Z Bruselu pomáhajú vyrábať ruské rakety

Rusko zatiaľ nevie zhotoviť vybrané špeciálne technológie potrebné na výrobu rakiet. Má však svojich ľudí priamo pod lampou NATO a EÚ a tí sa snažia, aby malo na ukrajinské obce stále čím strieľať.

Ruskojazyčný investigatívny server Insider našiel Viktora Labina rýchlo. Novinári však museli dlho pátrať, aby ho usvedčili z niečoho, čo by stačilo nielen na zaradenie na sankčné zoznamy, ale aj na vyhostenie z EÚ. Rusovi, ktorý pomáha zbrojovkám svojho bojujúceho štátu, doteraz nehrozilo ani jedno, ani druhé.

Väčšina zákaziek ruského obranného priemyslu je už utajená a vo verejných zdrojoch sa dá len ťažko niečo dohľadať. Nakoniec sa však ruským novinárom podarilo dospieť k presvedčeniu, že sú schopní dokázať, že Labinovci majú značný podiel na obetiach vojny o Ukrajinu a ešte im z nej plynú – ako to u zbrojárov počas vojen býva – obrovské zisky.

Stačí to na život v hojnosti v jednej z najdrahších európskych destinácií – v Bruseli.

Práve odtiaľ podľa nich Labinovci organizujú nákup navigačných systémov aj presných belgických obrábacích strojov, bez ktorých sa nezaobíde výroba rakiet.

Donedávna sa ani nesnažili byť nenápadní a tváriť sa ako biznismeni bez politickej príslušnosti a názoru. Do akcie na podporu Putinovho režimu sa po roku 2014, keď Rusko prvýkrát napadlo Ukrajinu a anektovalo Krym, zapojili aj manželka a jeden zo synov.

A čo je na celej veci najčudnejšie – na sociálnych sieťach sa Labinovci nepretvarovali. Žili uprostred „nepriateľského Západu“, ale hovorili, čo si myslia. Podporujú Rusko v jeho vojne proti Ukrajine aj jeho vodcu Vladimira Putina.

BÝVAL V ŽENSKOM DOME

Firma Sonatek sídli v Moskve. Netají sa tým, že vo veľkom nakupuje aj prístroje na určenie súradníc a dovezenými komponentmi zásobuje desiatky ruských zbrojoviek vrátane výrobcu Kinžalov (ruských hypersonických striel – pozn. red.).

Oficiálne je majiteľom aj generálnym riaditeľom podniku tridsaťpäťročný Ruslan Labin, ktorý je absolventom Moskovského leteckého inštitútu.

Ruslan má staršieho brata Romana. Všetci traja, otec aj synovia, sa zaoberajú hlavne rodinným biznisom, aj keď Roman skôr okrajovo.

Ruslan a otec Viktor vedú ruskú spoločnosť Groupe d‘Investissement Financier, ktorú v EÚ založil najstarší z Labinovcov, Viktor. O akého človeka ide, si mohli európske úrady zistiť dávno pred tým, ako to urobili ruskí investigatívni novinári.

Celkom ľahko sa dá totiž dohľadať, že Viktor Labin žil kedysi v Moskve v slávnej ubytovni pre študentov a absolventov akadémie GRU na ulici Narodnovo opolčenija 52/4. Tam spravidla obyčajný ruský občan dekrét na bývanie nezíska.

Ešte za ZSSR sa táto ubytovňa nazývala „domovom nelegálov“, teda agentov nasadzovaných na špionáž v zahraničí. Teraz sa maskuje prezývkou „ženský dom“. A to preto, že v rámci utajenia tam agenti ruskej vojenskej spravodajskej služby GRU zväčša neboli uvedení ako nájomníci bytov, všetko bolo napísané na ich manželky.

Dnes 63-ročný Viktor Gennadijevič Labin tam však kedysi preukázateľne žil. Neskôr sa presťahoval do bytu, ktorý mu pridelilo ministerstvo obrany.

Potom jeho stopa na chvíľu zmizla, ale v roku 2000 sa objavil v Belgicku, kde žije šťastne a spokojne aj dnes.

Má kanceláriu na Avenue de la Ferme Rose 7, iba pár kilometrov od sídiel EÚ.

Tam ho našli aj novinári z Insideru. Najprv s nimi hovoril a ubezpečoval ich, že od začiatku veľkej invázie na Ukrajinu už svojmu synovi do Ruska, respektíve jeho firme Sonatek, nič neposiela. Ukázalo sa, že to nie je pravda.

Prestal komunikovať po tom, keď dostal otázku, čo má spoločné s GRU.

