Pre Japoncov sú prvoradé americké huty
Oceliarne neviete odniesť, nový model Superb viete montovať aj inde, vraví Peter Kamarás
Keď japonský Nippon Steel prevezme košické a americké oceliarne konkurenčného U. S. Steelu, rýchlo pochopí, aký je medzi nimi rozdiel. Huty U. S. Steelu v Amerike majú všetko zabezpečené, majú koksovateľné uhlie aj rudu. „A potom máme Košice, ktoré sú závislé od dodávok rudy z Ukrajiny, a aj uhlie bude treba niekde kúpiť,“hovorí Peter Kamarás, ktorý vlastní firmu SBE S. E. obchodujúcu s rudami a plechmi. Verí, že budúci majitelia košických oceliarní budú mať chuť investovať do ich prechodu na elektrické pece.
Čo by znamenalo, keby sa naplnila hrozba, že by košická fabrika nedostala 300 miliónov eur z plánu obnovy na nákup elektrických pecí?
Zadefinujme si, o čom hovoríme. To je dôležité preto, že ľudia majú chybné predstavy o košickej fabrike U. S. Steelu. Intenzívne sa rozširujú informácie o tom, že stojí na zlom mieste, že je to stará fabrika, znečisťuje životné prostredie a podobne. Nie je to pravda. Preto je dôležité, aby som povedal, o akej fabrike sa rozprávame. Táto fabrika je relatívne kvalitná, patrí medzi vyššiu strednú triedu, čo sa týka kvality a efektivity výroby, produktov, a takisto je iná oproti tej starej dymiacej fabrike z čias socializmu. Už teraz sa investovalo množstvo peňazí do toho, aby sa odprášili vysoké pece, odprášili sa aglomerácie. Nebavíme sa o špinavej fabrike, ktorá má finančné problémy a vyrába niečo nekvalitné. Je to dobrá fabrika, ktorá investovala veľa do toho, aby zbytočne neznečisťovala životné prostredie a zároveň jej produkty sú predajné. A to hovorím ako človek, ktorý žije v Košiciach, pár kilometrov od fabriky, aj moje deti tam žijú. Som intenzívne naviazaný na to, či tá fabrika chrlí do ovzdušia niečo nečisté, a môžem povedať, že sa to zlepšuje každým rokom.
Ale uznáte, že patrí medzi najväčších znečisťovateľov a už aj z biznisového pohľadu asi nebude vedieť dlhodobo efektívne fungovať, ak nebude mať elektrické pece.
Je to jeden z najväčších znečisťovateľov na Slovensku, ale musíte povedať aj B, že patrí do strategickej infraštruktúry EÚ aj Slovenska. Môžete povedať, že aj zbrojárska výroba je znečisťujúca, pretože koniec koncov tanky aj delá sú z ocele. Prestaneme ich robiť? Sú nebezpečné, môžu vybuchnúť, ako sa stalo v Novákoch. Prestaneme to robiť? Ale nie, poviete, že je to dôležité pre štát. A takisto je dôležité vyrábať oceľ.
Otázka je, že fabrika na dlhodobé fungovanie potrebuje elektrické pece. A čo sa stane, ak z plánu, na ktorý potrebuje viac než miliardu eur, 300 miliónov nedostane?
Elektrické pece potrebuje, pretože sú výhodné, a nie preto, že budú oceliarne nerentabilné. To je vynútená investícia, vynútená EÚ, nie je prospešná pre produkty fabriky, ale robí sa preto, lebo bolo nariadené znížiť emisie a predstava je taká, že elektropece to zabezpečia.
V tomto momente to nevyzerá tak, že sa tá investícia v nejakom veľkom rozsahu pripravuje. Alebo sa mýlim? A je fabrika dlhodobo životaschopná, ak sa to neurobí?
