Otvára vláda dvere právu na odpor?
Novela zákonov v oblasti trestného práva, ako i spôsob jej prijímania, sú prejavom legislatívnej svojvôle a zneužitia moci, a preto z ústavného hľadiska neprípustné
Rozsiahla novelizácia Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorej cieľom je zásadným spôsobom zmeniť pravidlá trestného práva v Slovenskej republike, prešla v Národnej rade už do druhého čítania. V skrátenom legislatívnom konaní sa ňou výrazne znižujú trestné sadzby za majetkové, ekonomické a korupčné trestné činy, skracujú sa premlčacie lehoty, ruší sa Úrad špeciálnej prokuratúry.
Argumenty, ktorými vládna koalícia obhajuje prijatie novely v navrhovanom znení a zrýchleným postupom, pritom vyznievajú veľmi nepresvedčivo.
K žiadnemu mimoriadnemu ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd vo všeobecnosti či postupom a rozhodovaním Úradu špeciálnej prokuratúry objektívne nedochádzalo a nedochádza. Namietaná takzvaná systémová zaujatosť ÚŠP nie je o nič väčšia než systémová zaujatosť Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorú sa však rušiť nikto nechystá.
Vláda akoby si neuvedomovala, že Trestný zákon a Trestný poriadok nie sú obyčajné zákony, ale právne kódexy, ktoré v podstate komplexne upravujú celé odvetvie trestného práva. Akákoľvek zmena právneho kódexu vyžaduje dôkladné uváženie, a to v oveľa väčšej miere než pri bežnom zákone.
Rýchle a neuvážené legislatívne zásahy do právnych kódexov, najmä kódexov trestného práva, môžu zásadným spôsobom narušiť stabilitu a predvídateľnosť v právnych vzťahoch širokého okruhu osôb, čím sa dostávajú do rozporu
Vláda Slovenskej republiky, ktorá predmetný návrh novely trestných kódexov predložila a presadzuje jeho schválenie v Národnej rade, týmto aktom hrubého zneužitia štátnej moci začala s odstraňovaním demokratického poriadku základných ľudských práv a slobôd.
s princípom právnej istoty. Takýto spôsob prijímania zmien pravidiel trestného práva je preto z ústavného hľadiska neprípustný.
Za navrhovanými zmenami právnej úpravy a rýchlosťou ich prijímania možno namiesto spoločenskej potreby vidieť skôr zabezpečenie nižších trestov či úplnej beztrestnosti pre konkrétne osoby, ktoré sú v súčasnosti trestne stíhané. Po schválení a nadobudnutí účinnosti bude mať novela obdobné právne účinky ako generálna amnestia, pretože skrátením premlčacích lehôt zanikne trestnosť činov, z ktorých sú tieto osoby obvinené.
Náznaky, že novelizácia trestných kódexov sleduje viac individuálne a súkromné záujmy než záujem všeobecný či verejný, vyplývajú i z ustanovenia dátumu, kedy má novela nadobudnúť účinnosť. Podľa najnovšieho pozmeňovacieho návrhu by to mal byť 15. marec 2024.
Novelizácia trestných kódexov by tak po predpokladanom schválení v Národnej rade a následnom prelomení prezidentkinho veta mala nadobudnúť účinnosť len krátko po nadobudnutí jej platnosti. Keďže presný moment, kedy bude novelizácia zverejnená v Zbierke zákonov, je plne v réžii ministerstva spravodlivosti, nemožno vylúčiť, že novela trestných kódexov nadobudne účinnosť súčasne s jej platnosťou.
So zreteľom na obsah a rozsah novely trestných kódexov, či jej očakávaný vplyv na spoločenské vzťahy, je neprimerane krátka legisvakačná lehota či dokonca jej absencia sama osebe v zrejmom rozpore s princípom právnej istoty. Orgánom aplikácie práva – najmä polícii, prokuratúre a súdom, ale aj iným adresátom a dotknutým osobám – totiž neposkytuje nevyhnutný časový priestor, aby sa pred nadobudnutím jej účinnosti oboznámili so zásadne zmenenými pravidlami trestného práva.
Na takomto postupe pritom objektívne neexistuje žiadny naliehavý všeobecný záujem, a preto ho možno označiť za legislatívnu svojvôľu odporujúcu princípom právneho štátu.
Odpoveď na otázku, prečo tak nesmierne záleží na tom, aby novela nadobudla účinnosť ihneď či krátko po nadobudnutí jej platnosti, možno nájsť v článku 50, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Ako v tejto súvislosti uviedla už prezidentka republiky vo svojom nedávnom vystúpení v Národnej rade: „Ak by predložené návrhy nadobudli účinnosť čo i len na jednu sekundu, v dôsledku skrátenia premlčacích lehôt navždy zanikne trestnosť tisícov už spáchaných majetkových a hospodárskych trestných činov. Zanikne aj zodpovednosť ich páchateľov, a to aj v prípade mimoriadne závažných trestných činov, ktorými boli spôsobené značné finančné škody.“
Ak by sa aj prezidentka republiky alebo skupina poslancov chceli v súvislosti s novelizáciou trestných kódexov obrátiť na Ústavný súd Slovenskej republiky s návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov, absencia či neprimerane krátka legisvakačná lehota v novele trestných kódexov môže v rozpore s princípom deľby moci znemožniť Ústavnému súdu, aby pozastavil účinnosť novely ešte predtým, ako nadobudne účinnosť, a tým zabránil právnym dôsledkom predpokladaným v článku 50, ods. 6, druhej vete ústavy.
Podľa článku 32 Ústavy Slovenskej republiky majú občania právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.
Súčasťou demokratického poriadku základných ľudských práv a slobôd je i rešpektovanie princípov právneho štátu, medzi ktoré patrí aj princíp rovnosti pred zákonom, princíp generality právnych noriem a princíp zákazu svojvôle.
Vláda Slovenskej republiky, ktorá predmetný návrh novely trestných kódexov predložila a presadzuje jeho schválenie v Národnej rade, týmto aktom hrubého zneužitia štátnej moci začala s odstraňovaním demokratického poriadku základných ľudských práv a slobôd.
Zároveň výrazne zužuje až znemožňuje, aby prezidentka republiky a poslanci parlamentnej opozície využili účinné zákonné prostriedky nápravy a aby Ústavný súd Slovenskej republiky zabránil nenapraviteľným následkom, ktoré novela môže spôsobiť.
Ak Národná rada schváli vládny návrh novely trestných kódexov bez primeranej legisvakačnej lehoty, čím zamedzí Ústavnému súdu, aby mohol uplatniť svoju právomoc a včas pozastaviť účinnosť novely, ústavné podmienky na uplatnenie prirodzeného práva občanov na odpor proti štátnej moci vykonávanej svojvoľne môžu byť naplnené.