Mafiáni, ktorí nevzbudzujú strach
Film Vojna policajtov nie je prepadák, ale nevyhol sa klišé
Ak by sme mali stroj času, kto by sa chcel vrátiť do 90. rokov? Tie na Slovensku spočiatku vyzerali sľubne, ale potom ich prevalcoval valec zo Zlatej Idky a následky mečiarizmu cítime dodnes.
Bola to dekáda, keď tu vládla mafia, skorumpovaní politici, siskári, komunisti, náckovia alebo hejslováci. Hrozné časy, v ktorých boli slušnosť a normálnosť úplne odstavené na okraj a zločinci si robili, čo chceli.
Len nedávno našli slovenskí filmári odvahu, aby sa konečne pozreli na toto temné obdobie moderných slovenských dejín. Tento druh filmov totiž veľmi potrebujeme. V týchto dňoch si mafiáni vybavujú nižšie tresty a nižšie premlčacie lehoty zločinov, aj preto je dôležité pozrieť sa na to, kedy a ako sa to vlastne celé začalo.
ZAČAROVANÝ KRUH
V posledných rokoch na Slovensku vznikli dôležité filmy ako Sviňa, Únos alebo Červený kapitán, ani jeden z nich však úplne nenaplnil očakávania. Mafiánske snímky mali celkom dobrú návštevnosť, ale často sme museli prižmúriť jedno či dve oči, aby sa dali zvládnuť.
Aj prvé informácie o novinke Vojna policajtov vzbudzovali mierne obavy, či sa tvorcom podarí vystúpiť z tohto začarovaného kruhu. Slovenský divák sa síce za roky čakania naučil byť chápavým a odpúšťať tvorcom mnohé nedostatky, no aj on by mal mať právo na to, aby z kina odchádzal konečne saturovaný.
Nedávno to napríklad dokázala skvelá komédia Invalid, tak prečo by sa to nemohlo podariť kriminálke či politickému trileru?
Bohužiaľ, ani Vojna policajtov nebude ten film, ktorý by sa dal zhltnúť ako veľký zážitok od začiatku do konca. Nie je to žiaden prepadák, len sa bohužiaľ nevyhol klišé.
ČO TU FUNGUJE A ČO NIE
Dej sa odohráva v 90. rokoch na slovenskom východe, najviac v Košiciach a okolí. Hlavnou postavou je kapitán Miki Miko (Alexander Bárta), ktorý zvádza nerovný boj s mafiánskymi gangmi, so siskármi a skorumpovanými kolegami.
Vo svojom prostredí sa pohybuje ako ryba vo vode, často aj za hranicou zákona, ale niekde hlboko v ňom zostalo čosi čestné. Mikovi pridelia mladého policajta s ideálmi Igora Molnára (Juraj Loj). Tu sa začína odvíjať film, ktorý nás prevedie košickým podsvetím.
Vojna policajtov sa však prvú tretinu hľadá a prešľapuje na mieste. Postupné zoznamovanie s postavami tohto príbehu je zdĺhavé, nejasné a komplikované.
Dej dostane spád, až keď sa na scéne objaví Berci – šéf košickej mafie v podaní rapera Patrika „Rytmusa“Vrbovského. Tvorcovia si ho vybrali preto, že pracoval ako krupiér v kasíne a svojím menom pritiahne divákov do kina, ale ako mafiánsky boss je absolútne nepresvedčivý. Rytmus si mafiána zahral už v Invalidovi, ale to bola komédia. Tam to celkom fungovalo, ale tu jeho herecký výkon vyznieva ako paródia.
Ak sa vrátime do 90. rokov a spomenieme si na výzor aj správanie niektorých slovenských mafiánov, síce mnohí z nich už nežijú alebo sú v base, no ešte dnes z nich človeku prechádza mráz po chrbte. Vzbudzovali strach. V tomto filme pôsobí Berciho skupina ako banda idiotov a nie ako drsní ľudia, ktorí majú za sebou vraždy a únosy.
To isté sa dá napísať aj o postavách z radov SIS. Prečo z nich spravili na prvý pohľad nekompetentných „tajtrlíkov“, keď všetci veľmi dobre vieme, že slovenská tajná služba bola v 90. rokoch pôvodcom mnohých zločinov?
Naproti tomu Rytmusov filmový protivník Alexander Bárta podal skvelý výkon. Jeho postava rozporuplného vyšetrovateľa Mikyho Miku je vlastne hlavným dôvodom, prečo sa oplatí tento film dopozerať do konca. Za ním nezaostávajú ani ďalší herci Marián Mitaš, Juraj Loj a Róbert Jakab.
PRODUCENT AKO REŽISÉR
Vojna policajtov je režisérskym debutom Rudolfa Biermanna, ktorý je na Slovensku aj v Česku známy ako producent. Z jeho najúspešnejších projektov treba spomenúť filmy Všetko, čo mám rád, Záhrada, Krajinka, Všichni moji blízcí, Kawasakiho růže a Masaryk.
Ako šesťdesiatnik dostal chuť sadnúť si na režisérsku stoličku. Na to, že ide o jeho debut, mu to išlo celkom dobre. Otázne je, ako by to dopadlo, keby sa do dobrej predlohy (podľa knihy Hnev) od scenáristu a novinára Arpáda Soltésza, ktorý košické reálie dôverne pozná, pustil nejaký skúsenejší režisér.
Vojna policajtov nie je zlý film. Nakoniec dospeje do nečakaného a napínavého finále, ale podobne ako predchádzajúce mafiánske snímky a slovenské politické trilery pôsobí nedotiahnutým dojmom. Dnes už nestačí, keď sa vo filme, ktorý sa odohráva v 90. rokoch minulého storočia, objavia staré ojazdené Favoritky, dobové účesy a pesničky v štýle oldies.
Biermannov film sa pohybuje niekde na hranici medzi kriminálkou a trilerom, otvára viaceré témy, z ktorých najviac vyskakuje úzke prepojenie vtedajšej štátnej moci s organizovaným zločinom. Má aj svoj humor, no pri negatívnych postavách mu chýba väčšia dôveryhodnosť.
Deväťdesiate roky na Slovensku doteraz najlepšie zachytil žánrovo úplne odlišný film – Invalid. Aj keď ide o komédiu, jej tvorcom sa perfektne podarilo trafiť do atmosféry týchto podivných čias. No stále je tu dôvod a priestor pre ďalšie diela.
V súčasnosti sa dokončuje filmový príbeh mafiánskeho bossa Mikuláša Černáka v hlavnej úlohe s Milanom Ondríkom. Uvidíme, či sa jeho tvorcom podarí hodnoverne vystihnúť svet mečiarizmu, v ktorom vládlo bezbrehé násilie, totálna arogancia a tuposť.
Dnes už nestačí, keď sa vo filme, ktorý sa odohráva v 90. rokoch objavia staré ojazdené Favoritky, dobové účesy a pesničky v štýle oldies.