Problém nebol zložiť hit, ale nahrať ho
Filmový dokument The Greatest Night in Pop ukazuje neznáme detaily z pozadia vzniku skladby We Are The World
Tú pieseň sme možno počuli aj tisíckrát, tak prečo by sme si mali pozrieť dokument o jej vzniku? Keď však dáte šancu filmu The Greates Night in Pop o vzniku charitatívnej hymny We Are The World, stanete sa svedkami úžasného príbehu a možno aj zmeníte názor na túto skladbu.
BIELI ZACHRAŇUJÚ ČIERNYCH
Vznik tohto dokumentu, ktorý visí na Netflixe, je dielom do seba zapadajúcich náhod. Autorom filmu je vietnamsko-americký režisér Bao Nguyen, ktorý začal o ňom začal uvažovať, keď začul hrať pieseň v taxíku počas návštevy rodičov. Zhodou okolností producentkou jeho filmov je Julia Nothingham, ktorá má kontakty v spoločnosti produkujúcej ceny American Music Awards.
Cez ne sa dostala k producentovi Larrymu Kleinovi. Ukázalo sa, že v jeho archíve sa nachádzali hodiny doposiaľ nepoužitého filmového materiálu, ktorý vznikol počas nahrávania skladby We Are The World. „Na tento telefonát som čakal dlhých 35 rokov,“povedal producent Klein režisérovi Nguyenovi.
Ten sa nakoniec stal základom dokumentu The Greatest Night Of Pop. Nie je veľa piesní, o ktorých by sa dal nakrútiť celý film. We Are The World je asi najväčšia popová hymna 80. rokov. Je taká notoricky známa, že sa nakoniec stala akýmsi odrazovým mostíkom pre nasledujúce charitatívne hudobné akcie, a samozrejme nakoniec aj predmetom rôznych paródií, chcených či nechcených.
Ide o príbeh, ktorý bol doteraz dobre zmapovaný. Lenže keď tvorcovia začali postupne pozerať starý filmový materiál, stali sa svedkami rôznych mikropríbehov, z ktorých mnohé vyplávali na povrch až teraz. Dokument zároveň umožnil pozrieť sa na jednu z najväčších udalostí v dejinách popu novými očami.
Pritom We Are The World nie je pieseň, ktorú by ste si pravidelne púšťali vo svojich playlistoch. Je trochu lepkavá a jemne gýčová, no nikto jej nemôže uprieť, že v čase svojho vzniku na sto percent splnila svoj účel.
V prvej polovici 80. rokov postihol Afriku ničivý hladomor, ktorý zabil okolo milióna ľudí. Anglickí speváci sa koncom roka 1984 spojili pod taktovkou hudobníka a organizátora Boba Geldofa, aby nahrali charitatívny singel Do They Known It’s Christmas? Ten mal veľký úspech. Za pomerne krátky čas sa z jeho predaja podarilo vyzbierať 8 miliónov libier. Nápad na americkú obdobu skladby vyšiel z hlavy speváka a dlhoročného
Keď si dnes vypočujeme celú pieseň, znie plynulo, ale v čase vzniku museli autori riešiť viacero problémov.
politického aktivistu Harryho Belafonteho, ktorý bol priamym svedkom smutných udalostí na východe Afriky.
„Vidíme, že belosi zachraňujú černochov. Nemáme čiernych, čo zachraňujú čiernych. Preto musíme zachrániť našich ľudí pred hladom,“spomína v dokumente spevák Lionel Richie na moment, keď ho oslovil Belafonte s nápadom napísať pieseň pre charitu.
Skladbu We Are The World nakoniec zložil Richie v tandeme s Michaelom Jacksonom. V hre bol aj Stevie Wonder, ktorý však zareagoval neskoro, lebo práve pracoval na soundtracku k filmu The Woman In Red.
Základ skladby vyšiel z Richieho prvotného melodického nápadu, no hudbu vrátane textu nakoniec dotvoril Jackson. Na začiatku si povedali, že to musí byť hymnická skladba so zapamätateľným textom a určite sa nesmie viazať k istému obdobiu ako Do They Known It’s Christmas?, ktorú rádiá hrali len na Vianoce a v marci už bola bezpredmetná.
46 SPEVÁKOV V ŠTÚDIU
Dokument The Greatest Night in Pop nádherný spôsobom zachytáva samotné skladanie tejto skladby, ako aj časovú tieseň, do ktorej sa jej tvorcovia a organizátori dostali.
Zložiť pieseň nebol až taký veľký problém. Obaja autori boli v tom čase na vrchole svojich tvorivých síl. Jackson mal za sebou Thriller, najúspešnejší album všetkých čias, aj Richie patril medzi najznámejších amerických umelcov. Zadanie dostali začiatkom januára 1985, o tri týždne bola skladba nahratá.
