Budeme musieť konsolidovať ráznejšie
Vláda má necelé dve volebné obdobia na to, aby dala do poriadku rozpočet, hovorí analytička rozpočtovej rady Zuzana Múčka
Cena za odkladanie ozdravenia verejných financií bude veľká, vláda si bude požičiavať čoraz drahšie, dlh nám bude výrazne rásť a zasiahne to aj ekonomický rast, hovorí hlavná modelárka a analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzana Múčka. Pred pár dňami zverejnila aktualizáciu analýzy, podľa ktorej ak vláda razantne nezlepší hospodárenie, už po roku 2025 začne výrazne narastať riziko defaultu.
Vláda si bude čoraz ťažšie požičiavať na finančných trhoch peniaze a o päť rokov neskôr môže naozaj nastať default, čiže neschopnosť splácať svoje záväzky.
Múčka vraví, že primárnym dôvodom, prečo nám dlh rastie, je to, že naše trvalé výdavky nám zaručujú trvalé deficity, a tie sú akcelerátorom rastu zadlženia. „Šesťpercentné deficity, ktoré máme teraz, sú jedny z najhorších v Európskej únii,“vraví.
Nedávno ste zverejnili aktualizáciu analýzy, kedy by sa Slovensko mohlo dostať do defaultu, teda že mu prestanú veriť finančné trhy, vláda nebude vedieť splácať svoje záväzky a krajina bude potrebovať záchranné balíčky tak ako Grécko. Ako veľmi sme sa k takému scenáru priblížili?
V porovnaní s tým, čo sme publikovali v auguste, keď bolo kľúčovým posolstvo, že máme približne dve volebné obdobia na to, aby sme dostali verejné financie na udržateľnú trajektóriu, dnes hovoríme, že je to už menej než dve volebné obdobia. Kým predtým sme hovorili o tom, že úrokové sadzby alebo rizikové prirážky nám môžu začať zásadnejšie rásť po roku 2030, pokiaľ vlády nebudú prijímať opatrenia, ktoré by zlepšovali udržateľnosť verejných financií, dnes hovoríme, že pokiaľ vlády nepristúpia k razantným riešeniam, úrokové sadzby môžu začať rásť už pred rokom 2030.
Je dôvodom schválený rozpočet?
V analýze sme vychádzali z dát, ktoré boli k dispozícii ku dňu programového vyhlásenia vlády, teda k 21. novembru 2023. Čiže ani schválený rozpočet, ani 13. dôchodky do tejto analýzy ešte nespadajú.
Takže ak by ste analýzu robili k dnešnému dátumu, čas pre vládu na ozdravenie rozpočtu by sa ešte viac skrátil a riziko defaultu by bolo ešte vyššie?
Naša analýza vychádzala z technického predpokladu, že vlády nebudú prijímať žiadne ďalšie opatrenia nad rámec legislatívy, ktorá bola platná k danému dátumu. Čiže ani opatrenia, ktoré by zlepšovali, prípadne zhoršovali stav verejných financií. Ak by vlády prijímali nejaké opatrenia, ktoré zhoršujú stav verejných financií, je pravdepodobné, že výsledky analýzy budú ešte horšie.
Parlament bude rokovať o trvalých 13. dôchodkoch, na konci roka sa zvýšili aj iné výdavky, napríklad prešlo dotovanie úrokov na hypotéky. Znamená to, že aj Ficova vláda už prijala opatrenia, ktoré zhoršujú udržateľnosť verejných financií?
Oprela by som sa o hodnotenie rozpočtu verejnej správy, ktoré zverejnila rozpočtová rada pred pár dňami. Tam sa konštatuje, že prijatý rozpočet zhoršuje udržateľnosť verejných financií. Nie je konzistentný s požiadavkami výdavkových limitov, čiže v ňom nie sú opatrenia, ktoré by dokázali skonsolidovať verejný rozpočet o pol percenta HDP, čo je približne 600 miliónov eur.
Čo s tým môže vláda urobiť? Akú konsolidáciu potrebujeme?
Hlavne potrebujeme začať konsolidovať, aspoň na úrovni, ktorú predpisujú výdavkové limity. Cena za odkladanie konsolidácie bude, bohužiaľ, veľká. Čím neskôr s tým začneme, tým bude vyššia úroveň dlhu, horšie tempo ekonomického rastu, vyššie rizikové prirážky a staršia populácia. Budeme musieť konsolidovať ráznejšie a bude to viac bolieť. Verejné financie sa momentálne nachádzajú vo vysokom riziku udržateľnosti a na to, aby sme ich dostali do bezrizikového stavu, by sme potrebovali okamžite a trvalo skonsolidovať výrazne viac než 5 percent HDP (asi 6 miliárd eur). Je nerealistické spraviť to okamžite a trvalo, preto na to máme pomoc v podobe výdavkových limitov, ktoré nám hovoria, že to môžeme rozložiť v nejakom období.
Čo presne hovoria?
