Ale celkom kompletný cyklus by mal byť 20-násobkom. Všetko sa násobilo dvadsiatkou. Keďže koniec sveta nenastal v roku 2012, tak by sme sa mali „tešiť“na ešte 7 x 400 rokov k tomu. Potom možno vznikne ďalšia hystéria, ak vtedy Zem ešte bude existovať. Rôzne civilizácie mali rôzne predpovede o vznikoch a zánikoch a nevidím dôvod, prečo by mayská predstava mala byť tá preferovaná. Je to len jedna z mnohých veštebno-náboženských predstáv sveta.
Ako podľa Mayov vznikol svet?
Mayský svet vznikol 13. augusta 3114 pred naším letopočtom. Ale nebol to svet, pred ktorým nič neexistovalo. Vtedy sa len začal súčasný cyklus. Jeho číselné jednotky: baktuny, katuny a tuny sa stále otáčajú, až kým prídu k určitému limitu, čo chápali pravdepodobne ako takú formu zániku, že po nej príde opäť nový vznik života. Svet Mayov bol cyklický a to isté platilo pre vznik a zánik.
Koľko bohov mali Mayovia?
Boh je problematická kategória, lebo sa bavíme o Novom svete, pre ktorý neplatia kategórie známe zo Starého sveta. Mayovia si vyvinuli vlastné kategórie a dodnes sme v nemom úžase, aké slovo vlastne použiť na tie entity, ktoré uctievali. Vymyká sa to našim predstavám a len pre úplné zjednodušenie to nazývame boh. Mohli by sme takisto hovoriť aj o „duchoch“alebo „oživených predmetoch, bytostiach či objektoch“, ktoré mali určitú hierarchiu.
Veci z duchovného sveta ovplyvňovali Mayov vo všetkom – mali svoje mená a mohli byť naraz jednou aj viacerými osobami alebo byť súčasne na viacerých miestach. Takýchto bytostí mali stovky.
Čo sa dialo s ľudskou dušou po smrti?
Dušu poznáme my. Je to koncept zo Starého sveta, ale darmo sa ju snažíme nájsť u Mayov. Keď si zoberieme to, čo my nazývame dušou, a prenesieme to na Mayov, tak v niektorých súčasných mayských populáciách sme narátali u človeka 13 duší. Niekde mal jeden človek aj 20 duší. Inde sa to v mayskej civilizácii na našu predstavu o duši vôbec nepodobá, zvlášť keď ju mali aj neživé predmety. Napríklad jednu z najintenzívnejších duší mala soľ. Potom sa nám o duši ťažko uvažuje ako o niečom, čo by sme mohli porovnávať s naším konceptom.
Čo sa týka smrti, Mayovia verili, že odchádzajú do „ríše vody“. Po maysky sa to povie „och ha“(čítajte oč ha), čo znamenalo „vstúpiť do vody“, teda zomrieť. Svet mŕtvych bol svetom pod vodou. Pokiaľ chceli znázorniť mŕtvych, znázornili vodné bytosti alebo niekoho medzi rybami vo vodnom svete. Mali to tak napriek tomu, že v Peténe, čo bolo centrum klasického mayského sveta, neexistuje more, ba ani jediná rieka. Pravdepodobne to pochádza z oveľa archaickejších čias z predstáv, ktoré sa zrodili inde. To, či sa do sveta mŕtvych dostávala duša alebo nejaké spirituálne telo, je ťažké posúdiť.
Koncept súčasných Mayov Lacandóncov, ktorých som skúmal, mi pripadal taký, že duša akoby skôr obaľovala ľudské telo, než že by bola vnútri. U Mayov Tzotzilov bola duša zase vnímaná ako dvojník – paralelne akoby žili dve bytosti. Keď človek zomrel, zomrel aj jeho dvojník v spirituálnom svete.
Dal sa s mŕtvymi nadviazať kontakt?
Áno. Robilo sa to prostredníctvom takzvaných „hadov vízií“. Ale museli by ste si prepichnúť napríklad penis. Počas rituálu si muži prepichovali najmä penis a ženy jazyk. Krv, ktorá vytekala, sa spaľovala. Výpary odchádzali k predkom. Nebeský had priplával vzduchom, otvoril papuľu, z nej sa vyklonil váš dedo alebo iný nebožtík z rodiny a komunikovali ste. No nie každý mal toto nadanie a predpokladám, že išlo o ľudí s hlbokými dynastickými koreňmi. Máme to explicitne napísané v textoch a máme o tom aj množstvo vyobrazení. Kráľovská moc bola de facto založená na komunikácii s mŕtvymi.
K extatickým stavom si Mayovia pomáhali nejakými látkami?
Nemáme veľa dôkazov o požívaní halucinogénov. V určitých oblastiach máme vyobrazené huby a pokožka jedného druhu ropúch bola tiež halucinogénna. Ale nič z toho nie je na typických vyobrazeniach, kde sa vykonávali bežné kulty.
