Tieňová vojna medzi USA a Iránom sa stupňuje
Tri dni po sebe útočili Spojené štáty na proiránske militantné skupiny v Jemene, Sýrii a Iraku. Podľa amerických médií od piatkovej noci zasiahli vyše 85 cieľov a zabili pri tom desiatky ozbrojencov. Zároveň, ako píšu New York Times, Pentagón si starostlivo vybral ciele tak, aby sa vyhol priamej konfrontácii s Teheránom, ktorý sa chce otvorenému konfliktu rovnako vyhnúť.
Symbolicky sa na operáciách zúčastnili aj americké bombardéry B-1, ktoré vyleteli z americkej pôdy, čo mal byť odkaz pre Teherán – aby viac nezvyšoval napätie v regióne.
Početné útoky z posledných dní sú reakciou na nedávny útok na americkú základňu Tower 22 v Jordánsku, kde zomreli dve vojačky a jeden americký vojak.
Extrémne nepokojnej situácii na Blízkom východe predchádzala vojna medzi Izraelom a Hamasom, ktorá vstúpila už do štvrtého mesiaca, a nekončiace útoky proiránskych húsíovcov z Jemenu na lode plávajúce cez Suezský prieplav v Červenom mori.
Tie si vyžiadali odklonenie strategickej námornej dopravy. Lode preto musia oboplávať Afriku, čo výrazne predražuje dopravu. Cez Červené more pritom prechádza odhadom 10 až 15 percent svetového obchodu.
V tejto situácii sa na Blízky východ opäť vracia šéf americkej diplomacie Antony Blinken, aby sa s arabskými partnermi a izraelskou vládou snažil vyhnúť rozšíreniu konfliktu. Je to už jeho piata cesta od teroristických útokov Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023.
JE TO AKO BOJOVAŤ S HMLOU
Irán na čerstvé americké útoky reagoval s tým, že ide o strategickú chybu, a hovorca ministerstva zahraničných vecí hovorí o rozosievaní „chaosu a nestability“.
USA sa však spoliehajú na to, že nakoniec zatlačí na svojich spojencov, aby sa stiahli, a zabráni tak priamej konfrontácii, ktorú nechce ani Washington, ani Teherán.
Iránske zástupné ozbrojené skupiny sú síce závislé od iránskej finančnej pomoci, zbraní aj od jej špionáže, lenže to, či ich americké útoky zastavia v podnikaní ďalších akcií, je podľa NYT otázne. Nateraz sa zdá, že nie.
Napriek opakovaným americkým a britským útokom na jednotky húsíovcov, ktorí kontrolujú časť Jemenu, ich ostreľovanie lodí raketami a dronmi v Červenom mori pokračuje.
„Je to ako bojovať s hmlou,“povedal výskumník Inštitútu pre národné bezpečnostné štúdiá v Tel Avive Yoel Guzansky pre americký denník. Úsilie zničiť ich ozbrojený arzenál môže trvať dlhé roky vzhľadom na to, že ide o zbrane ľahšieho kalibru, ktorý sa ľahko skrýva a ťažko hľadá.
PODMORSKÉ INTERNETOVÉ KÁBLE
Lodná doprava nie je jediná kritická infraštruktúra, ktorú by mohli húsíovci zasiahnuť. Globálnu stabilitu by mohlo ohroziť aj poškodenie podmorských internetových káblov v Červenom mori.
Po tom, čo húsíovský telegramový kanál zverejnil mapu káblov na dne Červeného mora, pred týmto rizikom varovali telekomunikačné spoločnosti napojené na vládu Jemenu, s ktorou spolupracuje OSN. Ako si všimli sami húsíovci, Jemen má vzhľadom na prepojenie troch kontinentov (Európa, Afrika, Ázia) skutočne strategickú polohu.
Podľa Guardianu sa odhaduje, že okolo 17 percent svetovej internetovej komunikácie prechádza cez káble v Červenom mori.
„Až 16 týchto podmorských káblov, ktoré často nie sú hrubšie ako hadica a sú náchylné na poškodenie lodnými kotvami a zemetraseniami, prechádza cez Červené more smerom do Egypta. Jeden z najstrategickejších je dlhý 25-tisíc km,“píše Guardian.
Táto hrozba podľa novej správy Gulf International Forum zatiaľ síce nie je bezprostredná, no vzhľadom na pomerne plytké vody Červeného mora by húsíovci časom mohli prispôsobiť svoju námornú taktiku a predstavovať riziko aj v tejto sfére. Thinktank pripomína, ako pred vyše desiatimi rokmi chceli traja potápači preťať internetový kábel blízko alexandrijského prístavu v Egypte. Húsíovci, ktorí prešli špeciálnym výcvikom, by sa mohli podujať na podobnú misiu a nasadiť napríklad námorné míny, ktoré by kritické káble zničili.
USA: EŠTE LEN ZAČÍNAME
Podľa amerického národnobezpečnostného poradcu Jakea Sullivana je doterajších skoro sto útokov na rôzne ciele iba začiatkom ich vojenskej kampane. A vylúčené podľa jeho slov nie sú ani zásahy na iránskej pôde, k čomu Bidena vyzývajú niektorí republikáni.
Americké tajné služby podľa CNN tvrdia, že iránske vedenie je nervózne z akcií svojich spojencov a obáva sa, že ich útoky na komerčný obchod by mohli poškodzovať aj obchodné záujmy Číny a Indie, s ktorými má dobré vzťahy.
Ako napísal The Economist, najsilnejšia Iránom podporovaná skupina v Iraku Katáib Hizballáh vyhlásila, že zastavuje útoky proti americkým cieľom. Práve ona mala stáť za útokom na Tower 22 v Jordánsku.
Húsíovci pritom aj v nedeľu vystrelili raketu v blízkosti amerických jednotiek na vojnovej lodi, ktoré ju zničili.
To podľa americkej televízie ukazuje, že napriek doterajšej útočnej kampani USA a Británie vedia húsíovskí ozbrojenci aj naďalej spôsobovať problémy svetovej doprave a bezprostredne ohrozovať nasadené americké jednotky.
V tejto napätej situácii sa šéf americkej diplomacie snaží upokojiť situáciu a krízu využiť ako príležitosť, aby sa vrátil k mierovým rokovaniam o izraelsko-palestínskom konflikte. Ten je základom všetkých problémov.
Kľúčovou snahou Blinkena a jeho partnerov vo viacerých arabských krajinách je znovunaštartovanie mierových rokovaní, na ktorých konci by bol vznik palestínskeho štátu a prelomová diplomatická dohoda medzi Izraelom a Saudskou Arábiou.
To však blokuje premiér Netanjahu.