Ako sa číta mayské písmo
V stĺpcoch po dvoch znakoch zľava doprava a smerom nadol.
V prvom riadku sa číta prvý a druhý znak, pokračovali druhým riadkom, opäť len prvý a druhý znak, potom v treťom riadku to isté až po posledný riadok.
Potom pokračovali opäť v prvom riadku tretím a štvrtým znakom, v druhom riadku tretím a štvrtým znakom a tak stále nižšie smerom dole a potom opäť zhora dole po dvoch až do konca.
Nasledujúci text: ABCDEFGH IJKLMNOP by sa čítal: ABIJCDKLEFMNGHOP
ály – obytné domy, chrámy, cesty či námestia sú zo štuky a z kameňa. Stavby sú založené na vápenci alebo vápne. Vápno zároveň spájalo jednotlivé kvádre. Ťažilo sa z miestneho vápenca. Je ho tam obrovské množstvo. S tým nie je problém. Problém je, že vápno sa získava pálením.
Na to, aby Mayovia mohli stavať také obrovské aglomerácie – celé územie predstavovalo jedno kontinuálne mesto –, medzi ktorými boli len malé prestávky, potrebovali obrovské množstvo dreva, aby vápno mohli vypáliť.
Takže sa klčovalo?
Áno. Stromy sa klčovali aj pre polia a palivo. Keď dnes vyleziete na pyramídu, vidíte nekonečný prales. Pohľad na neprerušovanú džungľu je nádherný. Ale v mayských časoch tam nič také nebolo. Všetko bolo vyrúbané. Videli by ste len nekonečné mestá a medzi nimi polia a cesty.
Keďže tam je len veľmi tenká vrstva humusu, pod ktorým je hneď skala, prívalové dažde dokázali úrodnú pôdu odplaviť. Mayské poľnohospodárstvo muselo byť dostatočne sofistikované na to, aby sa tomu vedelo brániť. Okrem toho ho bolo možné ľahko napadnúť suchom. Stačilo niekoľko rokov sucha a schopnosť brániť sa klimatickým zmenám klesala. Mayovia žili v istom klimatickom režime a naň sa počas dlhých storočí nastavili. Tým, že rozpínaním miest pod sebou podpílili konár, ekologicky to už neboli schopní ustáť.
V minulosti ste v džungli objavili 5-tisíc terasových polí. Ako ich Mayovia zavlažovali?
Mayské polia nepotrebujú zavlažovanie, ale ani hnojenie, kopanie, rýľovanie či pluh. V tomto ohľade sú veľmi zvláštne. Veľmi dlho sme skúmali, ako mohli fungovať. Práve preto sme boli nadšení, keď sa terasové polia identifikovali diaľkovým laserovým snímkovaním LiDAR a vykopávkami sme ich aj potvrdili.
Polia sa museli skôr odvodňovať než zavodňovať, lebo väčšinu roka prší. Keďže je tam nížina, menila sa na močiar. Preto bolo potrebné vytvoriť zložité siete kanálov, ktoré močiare odvodňovali. Obdobie sucha trvalo iba dva mesiace, ak nedošlo k žiadnym klimatickým výkyvom. Vtedy sa nesialo a poľnohospodárska činnosť bola pozastavená. Bolo to obdobie vypaľovania či prípravy polí. Keď sa v máji zasialo, začalo pršať a pršalo kontinuálne. Nestalo sa, aby v období dažďov nepršalo tak dlho, že by rastliny zahynuli.
Osobne si myslím, že Mayovia ani tak nezahynuli na sucho ako na to, že sa im odvodňovacie kanály zaniesli tým, že si zlikvidovali lesy a korene už nedržali vymývanú pôdu. Po dažďoch sa im pôda naliala do kanálov, takže sa im polia zmenili na močiare a Mayovia v nich nedokázali normálne hospodáriť. Sú dôkazy, že sucho zohralo rolu, ale oni mali alternatívne rastliny s podzemnými hľuzami, ktoré dokázali sucho prečkať. Takouto stravou mohli preklenúť suché mesiace. Avšak tým, že sa im definitívne rozpadli odvodňovacie systémy, alternatívna strava nemohla vydržať príliš dlho. Populácia tak išla po čase prudko dolu.
Toto bol hlavný dôvod kolapsu celej civilizácie?
