Auschwitz a Broadway
Ak má dnešný nezávislý film predchodcu, sú to nezaraditeľné drsné filmy Jacka Garfeina
Scenár a réžia dokumentárneho filmu Tessa Louise Salomé (Petite Maison 2022), príbeh z éry holokaustu. Budúci režisér Jacob (Jack) Garfein sa narodil v Mukačeve v roku 1930 a s rodičmi sa presťahoval – niekoľko čiernobielych záberov mesta vyrazí dych – do Bardejova. Mesto ožije príbehom, o ktorom sa vie u nás málo. Nebol to len dramatický útek jednej rodiny zo Slovenska do Maďarska, odkiaľ sa nakoniec dostal do Auschwitzu, bol to zrod nového štýlu drámy.
Od príchodu trinásťročného chlapca do koncentračného tábora, kde ho matka pri selekcii brutálne posiela medzi mužov („od tvojho narodenia ťa nemám rada, choď medzi mužov!“), cez pozorovania a zdokonaľovania stratégií prežitia po pokus prežité vložiť do svojich filmov. Pochopil matkin úmysel, prežil pokusy o zneužitie aj stretnutie s Mengelem. Pozoroval a naučil sa hrať.
Režisérkina obraznosť používa jeho štýl v nevšedných detailoch. Strihne málo známy záber, ako britskí vojaci plameňometom pália tábor Bergen Belsen – satisfakcia oslobodeným väzňom – a chlapec vážiaci 22 kíl sa vidí v reflexe obloka baraku. Vnímal absurdnú katarziu, nie happy end. Jack Garfein prežil a dostal sa do USA, ale ani príchod nemal filmový happy end. Nevystúpil pri Soche slobody, ale pre búrku v Baltimore a odtiaľ rovno do busu so segregovanými sedadlami. Skúsenosť s nerovnosťou nebola len doménou koncentračného tábora.
Študoval v N.Y. v legendárnom Actor´s Studio u Lee Strasberga s budúcimi hviezdami. Skvelá spoločnosť: Paul Newman, Elli Wallach, Rod Steiger, réžiu študoval u nemeckého emigranta Erwina Piscatora a Eliu Kazana. Ako divadelný režisér zažil úspech na Broadway, aj ako scenárista a producent, ale jeho filmové réžie, postavené na ťažko zdeliteľných zážitkoch, nie veľmi uspeli u kritiky ani u divákov. Ak však má dnešný nezávislý film predchodcu, sú to jeho nezaraditeľné drsné filmy. S Paulom Newmanom založil v Kalifornii pobočku Actor‘s Studio West a pedagóg zvnútorneného herectva hviezdne inšpiroval Sissy Spacek, Tonyho Curtisa, objavil talent Jamesa Deana, Steva McQueena. Po rokoch ale žiari, jeho filmy vnímajú ako náročné artové kino a taký bol aj dokument o ňom.
V krajine, kde je Bardejov, jedni utekali, druhí v roku 1944 zakladali divadlá. Dve. V Martine a Prešove. To prvé zahájilo činnosť premiérou Verhaerenovej hry Filip II., ktorú slovakoštátna cenzúra promptne zakázala. Odboj proti španielskej okupácii slobodných holandských provincií a moci cirkvi vyzeral pre režim podozrivo. Na premiére nebol ani jeden minister. Výborný indikátor. V Prešove, naopak, na premiére ich bolo viacero. A čo dávali, že prišli? Veselého ľudového Škriatka Ferka Urbánka, – úspech zaručený.
Všetko je o nárokoch a ideáloch. Možno vojaci, ktorí postrieľali v martinských kasárňach v auguste 1944 nemeckých vojakov podplukovníka Otta, boli inšpirovaní duchom vzbury Verhaerenovho diela. Možno nie, ale duch vzdoru žil a divadlo ho cítilo. Kto sa už ale nabúri pri Škriatkovi?