Gej je v koalícii s homofóbmi
Predseda izraelského Knesetu Amir Ohana žije so svojím partnerom Alonom Hadadom 18 rokov. Surogátna matka im v Spojených štátoch amerických porodila dvojičky (v Izraeli to nie je možné), dnes sú chlapec a dievča školáci. Ohanovi rodičia pochádzajú z Maroka, sú pobožní a z komunity, ktorá je veľmi tradičná. Politik sa zúčastňoval Pride pochodov. Bol jedným zo zakladateľov skupiny Likud Pride, ktorá združuje konzervatívnych LGBTI+ ľudí blízkych pravicovej strane Likud. V roku 2015 sa stal prvým poslancom za túto stranu, ktorý sa hlásil k svojej identite. Bol aj vôbec prvým takýmto izraelským ministrom.
Povedali by ste si: osobný happy end, veľká vzpruha pre LGBTI+ ľudí. Lenže príbeh Amira Ohanu je komplikovanejší. Poďme po poriadku: Amir Ohana zastupuje koalíciu, ktorej členom je aj stranička Noam s jediným bodom programu: homofóbiou. Preslávila sa napríklad tým, že si drží zoznam LGBTI+ ľudí pracujúcich v izraelských médiách a stále ho aktualizuje. V koalícii sú aj ďalší homofóbi. Keď mal Ohana inauguračný prejav, na protest proti nemu si niektorí koaliční poslanci zakryli tváre alebo sa pozerali iným smerom.
Bývalý hlavný sefardský rabín Šlomo Amar vyhlásil, že Ohanovo zvolenie za predsedu parlamentu bolo potupné. Rabín Meir Mazoz, blízky ministrovi národnej bezpečnosti Itamarovi Ben Gvirovi, zas vyhlásil, že Ohana je „postihnutý chorobou“rovnakou ako „dvojnohé zvieratá“, čo sa ukazujú na Pride pochodoch.
Keď bol v máji minulého roku v Izraeli na návšteve vtedajší predseda Snemovne reprezentantov Kevin McCarthy, známy svojimi negatívnymi postojmi voči LGBTI+ ľuďom, špekulovalo sa, že večera, ktorú mu usporiadali, sa konala bez partnerov a partneriek, aby nemohol prísť Ohanov životný partner.
V roku 2016 Ohana nehlasoval za sériu zákonov, ktoré mali zlepšiť postavenie LGBTI+ ľudí. Vysvetlil to tak, že musí dodržiavať stranícku disciplínu, ale zároveň nemôže „hlasovať proti sebe“. V tomto volebnom období už dostal pri hlasovaní o LGBTI+ témach voľnú ruku. Minulý rok napríklad hlasoval za opozičný návrh zákona o rozšírení skupiny ľudí, ktorí si v Izraeli môžu adoptovať dieťa, aj na páry rovnakého pohlavia. Zákon neprešiel.
Ohana je u časti LGBTI+ ľudí vnímaný ako pokrytec, ktorý ešte aj slúži ako figový list na prikrytie faktu, že časť izraelskej vládnej koalície je otvorene homofóbna a netolerantná k menšinám. Napokon taký je aj samotný Ohana. To, že je gej, rozhodne neznamená, že je citlivejší k ľudskoprávnym otázkam alebo že by bol v politike nejakým slniečkarom. Hovorí napríklad o tom, že Palestínčania sú náchylní k násiliu. O Ohanovi niektorí ľudia z LGBTI+ komunity hovoria, že okrem odporných urážok, pri ktorých sa tvári ako teflón, pociťuje len veľmi málo príkorí, ktorým čelia oni. Všade chodí s ochrankou, aj na Pride pochody, takže mu nehrozia fyzické útoky, on aj jeho partner boli dostatočne bohatí na to, aby zvládli náročný proces náhradného materstva a mohli si splniť sen mať rodinu. Také možnosti mnohí LGBTI+ ľudia nemajú.
Ohana je veľmi dobrým príkladom situácie, keď máme o ľuďoch istú predstavu a predpokladáme, že by sa mali podľa nej správať. Vzniká preto, že ich nevnímame ako individuality, ale iba ako zástupcov akéhosi typu. Nie každý gej v politike sa bude biť za LGBTI+ ľudí a zastávať si ich pri každej príležitostii. Podobne nie každá žena v politike má agendu na posilnenie ženských práv či zlepšenie postavenia žien.