Ponúkajú nám konsolidáciu na úrovni pol percenta ročne, respektíve 2 percentá za jedno volebné obdobie. Ako upozorňujeme aj v štúdii, tak ak by sme išli len podľa požiadaviek výdavkových limitov, trvalo by nám približne tri volebné obdobia, aby sa verejné financie dostali do pásma nízkeho rizika. Je viac dôvodov, prečo by sme si mohli dovoliť konsolidovať aj trošku rýchlejšie. Napríklad keby sme konsolidovali tempom 0,75 percenta ročne (asi jedna miliarda eur), respektíve 3 percentá HDP, za jedno volebné obdobie, tento čas by sa skrátil o takmer polovicu. To znamená, že už po roku 2030 by mali verejné financie benefit v podobe dlhu, ktorý bude trvalo pod hranicou maastrichtského kritéria (60 percent) a bude ďalej ešte trochu klesať. Zároveň by úrokové sadzby a rizikové prirážky boli zanedbateľné. Verejné financie by boli vo výrazne lepšom stave a pripravené na nástrahy starnutia, ktoré nás v budúcnosti zasiahne ešte výraznejšie. Zároveň ekonomický rast by bol lepší ako bez konsolidácie.
Hovoríme o tom, že Slovensko potrebuje výrazné zlepšenie hospodárenia, veľké šetrenie, konsolidáciu. Čo to presne znamená?
Ozdravovanie verejných financií znamená, že spravíme mix opatrení, ktoré budú zahŕňať škrtanie výdavkov alebo zvyšovanie daňových príjmov v nejakom pomere. Slovensko by to nerobilo prvýkrát vo svojej modernej histórii. Od roku 2009 sme mali pár epizód, keď sme dokázali úspešne konsolidovať. Napríklad v roku 2011 to bolo vyše 3 percentá HDP z roka na rok, v roku 2013 a 2017 to bolo 1,5 percenta. Na konsolidáciu by sme čiastočne mohli použiť prostriedky z plánu obnovy, ktoré zatiaľ nedokážeme úplne vyčerpávať. Vieme ich použiť na štart reforiem, ktoré budú určite potrebné, a musíme ich naštartovať čo najskôr, lebo v budúcnosti to bude oveľa väčší problém.
Potrebujeme začať konsolidovať, aspoň na úrovni, ktorú predpisujú výdavkové limity. Cena za odkladanie konsolidácie bude, bohužiaľ, veľká. Čím neskôr s tým začneme, tým bude vyššia úroveň dlhu, horšie tempo ekonomického rastu, vyššie rizikové prirážky a staršia populácia.
Ak vláda nič neurobí, ako bude rásť dlh krajiny?
V súčasnosti máme verejný dlh na úrovni približne 58 percent HDP. Pokiaľ vlády nebudú prijímať opatrenia, ktoré by zlepšovali udržateľnosť, dlh by mohol v roku 2030 presiahnuť 70 percent HDP. Za predpokladu, že by nás nezastavili finančné trhy, v roku 2040 by sme mohli očakávať až trojnásobne vyšší dlh oproti dnešku, čo je šialené. Ale trhy nás zastavia oveľa skôr. Primárnym dôvodom, prečo nám dlh rastie, je to, že naše trvalé výdavky nám zaručujú trvalé deficity, ktoré sú akcelerátorom rastu zadlženia. Šesťpercentné deficity, ktoré máme teraz, sú jedny z najhorších v EÚ. Môžeme mať síce relatívne nízky dlh – a 58 percent je pod priemerom Európskej únie, ktorý je 85 percent –, ale vďaka tomu, že tieto deficity máme, už nebude trvať dlho a budeme rýchlo nad priemerom. Starnutie populácie bude tieto trvalé výdavky ešte zvyšovať. Výdavky nám budú rásť ešte nad dnešné úrovne a takýto zlý automat spôsobí, že pokiaľ nič nespravíme, deficity by sa mohli v roku 2040 priblížiť až k 12 percentám HDP, čo je veľmi veľa, pričom takmer polovicu z toho by tvorili úrokové náklady. Starnutie má aj druhý dôsledok a to sú chýbajúce príjmy štátneho rozpočtu. To bude znamenať pomalšie tempo rastu ekonomiky. Môžeme sa rozlúčiť s tým, že budeme rásť tak ako v minulosti, 5-percentné rasty sú dávno minulosťou, z dlhu nevyrastieme a kombinácia nízkeho rastu, relatívne vyšších úrokových sadzieb spolu s deficitom budú prispievať efektom snehovej gule. Dlh bude rásť a rásť veselo ďalej.
Znamená to, že by Slovensko zbankrotovalo?