Hovorím vám vlastnú teóriu, ako ju vidím na základe vykopávok nášho projektu. Ale sú iné projekty, ktoré to vidia inak. Myslím si, že postupne, ako budú vedci skladať svoje dôkazy a publikovať ich, dospejeme ku konsenzu. Ten sa zatiaľ nenašiel a jednotný výklad neexistuje.
Ako inak sa vysvetľuje kolaps Mayov?
Napríklad ako výsledok dobytia. V tom čase tam paralelne boli cudzinci a je tam veľa cudzích artefaktov. Ďalej to mohol byť mor či epidémia. Alebo klimatická zmena či vnútorné vojny medzi jednotlivými mestskými štátmi. Tieto faktory sa mohli spojiť s oslabením populácie, ktorá nebola schopná udržiavať kanály. Takže to mohla byť kombinácia viacerých faktorov. O všetkých máme dôkazy, ale nevieme, ktorý z nich bol spúšťač.
Ako sa poučiť zo zániku mayskej civilizácie?
Poučenie spočíva v nakladaní so životným prostredím. Prestali udržiavať harmóniu či rovnováhu – vystrieľali si všetky zvieratá, nezaujímalo ich, že strácajú pôdu, uprednostnili politiku pred ekológiou a presadzovanie mocenských, politických a ekonomických záujmov pred tradičným udržiavaním rovnováhy, k čomu mali predtým blízko. Aj my sme na hrane.
Čiže vidíte paralelu so súčasnou klimatickou krízou?
Nie som jediný, kto ju tam vidí. Je to jedna z civilizácií, ktorá nám ukazuje veľký červený výkričník.
V roku 2021 ste našli mesto, ktoré ste pomenovali Tz´ibatnah, čo znamená Pomaľovaný dom. Ako objav miestnej stély zmenil predstavu o mayských dejinách?
Zmenil ju dosť zásadne. To mesto je nádherné, robili sme v ňom viacero vykopávok. Už dávno pred naším objavom sa na trhu začali objavovať nádoby s podpisom, že sú z tohto mesta alebo že ich dal vyhotoviť kráľ mesta, ktoré sa nazývalo Uxhaabte (čítajte Ušhábte). Každý vedel, o aký región ide, ale nikto tie nádoby nevedel stotožniť s konkrétnymi ruinami. Na centrálnej budove sme našli vytesaný nápis, ktorý hovorí o kráľovi Uxhaabte, takže vieme, že tam sídlil. No my mesto stále nazývame Tz´ibatnah. Tak sme ho pomenovali na začiatku.
Ako ste našli spomínanú stélu?
Náhodou. Počas prehliadky tunelov po vykrádačoch – vykrádačstvo je tam pomerne hojný jav – sme prechádzali vrcholom jednej z centrálnej pyramíd, kde sme našli padnutú veľkú stélu rozlomenú na dve časti. Bola veľmi erodovaná. Podarilo sa nám ju očistiť a premiestniť na bezpečnejšie miesto, lebo z toho pôvodného by sa o pár rokov zrútila a rozbila sa. Zdokumentovali sme jej tesaný portrét kráľa a hieroglyfy pomocou fotogrametrie a potom sme niekoľko mesiacov lúštili nápisy.
Čo ste z nich zistili?
To, že stéla bola postavená okolo roku 400 nášho letopočtu a dal ju postaviť kráľ, ktorý bol podriadeným teotihuacánskemu guvernérovi, ktorý celú provinciu riadil. Celá oblasť bola pod nadvládou Teotihuacánu. Kráľ, ktorý je tam zobrazený, má na sebe teotihuacánsku korunu a používa frazeologizmy vlastné iba pre strednú oblasť Mexika. Mayovia ich nikdy nepoužívali. Takže vieme, že tam vládli prišelci z Mexika. Teotihuacán je odtiaľ vzdialený asi tisíc kilometrov. Od dnešného hlavného mesta Mexika leží niekoľko desiatok kilometrov v odlišnej, polopúštnej krajine. Na to, že Mayovia nepoznali koleso, je až neuveriteľné, že Teotihuacánci ovládali túto oblasť. Predtým sa nevedelo, že by sa dostali až sem a mali tu nejakú provinciu. Takto sme posunuli naše znalosti o raných mayských dejinách.
Ak Mayovia nepoznali koleso, ako sa presúvali?
Len po vlastných nohách. Stavali obrovské cesty, ktoré sa podobali na naše diaľnice. Boli to široké cesty vystúpené nad povrch. Mali kamenné podložie a boli vysypané jemným bielym štrkom a vápnom. Cesty boli rovné a biele. Vysunuté boli možno 80 centimetrov až meter nad zem.