Pomôžem si s jedným príkladom – norma Euro 7 na automobily bola zmenená a teraz sa začína hovoriť o tom, že sa zruší zákaz predaja áut so spaľovacími motormi po roku 2035. To sú nariadené veci, ktoré sa môžu zmeniť. Ja vám neviem povedať, čo bude v budúcnosti, či sa pristúpi k zmenám v nariadeniach, ktoré sú platné od EÚ. Neviem, či náhodou neprídu na to, že nie je celkom rozumné zabíjať si hutnícky priemysel. Čína a India – dvaja najväčší výrobcovia ocele na svete – tieto predpisy nemajú.
Táto fabrika patrí medzi vyššiu strednú triedu, čo sa týka kvality a efektivity výroby, produktov, a je iná oproti starej dymiacej fabrike z čias socializmu. Už teraz sa investovalo množstvo peňazí do toho, aby sa odprášili vysoké pece, odprášili sa aglomerácie. Nebavíme sa o špinavej fabrike, ktorá má finančné problémy a vyrába niečo, čo nie je kvalitné.
Ak sa nastavené limity meniť nebudú, investícia zníži oceliarňam náklady. Náklady na emisie sú vysoké, a keď ich bude fabrika vypúšťať veľa, bude veľa platiť alebo nie?
Vy viete, aká bude cena elektrickej energie? To je jeden z najväčších problémov celého tohto plánu, že ceny elektrickej energie vyskočili. Nehovoriac o tom, že jej je nedostatok. Ani Košice nemajú dostatok elektrickej energie na to, aby prešli na elektropece, a očakáva sa príchod Volva, novej baterkárne a podobne. Takže potrebujete dostatočnú kapacitu elektriny a jej cena v poslednej dobe vyletela vysoko. Je otázne, či to nebude tak vysoko, že bude ešte drahšie vyrábať z elektriny.
Takže informácia o tom, že tých 300 miliónov eur možno nebude, nemusí byť relevantná, lebo stratégia môže byť aj nerobiť nič a čakať?
Nie, v žiadnom prípade. V prvom rade táto investícia má hodnotu okolo 2 miliárd. To znamená, že tých 300 miliónov je len časť tej investície a niekto musí doložiť zvyšnú časť. Keď budeme čakať, tak vypadneme z kola a môže to dopadnúť veľmi zle. Treba k tomu mať aktívny prístup, ale takisto treba mať na zreteli aj to, že ceny elektriny na to môžu mať vysoko negatívny dosah. Jeden z najväčších problémov hutníckych fabrík je, že by chceli mať nejakým spôsobom garantované ceny elektrickej energie, aby neskončili ako hlinikárne v Žiari nad Hronom, že prestali vyrábať. To nebolo pre limity oxidu uhličitého, ale pre ceny elektriny a teraz prevádzate hutnícku výrobu na elektrinu. Nikto z nás nevie predpokladať ceny elektrickej energie, oprávnene sa môžete obávať aj tejto položky.
Aká je podľa vás budúcnosť košickej fabriky? Ako to dopadne dlhodobo?
Neviem povedať. Má pred sebou budúcnosť, ak sa nájde niekto, kto zainvestuje tie dve miliardy, aby zmenila výrobu, keď je to nevyhnutné podľa predpisov Európskej únie.
Celý koncern U. S. Steel a s ním aj košickú fabriku by mal kúpiť japonský Nippon Steel za 15 miliárd dolárov. To je investor, ktorý by toľko peňazí mal a bol by aj ochotný ich investovať do Košíc?
On tie peniaze má, ale znova opakujem – toto je vynútená investícia a nie investícia, ktorú by urobili majitelia, aby mali lepšie predateľné výrobky. To znamená, že to nie je len Nippon Steel alebo len U. S. Steel, ktorý by mal do tohto projektu investovať. Mal by investovať aj štát, ak túto investíciu žiada pre svojich občanov.
Pre Nippon Steel je v tomto momente asi menej atraktívna vízia investovať do nových pecí v Košiciach, ak hrozí, že 300 miliónov z plánu obnovy nebude. To by museli dofinancovať oni, nie?