SPOĽAHLIVÍ DODÁVATELIA RUSKÝCH ZBROJOVIEK

Keď sa Labin najstarší s časťou rodiny presťahoval do Bruselu, onedlho tam založil firmu Groupe d‘Investissement Financier, ktorá dováža do Ruska – najmä jeho vlastnému Sonateku – všetko, čo ruský vojenský priemysel potrebuje a nedokáže si vyrobiť.

Až do 24. februára 2022, keď Rusi začali nové veľké agresívne ťaženie proti Ukrajine, nemusel nič zložito maskovať. Nakoniec, ešte v roku 2022 veselo obchodoval priamo po línii EÚ – Rusko bez toho, aby ho niekto aspoň napomenul.

Až vlani v apríli musel využiť svoj logistický a organizačný talent a na ceste medzi EÚ a ruskými zbrojármi si nájsť sprostredkovateľa. Našiel ho. Vlastne si ho sám vytvoril.

V benevolentnom Turecku zaregistroval firmu s podobným názvom, ako má tá, ktorú vlastní v Belgicku: Groupe Dinvestissement Financi Osborne. Európsky tovar teraz dováža do Turecka a z Turecka potom do Ruska.

Okrem toho má Labin otec ešte jednu firmu zaregistrovanú v Belgicku. Volá sa Projet Plus, jej úloha v obchodovaní s Ruskom zatiaľ nie je úplne objasnená.

To, že je koncovým zákazníkom Labina otca ruská firma Sonatek riadená Labinom synom, prípadne ruskí zbrojári, však tí, ktorí s Labinom obchodujú, musia vedieť. O to viac, že Sonatek je vo svetových zbrojárskych a obchodných kruhoch známy veľa rokov.

Už dávnejšie totiž Sonatek dokázal nadviazať skvelé pracovné vzťahy s mnohými európskymi dodávateľmi aj logistikou. Labinovými dodávateľmi boli nielen belgické, ale aj talianske (Tomelleri Engineering), britské (Aberlink) a nemecké (Messtechnik) firmy.

Ešte po vypuknutí veľkého konfliktu vo februári 2022 zásobovali Labinovci západnými výrobkami minimálne 18 ruských zbrojoviek (napríklad tie, ktoré patria do korporácie Taktické raketové zbrane – Rostech alebo podnik Arsenal špecializujúci sa na výrobu odpaľovacích zariadení).

Potrebné výrobky dokázali pre ne nielen zohnať a nakúpiť, ale aj bezpečne dostať do Ruska.

Logistika je jednou z najsilnejších stránok Viktora Labina. Vďaka tomuto talentu zostáva jedným z kľúčových dodávateľov ruského zbrojného priemyslu.

Európske firmy však nemožno väčšinou obviniť z vedomého obchádzania sankcií, alebo dokonca z pregnantného porušovania sankčných pravidiel. Skôr z vyhľadávania a využívania medzier, ktoré tvoria celý systém zložitých ustanovení, zoznamov a blokácií.

BRATSKÁ OS BRUSEL – MOSKVA

Viktor a Roman sú v Bruseli, Ruslan v Moskve a rodinné vzťahy utužujú úspešným biznisom. Aj keď sa Roman neprezentuje ako biznismen, podľa zistení investigatívcov je platným členom podnikateľského rodu a prikladá ruku k spoločnému dielu.

Aj on sa rozhodol žiť v Bruseli, hoci západné hodnoty vytrvalo kritizuje. Pravda, oficiálne tam nezarába, financuje ho rodinná firma Sonatek. Peňazí má však zrejme dosť a jeho príspevky na sociálnych sieťach nesvedčia o tom, že by ich získaval ťažkou prácou.

Fotografie s líščou kožušinou omotanou okolo krku patria medzi tie najmenej problematické.

O niečo presnejšie vypovedajú jeho staršie správy a fotodokumentácie podujatí, ktoré organizoval nielen v Bruseli, ale napríklad aj v Paríži, najprv na podporu sýrskeho diktátora Assada, po roku 2014 skôr proti „ukrajinskému fašizmu“.

Ani mama oboch mladých mužov, Viktorova manželka Viera Labinová neskrýva, na čej strane stojí. Vodcu separatistov z Donbasu nazývala po roku 2014 „hrdinom Ruska“; dobrovoľníkov, ktorí šli „brániť ruskojazyčné obyvateľstvo Ukrajiny“, velebila ako obrancov vlasti.

Potrebné výrobky dokázali nielen zohnať a nakúpiť, ale aj bezpečne dostať do Ruska.