Široké boli asi 25 metrov. Išli kilometre do diaľky. Stavali sa rovno bez ohľadu na prekážky. Po cestách sa ľudia presúvali výhradne peši. Na šírenie správ mali zrejme bežcov. Ale nemáme o tom informácie, lebo je to z veľmi dávnych čias a nápisy sú len o záležitostiach moci. Ale takto to muselo fungovať. Cesta do Teotihuacánu musela trvať najmenej mesiac, skôr dva. Prekonávali obrovské vzdialenosti.
Kde na ceste prespávali a kde sa zásobili?
Cesty vždy prechádzali mestami či mestečkami. V džungli často nájdete stavbu, ktorá je pri ceste, ale nešlo o obyčajnú chatu. Skôr to vyzerá ako palác. Mayovia boli v tomto majstri. Všetko malo svoj štýl a monumentalitu. Možno to boli vojenské stanice alebo chrámy. To nie je isté.
Nedávno ste objavili aj mesto Chival. Čo o ňom viete?
Pozoruhodným spôsobom ukazuje, ako sa so zánikom civilizácie rozpadla centrálna moc. Obyvatelia z pôvodného mesta vytvorili malé satelity rozdrobenej moci, kde sa pomaly každý starosta stal miniatúrnym kráľom. Z pôvodného mesta králi preniesli veľké objekty tesané v kameni, ktorými legitimizovali svoju moc a dávali ju do súvisu so starou dynastiou. Tá medzitým padla.
Takéto mestečko sme našli na jednom vrchu. Miestny vládca si chcel zabezpečiť kontinuitu tým, že z neďalekého mesta Uaxactun odniesol veľký oltár tesaný do kameňa, ktorý
dal vsadiť do stredu svojho rituálneho loptového ihriska. Bolo z blata a v mizernom stave. Bol to koniec mayských dejín. Ale ten artefakt bol asi o 500 rokov starší a pochádzal zo zlatého obdobia dejín. Odhalili sme aj celý kontext falšovania legitimity, ktorú použil lokálny vládca. Takýmto spôsobom sme zdokumentovali rozpad civilizácie, ktorá prechádzala najskôr do malých lokálnych dejín. Z kráľov sa stali „králikovia“. Artefakt predstavuje dvoch bohov okolo roku 400 nášho letopočtu. Zobrazuje rituál Nového ohňa, čo je výročie nového roka, ktorému predsedajú dvaja bohovia podsvetia. Oltár je plný hieroglyfov a je na ňom kompletná dynastická informácia. Hieroglyfy sme rozlúštili doma na Slovensku. Ide o jeden z najkrajších artefaktov mayského umenia vôbec.
Vedia mayológovia prečítať všetky hieroglyfy?
Stále nie, sme asi na 80 percentách. V znakoch bola veľká variabilita. Často sa stáva, že vieme význam, ale nie fonetickú hodnotu alebo naopak – vieme to prečítať, ale netušíme, čo to znamenalo.
Asi najčastejším problémom je, že slovo vieme prečítať, vieme, ako Mayom presne znelo, ale nemáme ho umiestnené v starovekom vokabulári (slovníku – pozn. red.), lebo medzitým v mayčine zaniklo a v starých hieroglyfoch sa nám nevyskytlo v žiadnom inom kontexte, ktorý by prezradil jeho význam. Ale väčšinou sa aj takéto slová poddajú, lebo sa vyskytnú v inom kontexte, ktorý nám pomôže zistiť, čo znamenali. Potom ich prevedieme do pôvodného textu a zrazu je nám všetko jasné.
V akom stave sa dnes nachádzajú odkryté pamiatky? Ide o turistické atrakcie alebo sú tak hlboko v džungli, že sú pre turistov nedostupné?
Guatemalská vláda perfektne zrekonštruovala mesto Tikal. Je relatívne blízko k územiam, kde kopeme. Vedie tam asfaltka a je to centrum turistického priemyslu. Predstavuje jeden z hlavných turistických príjmov krajiny. To je urobené nádherne. Ale desiatky – možno stovky – mayských miest, ktoré majú iné pozoruhodnosti a takisto sú úžasné, zostali v ruinách. Ležia na sever od Tikalu.
Stovky miest sú zakonzervované buď minimálne, alebo vôbec. Občas sa snažíme zreštaurovať alebo zakonzervovať časť stavieb vlastným úsilím, ale najrozšírenejšia metóda je, že veci vykopeme, zdokumentujeme ich do 3D modelov, zdigitalizujeme a potom ich zakopeme späť, aby odpočívali v pôvodnom prostredí aspoň ďalších tisíc rokov.