Predpokladáme, že extatický stav bol skôr vyvolávaný extrémnou bolesťou a stratami krvi. Krv bola médium, cez ktoré sa rozprávali s mŕtvymi. Vybičovávali sa k obrovskému vnútornému utrpeniu, ktoré potom prinieslo víziu. Podobne to bolo aj pri severoamerických Indiánoch, kde hľadanie vízií nebolo spôsobené len halucinogénnymi látkami, ale oveľa častejšie obrovským vnútorným utrpením.
Minulú sezónu ste objavili mayské mesto, ktoré ste s kolegami nazvali Yax Balam, čo možno preložiť ako Prvý jaguár. Čo o ňom môžete v tejto chvíli povedať?
Objavenie mesta je výsledkom dlhodobých prieskumov slovenského tímu. Pochôdzkami v pralese a výjazdmi na veľké vzdialenosti sme mali indície, že tam niekde bude väčšia zástavba. Ale o jej rozsahu sme nemali predstavu do chvíle, kým sme ju nenašli v digitálnych údajoch z leteckého laserového snímkovania LiDAR. Videli sme tam veľkú akumuláciu dôležitých budov, tak sme zorganizovali výskum. V žiadnych oficiálnych databázach nebol náznak, že by tam malo byť mesto. Vydali sme sa tam, aby sme zistili, čo presne sa tam nachádza. Potvrdili sme, že je to skutočne mesto.
Pod mojím vedením sa urobilo okolo 20 archeologických výkopov v srdci tohto mesta aj v jeho okolí. Teraz tie výsledky spracovávame. To, čo zatiaľ vieme povedať, je, že mesto je oveľa staršie, než sme čakali. Patrí na začiatok mayských mestských štátov, keď sa združili vidiecki kočovníci a vznikli prvé mestá. Základy mesta – ktoré tu už boli na veľmi vysokej úrovni – sa postavili v počiatkoch mayských dejín.
Ako sa v názve mesta ocitol jaguár?
Osobne som kopal centrum mesta, kde mal jaguár obrovský brloh. Denne nám dával najavo, že toto je jeho mesto. Chodil po všetkých našich chodníkoch až k našim stanom. Okolo nás robil v noci labami značky, aby bolo vidno, že toto je jeho teritórium. Keď som kopal, niekoľkokrát sa ku mne priblížil a krúžil okolo vykopávok. Naháňalo to zimomriavky, lebo to bol obrovský kus. Nikdy sme nevedeli, z ktorej strany na nás vybehne. Takže sa na vykopávky chodilo s malou dušičkou. Aj robotníci mali strach. Toto mesto akoby patrilo tomu jaguárovi. Keď sme našli miestny chrám, hľadali sme najstaršiu obetu pri založení mesta a bola to kostra jaguára. Tým bol názov mesta spečatený.
Je nebezpečné pracovať v džungli, napríklad v súvislosti s jaguármi, hadmi či inými zvieratami?
V prípade jaguárov to nie je nebezpečné. Musel by to byť naozaj starý kus s vylámanými zubmi. Ak sa človek stane ich obeťou, zvyčajne ide o starčekov jaguárov, ktorí si už nevedia uloviť normálnu potravu. Tak sa pustia aj do ľudí, no je to veľmi výnimočné. Ale toto bol mladý jaguár v plnej sile a vedeli sme, že po nás nepôjde. Ešte dotieravejšie ako jaguáre sú pumy. Takisto to platí hlavne o tých starých. Na ne si treba dávať veľký pozor. Ale úplne najhoršie sú hady. V džungli sú veľmi jedovaté druhy. Najbežnejší had je ten najjedovatejší. Vždy, keď narazíte na hada, je to veľmi nebezpečné. So sebou stále nosíme protijedy. Každý má presné inštrukcie, ako postupovať. Robíme preventívny nácvik, aby k uhryznutiu nedošlo, a čo robiť, ak sa to stane.
Už sa to stalo?
Posádke sa to ešte nestalo, lebo sme veľmi obozretní. Druhá teória je, že sme veľmi hluční. Ako Európania veľmi dupeme. Hady majú včas výstrahu. Zato miestni chodia v ľahšej obuvi a ticho našľapujú, preto je u nich oveľa väčšie riziko, že hada prekvapia. Spomínam si, že našich asistentov či pracovníkov z radov miestnych had pohrýzol už trikrát. Ale vždy sme ich zachránili.
Žili Mayovia v symbióze s prírodou alebo to bolo skôr o drancovaní?
Podľa toho, čo máme za 16 rokov nakopané, by som povedal, že správna je druhá možnosť. Príroda bola určená hlavne na použitie. Mestá, ktoré stavali, boli nádherné. Keď sa dnes postaví model mesta, neveriacky sa pozeráte na to, ako mohli žiť v niečom takom nádhernom. Nádherné je to pre veľkolepé tvary a použité materi