Košickí oceliari mali zanedbateľný zisk
Vkošických oceliarňach sa mení akcionár v čase, keď sa im dramaticky zhoršili hospodárske výsledky. Za roky 2021 a 2022 zarobil najväčší východoslovenský zamestnávateľ so skoro 9-tisíc pracovníkmi v čistom dohromady skoro miliardu eur, ale vlani sa jeho hrubý zisk dostal len na necelé štyri milióny eur. Vstup do amerického koncernu U. S. Steel, ktorého súčasťou je aj košická fabrika, ohlásil na konci minulého roka japonský Nippon Steel. Obchod ešte nie je dotiahnutý do konca.
Vlani mal košický podnik ziskový iba druhý kvartál a len za posledný kvartál si pripísal stratu 19 miliónov eur.
Jeho celoročný zisk bol najnižší z celého materského koncernu, ktorý má ďalšie podniky v Severnej Amerike. Matka vykázala celoročný hrubý zisk až vyše 1,2 miliardy dolárov. Vyplýva to z koncernových výsledkov. Stále to nebol za ostatné roky najhorší výsledok košickej dcéry. V rokoch 2019 a 2020 prerobila až po zhruba 60 miliónov eur.
PREČO SA PODNIKU VLANI NEDARILO
Posledné odhady oceliarskeho biznisu z decembra hovorili o tom, že globálna spotreba ocele sa vlani medziročne znížila o viac ako päť percent. Teda ešte viac ako predvlani, keď klesla o tri percentá.
Oceliarov ešte donedávna brzdila nižšia výroba áut limitovaná postcovidovým nedostatkom čipov aj iných dielcov. Pribrzďuje už dlhšie aj stavebníctvo, keďže ceny bytov sú stále vysoké a úroky na hypotékach sa ďalej zvyšujú.
Na európske oceliarne sa navyše stupňuje aj tlak lacnejších ázijských konkurentov.
V dôsledku všetkých týchto faktorov klesali košickému podniku predajné ceny ocele a nevedel naplno využívať svoje výrobné kapacity.
Za štvrtý kvartál vlaňajška košické oceliarne predávali v priemere tonu svojej ocele za 770 dolárov, čo bolo o skoro 190 dolárov menej ako v závere predminulého roku. V rekordnom roku 2021 s čistým ziskom až skoro 650 miliónov eur sa pritom cena ocele v dôsledku postcovidového oživenia trhov dostala až na 1 200 dolárov za tonu.
Výroba v podniku sa za celý minulý rok medziročne mierne zvýšila z necelých 3,8 na 3,9 milióna ton. Bola tak o 600-tisíc ton nižšia ako maximálna možná produkcia podniku. O rovnaký objem sa zvýšila výroba v celom koncerne. Dosiahla 15,5 milióna ton.
Košické oceliarne však na tom boli v poslednom kvartáli minulého roku stále lepšie ako na prelome rokov 2022 a 2023. Vtedy sa počas deviatich mesiacov priemerná kvartálna strata firmy dostala až na 41 miliónov eur. Teda na viac než dvojnásobok toho, čo prerobila v poslednom kvartáli vlaňajška. Pred rokom bola viac prepadnutá aj výroba. Kým v poslednom kvartáli 2022 podnik vyrobil iba necelých 715-tisíc ton, v závere vlaňajška vyše jedného milióna ton.
Oceliarske predpovede na tento rok sú už pozitívnejšie. Dopyt po oceli sa podľa analytikov bude v roku 2024 ďalej zvyšovať. Výnimkou bude Čína, ktorá sa po pandémii zotavuje pomalšie. Agentúra Fitch očakáva, že spotreba ocele sa oproti minulému roku zvýši o 20 až 30 miliónov ton. Svetové združenie ocele WSA odhaduje celkový tohtoročný dopyt na viac ako 1,8 miliardy ton.
Rast dopytu zabezpečia najmä trhy v juhovýchodnej Ázii a silné ekonomické oživenie v Turecku. V Európe, USA a v Brazílii bude rast slabší.
Dopyt v Číne sa presúva od realitného sektora, ktorý má problémy, smerom k priemyslu a obnoviteľným zdrojom. Čína je najväčším svetovým spotrebiteľom aj výrobcom ocele. Niektoré odhady hovoria o tohtoročnom globálnom raste spotreby ocele až o sedem percent.
Zlepšenie po slabšom vlaňajšku už potvrdila aj iná domáca oceliareň – Železiarne Podbrezová. Vlani jej zákazky spadli až o vyše štvrtiny, no od konca vlaňajška jej zasa rastú.
AJ OBROVSKÝ PROBLÉM KOŠICKÉHO PODNIKU
Košický podnik však stojí pred zložitým až existenčne problematickým obdobím. Ak má zvládnuť budúce zdražovanie emisných kvót, musí čo najrýchlejšie prejsť z neekologických pecí na koks a uhlie na nové elektrické oblúkové pece. Projekt za vyše jedného a štvrť miliardy eur už na to aj má pripravený a má schválené aj nové dekarbonizačné eurofondy v objeme až 600 miliónov eur, no pretože sa práve mení jeho vlastník, nie je isté, či sa investícia uskutoční.
Pôvodní americkí vlastníci U. S. Steelu rozhodnutie o obnove košického podniku odkladali, lebo už boli z koncernu na odchode. A Nippon Steel rozhodnutie nevie urobiť, lebo firmu ešte oficiálne nevlastní a predajný proces iba prebieha.
Američania informujú, že transakcia by sa mala uzavrieť v druhom či dokonca treťom štvrťroku tohto roku. Čas na rozhodovanie o novej košickej investícii sa pritom kráti, lebo polovica štátnych dotácií má byť využitá už do roku 2026.
Slovenskú vládu to dostáva do stresu, lebo ak nezačne 300-miliónovú dotáciu rýchlo využívať košický podnik, musí ju presmerovať na iné projekty, inak krajina o všetky tieto podpory príde. Ešte bolestivejším dôsledkom bude aj postupne zavretie košických oceliarní, lebo tie bez podpory už neskôr svoju ekologizáciu neurobia.