Na rekonštrukciu celého územia by sa muselo spojiť niekoľko veľmi bohatých krajín, ktoré by masívne reštauračné práce kompletne zafinancovali. Odhadujem, že by to trvalo aspoň 100 rokov. Iba tak by sa tie pamiatky dostali k verejnosti.
Neobávate sa, že ak artefakty zakopete, ukradnú ich vykrádači?
Prenosné artefakty zdokumentujeme a idú do múzeí, hlavne toho národného. Na mysli som mal tie neprenosné.
Z krajiny sa nesmie nič vyviezť?
Nie je to možné. V každom prípade vývoz artefaktov z krajiny považujem za prežitok z 19. storočia. Keď urobíme kvalitnú 3D dokumentáciu objektu a v Bratislave si ho vytlačíme 3D tlačiarňou a dopatinujeme podľa dokumentácie, je na nerozoznanie od originálu. Požiadavka, aby to bol originál, je v dnešnej dobe úplne prekonaná. Môžete si objekty prezerať vo virtuálnej realite alebo fyzicky z 3D tlačiarne. Zážitok z poznávania je identický.
Všetky objavy v Guatemale preto s radosťou odovzdáme miestnym. Len si dávame pozor, aby sme ich mali perfektne digitálne zdokumentované. Čo sa týka veľkých objektov, aj tie zdokumentujeme, napríklad mnohotonové stély, oltáre alebo sochy. Ale zakopeme ich a čo najlepšie schováme. Len miestnym úradom necháme GPS súradnice, aby vedeli, kde sa nachádzajú. Takto ich chránime pred vykrádačmi. Keď bude v budúcnosti k dispozícii vyspelejšia technika alebo Guatemala bude mať ťažkotonážny vrtuľník, čo teraz nemá, bude možné spustiť do džungle laná a pamiatky odviezť do múzeí.
Musíte všetky články o objavoch publikovať najprv v španielskom jazyku?
Áno. Projekt z Univerzity Komenského má na miestny výskum licenciu už 16 rokov. Z dôvodu absencie domácej podpory bol posledný ročník koncom roku 2023 realizovaný v spolupráci s pražskou nadáciou Neuron. Ale licencia – aj samotné vedenie projektu – je stále v našich rukách. Dúfam, že domácu podporu opäť získame. Ten projekt si to zaslúži, lebo nám robí skvelé meno v zahraničí. Súčasťou zmluvy však je, že všetky nálezy musia byť ako prvé publikované v Guatemale. Podmienkou je, samozrejme, španielsky jazyk. So zisteniami sa musí najprv oboznámiť miestna odborná a laická verejnosť, až potom možno dáta distribuovať ďalej.
Ani sa im veľmi nečudujem. Predstavte si, že by nám na Devín prišli kopať napríklad Nemci a urobili by tam zásadné objavy. Boli by toho plné nemecké noviny a do sveta by chodili správy v angličtine, čo všetko úžasné Nemci na Slovensku objavili. A my by sme ani nevedeli, o čo ide, a iba by sme sa tomu prizerali. Asi dáva zmysel, že si krajina chce postrážiť svoje kultúrne poklady. Najmä v tom zmysle, že s nálezmi chcú najprv oboznámiť svojich vedcov a svoje obyvateľstvo. Potom už máme ruky voľné.
Má vaša práca „romantický“rozmer známy z filmov o Indianovi Jonesovi?
Nemám rád takéto prirovnania. Romantický rozmer mala možno prvá alebo druhá sezóna, ale potom chytíte prvú maláriu a postupne pochopíte, že vaša práca je o dobrom vedeckom pláne, výdrži v extrémnych podmienkach a o nekonečnej trpezlivosti. Nie o hľadaní pokladov. Stane sa z toho profesionálna práca ako každá iná. Dlhé roky sme sa venovali iba stovkám tisícov keramických črepov. Nehľadali sme nič, čo by sa mohlo tváriť ako senzácia. Chceli sme sa odlíšiť od hľadačov pokladov, ktorí sa aj v Guatemale tvária ako archeológovia. Ale keď na jednom mieste kopete dostatočne dlho, predsa len nájdete nálezy, ktoré majú potenciál, aby z nich bola senzácia. Akokoľvek to nemáte v pláne.
