Záchrana oceliarní je ohrozená
Košickému U. S. Steelu hrozí, že príde o 300 miliónov eur z plánu obnovy. Vláda si už v Európskej komisii overovala, či by mohla peniaze presunúť
Ministerstvo životného prostredia vlani v júni vybralo U. S. Steel ako jeden z troch podnikov, ktoré dostanú európske peniaze na dekarbonizáciu priemyslu z plánu obnovy. O balíku 317 miliónov eur minister úradníckej vlády Milan Chrenko vtedy rozhodol, že košické oceliarne z neho dostanú až 300 miliónov, čo by bola jedna z najväčších zelených investícií v histórii slovenského priemyslu.
Podľa informácií Denníka E teraz vláda uvažuje, že peniaze napokon U. S. Steelu nedá. V týchto dňoch koalícia pripravuje revíziu plánu obnovy a jednou zo zmien by malo byť, že peniaze z oceliarní presmeruje do iných projektov.
Dôvodom je neschopnosť materského U. S. Steelu prikývnuť na realizáciu rozsiahlej investície. O projekte čistejších technológií v košickej fabrike rokoval v USA už v roku 2021 Igor Matovič. Firma sa však doteraz nerozhýbala a keďže ide o časovo a technicky náročný projekt a peniaze z plánu obnovy treba vyčerpať do roku 2026, vláda by riskovala, že 300 miliónov eur prepadne.
Neistotu okolo celej investície zvyšuje aj snaha japonského Nippon Steelu odkúpiť americký U. S. Steel. Obchod sa v Spojených štátoch komplikuje a ohroziť ho môžu aj výsledky amerických prezidentských volieb.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou sa budúci týždeň chystajú do Japonska na rokovania s novým potenciálnym vlastníkom košickej fabriky. Už dnes však podľa zdrojov Denníka E vedia, že investíciu do elektrických pecí tak, ako ju naplánoval U. S. Steel, japonský Nippon robiť nechce.
Nippon Steel ani americký U. S. Steel na otázky zatiaľ neodpovedali. Hovorca slovenského U. S. Steelu Denníku E nepotvrdil, že by firma mala informácie o možnej strate podpory, ani odborový zväz košických oceliarní o téme nevedel.
EÚ BY SO ZMENOU SÚHLASILA
Podľa plánu obnovy musia byť projekty dekarbonizácie priemyslu dokončené do druhého kvartálu 2026. Dovtedy už musí mať vláda kompletný zoznam dokončených projektov pre meranie zníženia skleníkových plynov. Schéma cieli na výrobné priemyselné podniky v systéme obchodovania s emisiami ETS, teda producentov najvyšších emisií. Cieľom výzvy je pomôcť výrobným podnikom znížiť emisie oxidu uhličitého vo výrobných procesoch aspoň o 30 percent.
Bývalá vicepremiérka Lívia Vašáková potvrdzuje, že o možnosti pozmeniť podmienky investície pre U. S. Steel rokovala s Európskou komisiou ešte vlani v októbri. „Komisia s týmto súhlasila, pokiaľ to dobre zdôvodníme.” Vašáková vraví, že podľa Komisie je možné presunúť peniaze z plánu obnovy inam, ak sa zmenili podmienky pôvodnej investície vplyvom externého faktora, čo je aj zmena akcionára. Lenže práve to „inam” môže byť problém. V slovenskom priemysle nie je tak veľa firiem, ktoré by dokázali využiť stámilióny na zelené projekty. Výzvu na dekarbonizáciu priemyslu vyhrali okrem U. S. Steelu aj cementáreň Danucem a tehelne Wienerberger. Obe však dostali iba po osem miliónov eur, ale už v septembri minulého roka.
Jeden zo zdrojov Denníka E, ktorý nechcel byť menovaný, hovorí, že vláda je už viac-menej rozhodnutá, že v aktualizovanom pláne obnovy 300 miliónov pre oceliarne škrtnú. Kabinet uvažuje nad tým, že by sa časť peňazí presunula Slovnaftu alebo chemičke Duslo Šaľa. Tie by mohli vďaka tejto podpore nahradiť plyn vo výrobe obnoviteľnými zdrojmi. Ďalšou možnosťou je presvedčiť EK o predĺžení termínu na dekarbonizáciu košických oceliarní.
O zmenách by mala vláda rokovať v druhej polovici mesiaca.
PREČO JE PROJEKT DÔLEŽITÝ
U. S. Steel je na východnom Slovensku jednotkou v počte zamestnancov aj podľa výšky tržieb. Zároveň vypúšťa najviac emisií oxidu uhličitého spomedzi všetkých slovenských firiem.
Oceliarne majú už dlhšie v pláne vymeniť vysoké pece, ktoré spaľujú neekologický koks, za oblúkové, ktoré využívajú elektrinu. Znížili by sa tým nielen emisie skleníkových plynov, ale aj znečistenie ovzdušia ďalšími nebezpečnými látkami. Región Košíc patrí dlhodobo k oblastiam s najhorším ovzduším na Slovensku.
