„Som nasratý“

Všetko akosi pridlho trvá, a predseda SNS sa to nebál pomenovať adresne

Štvrtá vláda Roberta Fica má za sebou sto dní. A berúc do úvahy, že jej súčasťou je aj SNS Andreja Danka, ktorého esemesky s vypovedaním koaličnej zmluvy vedia lietať „prokletě nízko“, je nesporným úspechom vlády už len to, že stále existuje. Ak ste sledovali tlačovky jednotlivých ministeriek a ministrov, ktoré a ktorí robili odpočty desiatok skvelých vecí, ktoré sa im za tri mesiace podarilo dosiahnuť, chvíľami mal pri nich človek pocit, že vlastne zvyšných viac než tri a pol roka už pomaly nebudú mať čo robiť.

Len taká Martina Šimkovičová zachránila za ten čas pre kultúru milióny a predstavte si – našla peniaze aj pre divadlá, ktorých herci a herečky jej nevďačne nevedia prísť na meno. Matúš Šutaj Eštok „zastavil obdobie politickej pomsty“na polícii, Fico vyzdvihol zase to, že sa podarilo dosiahnuť akceptáciu Slovenska v zahraničí

(asi myslel Rusko), Zuzana Dolinková popri fotení na instagram dokázala vyboxovať pre zdravotníctvo osem miliárd a ešte aj poratovala nemocnice. Slovami Tomáša Tarabu sa, skrátka, „podarilo prijať veci, ktoré by predošlej vláde trvali tri roky“. V celom tomto festivale osláv výnimočnosti novej vlády, ktorá maká dvadsaťštyri hodín denne od chvíle svojho vymenovania, akosi zanikol hlas jednej z popredných postáv súčasnej koalície, ktorá vidí veci v trošku realistickejšom svetle. A nikdy by som si nebol ani len pomyslel, že najväčším kritikom prvých sto dní vlády bude práve šéf SNS Andrej Danko. „Som nasratý,“výstižne pomenoval pocit veľkej časti Slovenska v súvislosti s prácou novej vlády. Kým Taraba hovorí o neuveriteľnej rýchlosti prijímania vecí, Danko priznal, že

„tri mesiace my tu rokujeme o jednom zákone štrnásť dní“

Danko nešetril ani svoju nominantku Šimkovičovú na ministerstve kultúry, u ktorej vidí zjavnú neschopnosť. „Ako má Šimkovičová zodpovedať za kultúru, keď nevie zabetónovaných slniečkárov odvolať?“, pýtal sa rozhorčene. Ale veci podľa neho viaznu aj inde.

Ani tie zmeny v legislatíve, ktoré podľa Fica „prinesú zásadné zlepšenie v kvalite spravodlivosti a právneho štátu“, neprechádzajú tak hladko, ako by občania túžiaci po zlepšení justičného prostredia, čakali. Všetko akosi pridlho trvá, a Andrej Danko sa to nebál pomenovať adresne. „Ja chcem vedieť, kedy môžeme vymeniť šéfa televízie, kedy môžeme mať obsadené inštitúty v polícii,“pýtal sa netrpezlivo a právom v diskusnej relácii TA3.

V jednom má Andrej Danko veľkú pravdu. Pásky na zalepenie očí voličom sa generujú v každom rezorte expresne a to je aj to, čo

Ficovi a jeho spoločníkom išlo vždy najlepšie. Koniec-koncov, je to aj tá najjednoduchšia vec. Čo nefunguje, je doručovanie výhod politickým klikám a ľuďom, ktorí stoja v ich pozadí. A to je – v prvých sto dňoch – jeden z najväčších úspechov opozície. Tú Andrej Danko svojimi vyjadreniami vlastne nepriamo pochválil a zjavne jej udelil tú najvyššiu známku. Nebyť Andreja Danka, tento nesporný úspech – najmä tria PS, SaS a KDH – by ostal v tieni ministerských ód na svoju pracovitosť.