V súčasnosti je každý rok 90 % z nášho výskumu v kancelárii a len zvyšných 10 % je hrôza a peklo dažďového pralesa. V tomto zmysle predstavujú technológie obrovský krok vpred. Pracujeme v pralese, v ktorom po Mayoch nebolo žiadne iné osídlenie. Skoro všade inde, kde máme archeologické pamiatky, prebiehali ďalšie dejiny až po súčasnosť. Tam nie je LiDAR až taký platný, pokiaľ to nie je voľná plocha alebo les či pole. Ale my skúmame na ploche, ktorá je po Mayoch kompletne neobývaná. Keď nad džungľou preletíme LiDARom, je to, akoby sme prešli strojom času. Vidíme všetko, ako to Mayovia zanechali. To je obrovská výhoda tejto technológie. Teraz ju podporujeme používaním umelej inteligencie, ktorá nám pomáha vyhľadať objekty v datasete z LiDARu. Vyhľadávaniu sa tak venujeme už aj automatizovane.
Prečo po Mayoch neprišla ďalšia kultúra, ktorá by voľne nadviazala na to, čo vybudovali?
Túto otázku si kladiem takmer denne. Všade inde niekto prišiel, ak sa tam zachovala infraštruktúra. Mayovia takú infraštruktúru zanechali – postavili mestá, ktoré stačilo len opraviť. Predtým ich budovali po celé generácie. To najľahšie, čo sa dalo urobiť, je použiť to, čo už existovalo, alebo to vylepšiť. Je to oveľa jednoduchšie ako budovať niečo od nuly. Ale tam sa to nestalo. Je to asi jediné miesto na svete, kde ľahla obrovská ríša s takouto infraštruktúrou a urbanizmom, ktoré zostali napospas. Vaša otázka je dobrá, ale odpoveď nepoznám. Podmienky, za akých kultúra skolabovala, asi trvali nejaký čas a neboli vhodné pre život. Potom si už všetci založili svoje miesta inde. Pôvodné lokality medzitým zarástli džungľou. Potom už nikomu nestálo za to, aby s ňou bojoval.
Nenahráva to vašej hypotéze o dôvodoch kolapsu civilizácie, že miestne prostredie bolo také zdevastované, že ktokoľvek by tam prišiel po Mayoch, mal by veľké problémy a jednoduchšie bolo odísť inam?
Pravdepodobne. Vieme, že ľudia určite odišli na Yucatán a do južných hornatých oblastí Guatemaly. Všade tam mayská civilizácia pokračovala. V podstate trvá dodnes a Mayovia stále žijú v obrovských počtoch v týchto krajinách a svoju kultúru udržiavajú, ale po klasickom období sa na juhu neudržalo písmo, a keď prišli Španieli, Mayov našli bývať v dedinách a chatrčiach. Pyramídy a chrámy boli dávno opustené. Krátko potom ani samotní Mayovia nevedeli, kto ich postavil. Keď sa ich na to pýtali, povedali, že to boli bohovia alebo že nevedia. Historická kontinuita sa úplne zmazala. V súčasnosti sa nanovo vytvorila, ale tak trochu je to umelý produkt. Niť bola pretrhnutá.
Majú súčasní Mayovia podobný status ako Indiáni v USA?
Bohužiaľ, nie. Ak by mali to, čo sa v Spojených štátoch nazýva rezervácie, čiže oblasti, ktoré sú pod ich ekonomickou a ďalšou kontrolou, bolo by to fantastické. Lenže im do života stále zasahujú bohaté korporácie – napríklad s výstavbou priehrad a elektrární, ktoré im zaplavia alebo kompletne zničia pôvodné územia, polia a dediny. Nikto na nich neberie ohľad. Situácia nie je veľmi dobrá. Jazyky sa systematicky potláčajú a upadajú. Hoci predsa len sú nejaké pokusy. Teraz sa v Guatemale prvý raz po polstoročí nastolila demokratická vláda. Pred pár dňami nastala v krajine revolučná zmena. Jej význam by som prirovnal k Nežnej revolúcii u nás. Domorodí Mayovia sa postupne dostávajú k pozíciám a majú slovo. Nová vláda podporuje ich pôvodnú kultúru a predpokladám, že po ich dlhodobom utláčaní nastane rozkvet.
Prestali udržiavať harmóniu či rovnováhu – vystrieľali si všetky zvieratá, nezaujímalo ich, že strácajú pôdu, uprednostnili politiku pred ekológiou a to viedlo k zániku ich civilizácie.