Niekto to musí dofinancovať, ak celý projekt stojí plus-mínus 1,7 miliardy eur.
Kedysi sa odhadovalo, že nové pece pre Košice vyjdú asi na 1,3 miliardy. Podľa vás sa už cena vplyvom inflácie pohla o toľko nahor?
To sa mení. Uvedomte si jednu vec: Tieto investície robí veľa oceliarní okolo nás, takže sú požiadavky na výrobcov pecí, takže ceny určite mohli ísť hore. To je len približný odhad. Či to bude 1,5 alebo 1,7 miliardy eur, je v podstate jedno, pretože tých 300 alebo viac miliónov eur (ďalších 300 miliónov eur by mal pokryť modernizačný fond – pozn. red.) je len malá časť toho, čo treba investovať. Ja si však nemyslím, že Nippon
sa touto otázkou v tejto chvíli zaoberá.
Myslíte si, že je to pre nich také nepodstatné?
Je to pre nich podstatné, ale nemyslím si, že sú v tom štádiu, že by sa zaoberali takými detailmi tejto fabriky.
Už sa dohodli s U. S. Steelom, že v druhom alebo treťom kvartáli by mohli celú transakciu dokončiť.
Ja som jeden z mála ľudí, ktorí majú na Slovensku skúsenosť s predajom oceliarní (Peter Kamarás viedol srbské Železara Smederevo počas ich ozdravovania, ako aj ich následného predaja čínskemu He-Steelu, čo je dnešný HBIS – pozn. red.), ale v týchto veľkých projektoch nikdy nie je isté, ako to dopadne. Raz som povedal taký príklad, že je to to isté, ako keď sa mladý muž prvýkrát pobozká s mladou ženou a vy začnete rozprávať o deťoch, svadbe… To sme tak ďaleko. Zatiaľ len mladý muž pobozkal ženu.
Majú už dohodnutú cenu na zhruba 15 miliárd dolárov.
To neznamená, že to nemôžu rozpustiť. Chcete príklad? Koncern Tata Steel pred tromi-štyrmi rokmi oznámil, že kupuje všetky huty Thyssenkrupu. Dohodli sa na cene a za dva roky povedali, že sa nič nekupuje. Takže to nie je nič mimoriadne. V tomto prípade (predaj U. S. Steelu do rúk Nippon Steelu) sa americké odbory vyjadrili proti. To znamená, že opozícia je pomerne signifikantná. Nedokážem odhadnúť, čo sa teraz deje v Amerike, ale môže ísť doprava alebo doľava kedykoľvek. Ja som to zažil. Sila odborov v Amerike spočíva práve v tom, že ich členovia hlasujú vo voľbách a práve v tých štátoch, ktoré sú pre oboch kandidátov veľmi dôležité. To sú štáty Pensylvánia, Ohio či Illinois. Hlavne Pensylvánia bola jedným zo štátov, ktoré pomohli Bidenovi dostať sa k funkcii, a teraz si predstavte, že šéf odborov vyhlási, že on je proti, a váš oponent povie, že on je tiež proti. Prídete o desaťtisíce hlasov, ktoré odborári vedia ovplyvniť?
Myslíte si, že minimálne do amerických prezidentských volieb, ktoré sú niekedy v novembri, sa predaj koncernu neuzavrie, takže aj projekt prechodu na elektrické pece bude stáť?