Za predpokladu, že by vláda dlhodobo neozdravovala verej
né financie, že by nerešpektovala výdavkové limity, dlhovú brzdu ani Pakt rastu a stability, taká možnosť tu je. Myslím si však, že nás skôr zastavia trhy, lebo vláda potrebuje každoročne prefinancovať nielen starý maturujúci dlh, ale za rozumných podmienok si požičať na nový, a teda aj čoraz vyšší deficit. Práve podmienky – vyššie rizikové prirážky, zhoršujúce sa ratingy – by nás pri týchto okolnostiach veľmi rýchlo zastavili, lebo by nám zhoršovali podmienky na prefinancovanie sa na trhoch.
Za aké úroky si dnes Slovensko požičiava?
Momentálne za približne 3,3 percenta ročne, čo znamená, že rizikové prirážky nad nemecké dlhopisy sú na úrovni približne 1,2-percentuálneho bodu. Je to asi trikrát viac, ako boli rizikové prirážky pred rokom 2022. V tom čase sme boli v skupine krajín, ktoré mali najnižšie prirážky, dnes sme na opačnej strane a máme prirážky na úrovni Grécka. Z väčších ekonomík je na tom horšie len Taliansko.
Keď ste analýzu zverejnili prvýkrát vlani v auguste, rozprúdila debatu o zlom stave našich verejných financií. Ako ste to vnímali?
Vnímali sme najprv to, že augustová správa dosť zásadne zasiahla verejný priestor. Spolu so septembrovou výzvou Rady pre rozpočtovú zodpovednosť k verejným financiám sa téma stala jednou zo základných tém v predvolebnej debate. Preto je trošku zvláštne, že po voľbách išla táto téma do úzadia.
Pred rokom ste spolu s Františkom Múčkom z rozpočtovej rady zverejnili aj analýzu, v ktorej ste upozornili na nedostatočný počet lekárov, ale najmä zdravotných sestier v ďalších rokoch. Povedali ste tiež, že problém s lekármi sa dá vyriešiť tak, že by lekárske fakulty počas najbližších piatich rokov zvýšili počet prijatých študentov spolu o približne 40 ročne. Minister školstva Tomáš Drucker a ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková pred pár dňami ohlásili, že od nového školského roka lekárske fakulty budú prijímať o 150 medikov viac. Čo na to hovoríte?
Potešilo nás, že si vláda tento problém všimla a snaží sa ho riešiť. A potešilo nás, že pán minister Tomáš Drucker si zobral ako podklady pre svoje návrhy našu analýzu. No naše odporúčanie bolo trošku iné. Nezvyšovať počet študentov nad rámec toho, čo máme. Boli sme si vedomí personálnych aj kapacitných obmedzení, ktoré fakulty medicíny majú. Nemáme viac pedagógov, nemocníc, výučbových alebo klinických pracovísk. My sme navrhovali prijímať viac slovenských študentov na úkor zahraničných samoplatcov, ktorých máme z pohľadu európskych krajín enormne veľa. Sme s pár ďalšími krajinami na čele európskeho rebríčka. Pán minister sa však s dekanmi fakúlt dohodol, že sa síce počet slovenských
Môžeme sa rozlúčiť s tým, že budeme rásť tak ako v minulosti, 5-percentné rasty sú dávno minulosťou, z dlhu nevyrastieme a kombinácia nízkeho rastu, relatívne vyšších úrokových sadzieb spolu s deficitom budú prispievať efektom snehovej gule.
študentov zvýši o tých 150 aj s potrebných financovaním, ale nie na úkor zahraničných, čo vytvára riziká, že to personálne kapacity, klinické pracoviská nebudú zvládať, na čo upozorňujú aj študenti. Zároveň to vytvára priestor na to, že keď sa ukážu tieto problémy, v neskorších rokoch ani tých 150 študentov nemusí byť zabezpečených.
Sú dôvodom takého riešenia na zvyšovanie počtu medikov financie? Vysoké školy budú mať dva zdroje financií, jednak neprídu o peniaze od zahraničných študentov a takisto štát im dá na nových študentov.
V každom prípade vysoké školy na tomto získajú väčšie finančné zdroje. Neprídu o zahraničné finančné zdroje a navýšia si domáce. No ťažko povedať, či to bude udržateľné z hľadiska vzdelávania. Podmienkou by malo byť, že ak to takto nepôjde, znižovať sa budú počty zahraničných samoplatcov, nie slovenských medikov.
Ešte väčší problém je s nedostatkom zdravotných sestier.
Vláda zatiaľ neukázala riešenie tohto problému. V skutočnosti práve sestry sú ten limitujúci faktor, ktorý môže v budúcnosti ohroziť zabezpečenie kvality, rozsahu a dostupnosti zdravotnej starostlivosti, ako ju poznáme.
Pred rokom ste v analýze ukázali, že kým teraz nám chýbajú tisícky zdravotných sestier, tak ak sa nič nezmení, o pár rokov treba k tomu prirátať ďalšie tisícky.
V súčasnosti nám oproti Českej republike chýba približne 7- až 8-tisíc zdravotných sestier. Naše zdravotné sestry v priemere z roka na rok starnú a ich nedostatok bude do budúcnosti vo veľmi veľkej miere ešte narastať.