Náročnejšie to bolo s produkciou. Ako dostať naraz do štúdia toľko slávnych ľudí v časoch, keď fungovali len pevné telefónne linky, fax a pošta? Organizátori si uvedomili, že jediná príležitosť bude 29. januára, hneď po odovzdávaní cien American Music Awards, keď sa na tomto prestížnom ve
čeri v Los Angeles stretne celá smotánka americkej popmusic.
Keď oslovení hudobníci začali rovno z galavečera prichádzať do štúdia, vítal ich nápis, aby svoje egá nechali pred dverami. Nakoniec dorazilo 46 spevákov a speváčok. Okrem Richieho a Jacksona aj Stevie Wonder, Paul Simon, Ray Charles, Diana Ross, Bruce Springsteen, Bob Dylan, Cyndi Lauper, Billy Joel, Willie Nelson, Dionne Warwick a ďalšie slávne mená.
Keď si dnes vypočujeme celú pieseň, znie plynulo, ale v čase vzniku museli autori riešiť viacero problémov. Predovšetkým museli vedieť, ako celú mozaiku vyskladať, aby jednotlivé hlasy šli plynule za sebou. Najprv sa nahral spoločný hymnický refrén, potom sa začalo postupne pracovať na jednotlivých pasážach textu v slohách.
Speváci sa zachovali ako veľkí profíci, no keď si podrobnejšie vypočujeme pieseň, uvedomíme si, že nie všetky nástupy sú úplne presné a nie vždy to na sto percent ladí. V tú noc na detaily nebol čas, no práve tieto malé nedokonalosti robia nahrávkou vitálnou.
MOŽNO PRÍDE AJ PRINCE
Michael Jackson a Lionel Richie podali stopercentný výkon, Springsteen, ktorý len deň predtým skončil veľké štadiónové turné, vyžmýkal zo seba nemožné a Ray Charles vraj v nahrávke zaspieval notu, ktorá tam ani neexistuje.
Najväčší problém s vokálom mal Bob Dylan, ktorý najskôr vôbec nevedel, ako má uchopiť svoj part, no vo filme vidno, ako mu pomohol Stevie Wonder, ktorý mu pri klavíri „dylanovským“štýlom spevu názorne predviedol, ako na to.
Tu si treba uvedomiť, že všetci vokalisti to dali na prvý alebo druhýkrát a hlavne bez použitia dolaďovacieho programu auto-tune, bez ktorého sa drvivá väčšina spevákov dnes nezaobíde.
Počas večera v štúdiu sa riešilo, či nakoniec dorazí aj Prince, ktorý bol tiež medzi oslovenými hudobníkmi. Dnes vieme, že sa neukázal, aj keď počas večera bol s organizátormi akcie v kontakte s tým, že do pesničky nahrá gitarové sólo.
Dokument neobjasňuje, prečo nakoniec neprišiel. Možno za tým bola rivalita s Michaelom Jacksonom, možno bol príliš individualistický, aby zapadol do kolektívu ostatných spevákov, možno mal rád veci pod kontrolou, čo sa v ten večer jednoducho nedalo.
Keď sa nahrávanie nakoniec ráno skončilo, všetci prítomní cítili, že sa stalo niečo výnimočné. Najlepšie to vystihuje moment z filmu, keď Lionel Richie opisuje, ako prišiel ráno domov, kde zvedavá rodina od neho ťahala zážitky z cien American Music Awards. Bol moderátorom večera a nakoniec získal aj najviac ocenení, no on neustále hovoril o noci strávenej v štúdiu. Bol to pre neho taký veľký zážitok, že svoj vlastný individuálny úspech úplne odsunul do úzadia.
Pesnička We Are The World vyšla začiatkom marca a zarobila viac ako 60 miliónov dolárov, ktoré putovali priamo do afrických krajín postihnutých hladomorom. Ľudia v Etiópii hovorili chlebu, ktorý si piekli z pomoci USA For Africa, Michael Bread podľa Michaela Jacksona, jednej z hlavných tvárí tejto piesne.
Praotcom všetkých charitatívnych hudobných akcií je Concert for Bangladesh, ktorý začiatkom 70. rokov zorganizoval George Harrison, no We Are The World je tou piesňou, ktorá sa stala vzorom pre podobné akcie tohto druhu.
V roku 1986 zaznela na megakoncerte Live Aid, o dve dekády neskôr opäť, keď Haiti postihlo ničivé zemetrasenie. A je aktuálna aj dnes, hlavne keď si uvedomíme, že Etiópii, zmietanej krvavou občianskou vojnou, opäť hrozí hladomor.