Dnes sa urobil prvý krok – predávajúci a kupujúci vyhlásili, že sa na niečom dohodli, povedali nejakú cenu. Teraz prebiehajú procesy súvisiace pravdepodobne s prípravou zmluvy a podobne. Ale majiteľ sa zmení v deň prebratia korporácie, to sa volá takeover. Vtedy sa stane Nippon Steel na 90 percent majiteľom firmy U. S. Steel. Ešte stále to nebude stopercentné, lebo sa môže ozvať napríklad súd a podobne. Do prebratia fabriky platia veľmi špecifické pravidlá. Ja som napríklad v Srbsku nemohol oznamovať žiadne informácie novému kupcovi, aj keď už bola podpísaná zmluva. Takže kupujúci, pochopiteľne, nebude robiť veľké kroky k tomu, aby napríklad objednával veľkú technológiu alebo intenzívne pracoval na týchto projektoch. Nemôžu minúť na projekt elektropecí do Košíc 20 miliónov dolárov a potom zistia, že nepreberajú celý U. S. Steel. To znamená, že do momentu prebratia koncernu nebudú robiť nové projekty, ale budú študovať, čo vlastne kupujú.
Japonci budú veľmi ekonomickí v tom, na čo všetko budú míňať peniaze, a prvoradá pre nich bude pravdepodobne Amerika, nie Košice.
To sa dozvedia až v momente, keď koncern definitívne preberú?
Oni sa to dozvedajú postupne už teraz, ale moja skúsenosť hovorí, že až rok po prevzatí srbskej železiarne Smederevo začali noví majitelia robiť prvé investičné kroky, ale veľmi malé, napríklad opravu zohrievača vetrov. Takže to nejakú dobu trvá a samotný predaj tento projekt (prechodu na elektropece) ešte ďalej odďaľuje. Práve pre tú neistotu: budeme niekedy majiteľmi? Nezastaví to Donald Trump alebo Joe Biden, alebo súdny spor? Takže Japonci budú veľmi ekonomickí v tom, na čo všetko budú míňať peniaze, a prvoradá pre nich bude pravdepodobne Amerika, nie Košice.
Prečo?
Amerika je obrovský trh. Ich ekonomika na rozdiel od EÚ ide veľmi dobre aj teraz. A toto teraz berte ako môj názor, lebo som nikoho z Nippon Steelu nikdy nevidel, ale keby som sa na to pozeral ja, tak americké huty U. S. Steelu majú vlastný zdroj všetkých surovín. Majú vlastné bane na železnú rudu a majú veľké množstvo vlastného koksovateľného uhlia relatívne blízko samotných fabrík. Úplne iná situácia je v Košiciach. U. S. Steel nemá vlastnú baňu, je závislý od baní napríklad z Ukrajiny, aj uhlie musia odniekadiaľ dovážať. Ale to neznamená, že bola košická fabrika postavená na nesprávnom mieste, lebo nemá zdroj rudy a uhlia. Bola postavená na mieste, kde bola veľká hutnícka tradícia, a zdroje uhlia boli v neďalekom Česku a aj zdroje rudy mali veľmi blízko, keďže ich vedeli dovážať veľmi lacno širokým rozchodom do Košíc z Ukrajiny a z Ruska.
Pre japonských manažérov by znamenalo zvýšené riziko, keby sa mali spoliehať na rudu z Ukrajiny? Môžu mať problém dohodnúť sa v prostredí, v ktorom sú potrebné osobné kontakty?
Mám na Ukrajine relatívne dobré kontakty. V apríli som tam bol v bani, ktorá je náš dodávateľ a ktorú som pomohol naštartovať. Ide o bane v Kryvom Rihu, to je 60 kilometrov od frontu. Dúfam, že táto informácia vám zodpovie otázku ohľadne kontraktov a osobných vzťahov. Čo pomôžu osobné vzťahy, keď ste 60 kilometrov od frontu?
Takže pre Košice nie je práve dobrá správa, že by sa Nippon Steel stal majiteľom koncernu?
To by bolo veľmi dobré, keby sa ním stal a keby investoval do Košíc. To by bolo, naopak, výborné.
Ale pravdepodobnosť, že majú vysokú motiváciu tam investovať, nie je extrémna.