U. S. Steel v roku 2021 odhadoval, že do roku 2025 by vedeli znížiť CO2 o vyše 60 percent v porovnaní s rokom 2018, pri vtedajšom zachovaní objemu a kvality vyrobenej ocele.
Ide o veľmi nákladný projekt, oceliari v zámere zverejnenom vo februári 2022 odhadovali náklady na vybudovanie dvoch oblúkových pecí na 1,3 miliardy eur. Dnes už by bola suma určite vyššia.
Firma sa bez dekarbonizácie ťažko udrží na trhu, je otázne, čo sa s ňou stane, pokiaľ do ekologických pecí neinvestuje.
ČO CHCÚ JAPONCI
Taraba a Saková chcú o budúcnosti košickej fabriky a chystanom predaji amerických oceliarní rokovať s predpokladaným budúcim vlastníkom priamo v Tokiu, kam sa chystajú 7. februára.
Japonský koncern doteraz nepovedal, či zmodernizuje košické oceliarne U. S. Steelu aj po
Komisia s týmto súhlasila, pokiaľ to dobre zdôvodníme.
Lívia Vašáková
mocou 600 miliónov eur, ktoré im na to vláda už skôr vyčlenila. Ide o spomínaných 300 miliónov z plánu obnovy, ďalších 300 miliónov eur by firma mala dostať z Modernizačného fondu.
Kabinet sa obáva prepadnutia týchto zdrojov. „Potrebujeme od potenciálneho japonského investora vedieť, čo s tou fabrikou zamýšľa robiť. Je tam zamestnaných priveľa ľudí na to, aby sme len tak čakali, ako sa to dorokuje,“povedal začiatkom januára Taraba.
Ďalej uviedol, že ak sa Slovensko o nevyužití pridelenej podpory zo strany košického podniku dozvie neskoro, presmerovanie miliónov eur na projekty v iných domácich veľkofabrikách už bude pre krátkosť času veľmi problematické.
AKVIZÍCIU V USA PREVERUJÚ
Navyše, akvizícia Japoncami ešte nie je dokončená. Firmy oznámili obchod v decembri minulého roka a jeho uzavretie sa ešte môže naťahovať. Čím dlhšie bude finálne prebratie amerického koncernu trvať, tým menej času by košickým oceliarňam zostávalo na realizáciu projektu, na ktorom ešte ani nezačali robiť.
Jeden zo zdrojov Denníka E, ktorý nechcel byť menovaný, hovorí, že vláda je už viac-menej rozhodnutá, že v aktualizovanom pláne obnovy 300 miliónov pre oceliarne škrtnú. Uvažuje nad tým, že by sa časť peňazí presunula Slovnaftu alebo Duslu Šaľa.
Nippon Steel tento týždeň deklaroval, že peniaze na kúpu U. S. Steel bude mať od finančných skupín Sumitomo Mitsui, Mitsubishi UFJ a Mizuho. „Dostali sme prísľub na pôžičky v celkovej výške 16 miliárd dolárov od troch japonských megabánk pod podmienkou, že akvizícia prebehne,“vyjadril sa hovorca firmy. Hodnota oceliarskeho obchodu dosahuje 14,9 miliardy dolárov.
Dohoda o kúpe amerických oceliarní vyvolala kritiku zo strany niektorých demokratických a republikánskych zákonodarcov a odborového zväzu United Steelworkers. Biely dom prisľúbil „serióznu kontrolu“dohody vzhľadom na kľúčovú úlohu podniku pri výrobe ocele v USA, ktorú vláda považuje za kritickú pre národnú bezpečnosť.
Viceprezident Nippon Steelu Takahiro Mori sa dokonca minulý týždeň stretol s americkými kongresmanmi. Firma sa pre Reuters vyjadrila, že na stretnutí diskutovali o prínose, ktorý bude mať akvizícia pre všetky zainteresované strany, vrátane amerického priemyslu a pracovníkov.
Pre uzavretie obchodu môžu byť kľúčové aj americké prezidentské voľby. Bývalý prezident Donald Trump, ktorý opäť kandiduje, je totiž zástancom silného domáceho biznisu.
AKO INAK ZNÍŽIŤ EMISIE
Vymeniť špinavšie pece za ekologickejšie je dôležité nielen pre budúcnosť podniku, ale aj Slovenska. Zo štúdie, ktorú pripravilo v roku 2022 ministerstvo financií, v podstate vyplýva, že neexistuje iný, čo i len porovnateľne efektívny spôsob, ako znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 tak, aby sme splnili klimatické ciele, ku ktorým sme sa prihlásili.
Jedinou rovnocennou alternatívou je len vypnutie dvoch vysokých pecí v oceliarňach, čo by sa ale rovnalo zatvoreniu celého podniku. Ak by Slovensko chcelo dosiahnuť rovnakú úsporu emisií s pomocou iných opatrení, muselo by ich zrealizovať veľmi veľa a niektoré sú politicky ťažko priechodné.
Ide napríklad aj o zníženie rýchlostných limitov na cestách či zníženie počtu hospodárskych zvierat, ale aj zníženie spotreby palív v cestnej doprave, čo by sa zrejme nezaobišlo bez zvyšovania spotrebných daní.