Odpovedal som na vašu otázku, ako sa dívajú na Košice a na Ameriku. Rozdiel je v surovinovej základni. U. S. Steel má v Amerike vlastné bane, ktoré plne pokrývajú jeho spotrebu, a v Košiciach to nie je. Ste tu závislí od dodávok, ktoré sú v tejto chvíli 60 – 100 km od frontu, pričom majiteľ jednej z baní, ktorá patrí medzi hlavných dodávateľov U. S. Steelu, sedí momentálne v base. Majiteľ druhej je tuším vo vydávacej väzbe vo Francúzsku. To sú mimoriadne komplikované veci a prvý pohľad, ktorý budú mať Japonci: tu máme U. S. Steel v Amerike, máme všetko zabezpečené, máme koksovateľné uhlie, máme rudu, máme fabriky v nejakom stave, jednu špičkovú, nejaké menej vyvinuté a potom máme Košice, ktoré sú závislé od dodávok rudy z Ukrajiny, a aj uhlie bude treba niekde kúpiť. To mi hovorili aj záujemcovia o kúpu fabriky, ktorí ma oslovili v minulosti.
Hovoríme o situácii z leta 2023, keď sa hovorilo, že koncern by chcel kúpiť americký Clevenland Cliffs, Esmark a spomínal sa aj ArcelorMittal?
To bolo ešte skôr, asi pol roka po ruskom útoku na Ukrajinu, vtedy sa spomínali maďarskí aj českí záujemcovia. Povedali, že to je obrovské riziko, lebo môže zastať plyn z Ruska, dodávky železnej rudy z Ukrajiny a nevieme, ako ich nahradíme rýchlo, jednoducho a lacno, aby sme boli konkurencieschopní. Takže tam sú mnohé otázky, ale stále hovorím, že tá fabrika má veľký zmysel; na východe je od nej závislých 10- až 20-tisíc ľudí. To nie sú len ľudia v oceliarňach, ale napríklad aj štátnom nákladnom železničnom dopravcovi Cargo, ktorý má širokorozchodnú trať od hraníc do fabriky.
Do Košíc mieri aj Volvo.
Nič to na veci nemení. Poteší to východné Slovensko, nezamestnanosť klesne, ľudia nebudú musieť cestovať do Nemecka a podobne, ako dnes cestujú. Ale to sú dve veci, ktoré sa navzájom nijako nevylučujú ani sa nenahrádzajú. Oceliarne sú fabrika, ktorú neviete odniesť, kým nový model Superb viete montovať v Česku, v Turecku.
Ak by sa majiteľmi oceliarní stali Japonci a päť-šesť rokov rokov by iba rozmýšľali, čo s tou fabrikou urobia, mohli by si to Košice dovoliť? Niekoľko rokov vedia fungovať rentabilne v dnešných podmienkach?
Stále hovoríme o poplatkoch za emisie, to je pokuta od štátu za to, že produkujete oxid uhličitý. To nie je trhová podmienka. Ale nie, nemôže si dovoliť 5 rokov rozmýšľať, čo bude robiť, lebo tieto projekty istý čas trvajú. Treba to robiť teraz, tá fabrika je schopná žiť a sú mnohé iné spôsoby, ako znížiť emisie, ale nie až tak veľmi účinné, ako keď to urobíte s elektropecami.
Ako dlho sa dá takto vyčkávať a kedy najneskôr by mala byť v Košiciach aspoň jedna elektrická pec, aby to bolo bezpečné bez toho, aby hrozilo prepúšťanie alebo nebodaj masívnejšie znižovanie výroby, alebo niečo podobné?
Myslím, že to by malo ísť veľmi rýchlo. V tejto dobe by sa mali robiť tieto rozhodnutia. Aj americký U. S. Steel rozhodol o tomto projekte v roku 2021. Nemecký Thyssenkrupp práve dostal dve miliardy od nemeckej vlády na tieto investície. To znamená, že považujú za nevyhnutné teraz začať robiť. To isté bude platiť pre nás. My nie sme lepší ako Nemecko.
Všetci ostatní v Európe si s tým poradili?
Absolútne nie. Všetci o tom hovoria, niektorí to už robia. Väčšinou sa zrejme len pripravujú.