Putinovi telefón dvíhať nebude
Fíni si za prezidenta zvolili expremiéra Alexandra Stubba
Oprezidentských voľbách vo Fínsku sa v čase vypätých vzťahov so susedným Ruskom hovorilo ako o najdôležitejších za posledné desaťročia. Zvíťazil v nich expremiér Alexander Stubb, ktorý v druhom kole porazil exministra zahraničných vecí Pekku Haavista.
„Dostalo sa mi najväčšej cti v mojom živote,“povedal 55-ročný Stubb, keď už bolo zrejmé, že zvíťazil vo voľbách v severskej krajine s 5,6 milióna obyvateľov. „V zahraničnej politike čelíme novej ére, ktorá spochybňuje pravidlá, a v susedstve prebieha vojna.“
Stubb úrad prevezme po populárnom prezidentovi Saulim Niinistöovi, ktorý ho viedol 12 rokov a ktorý dovtedy neutrálnu krajinu priviedol v rekordnom čase do NATO. V druhom kole získal 52,7 percenta hlasov.
„Budúci prezident bude mať vplyv na to, akou krajinou NATO bude Fínsko v budúcnosti,“povedala pre New York Times Jenni Karimaki, politologička z Helsinskej univerzity.
Stubb sa ujíma prezidentského úradu v čase, keď Rusko vyostruje svoju rétoriku voči Fínom.
V reakcii na ich vlaňajšie pristúpenie do NATO Moskva vyhlásila, že prijíma „protiopatrenia“a zhromaždí svoje sily pozdĺž 1300 kilometrov dlhých hraníc.
ZLOM NASTAL PO RUSKOM ÚTOKU
Stubb má so zahraničnou politikou dlhoročné skúsenosti. Pôsobil ako šéf rezortu diplomacie a riadil aj ministerstvo financií a obchodu. Viedol fínsku vládu a bol poslancom Európskeho parlamentu.
Britský denník Financial Times ho označil za odborníka na EÚ a zahraničnú politiku. V rozhovore pre The Guardian uviedol, že ku kandidatúre na prezidenta ho motivovala invázia Ruska na Ukrajinu.
„Keďže som bol vo vláde osem rokov a zastával som všetky kľúčové posty, v roku 2016 som mal pocit, že som, ako sa hovorí, pre krajinu urobil dosť. Mojím pôvodným plánom nebolo vrátiť sa do politiky, najmä nie do tej národnej, ale Putinov útok na Ukrajinu to zmenil,“vysvetlil.
Post fínskeho prezidenta sa pritom považuje za nástroj diplomacie, v minulosti najmä vo vzťahu so susedným Ruskom. Krajina si udržiavala neutralitu a odmietala vstúpiť do vojenských aliancií, aby tlmila napätie medzi Moskvou a NATO. To sa však zmenilo po ruskej invázii na Ukrajinu, ktorá priviedla Fínsko do Aliancie vlani v apríli.
„Fínsko je v jednej z najbezpečnejších pozícií vo svojej histórii,“povedal Stubb pred mesiacom pre FT. V rozhovore pre britský denník okrem toho zadefinoval úlohy fínskeho prezidenta, ku ktorým zaradil velenie ozbrojeným silám, vedenie zahraničnej a bezpečnostnej politiky a stráženie hodnôt krajiny.
TVRDÝ POSTOJ K RUSKU
Zodpovednosť a pozície nového fínskeho prezidenta boli jednou z tém kampane.
Proti Stubbovi zo stredopravej Národnej koaličnej strany kandidoval Pekka Haavisto zo stredoľavej Zelenej ligy, ktorý sa o prezidentský úrad usiloval aj v roku 2012. Obaja pritom zaujímali ostré pozície voči Kremľu.
Stubb získal najviac hlasov aj v prvom kole. V rozhovore pre New York Times povedal, že čeliť Rusku v ére hybridných vojen je čoraz zložitejšie.
„Hranica medzi vojnou a mierom je nejasná,“povedal a dodal, že Rusi „urobia všetko pre to, aby Fínsko a hlavne verejnú mienku zastrašili alebo destabilizovali“. Zatiaľ podľa neho úplne zlyhávajú.
Fínsko od získania členstva v NATO čelí zvýšenému počtu kybernetických útokov, pričom k niektorým sa otvorene prihlásilo Rusko.
Severská krajina zaznamenala aj prudký nárast žiadateľov o azyl, ktorí prechádzali fínsko-ruské hranice. Mnohí vo Fínsku to podľa New York Times považovali za „signál z Ruska“. Fínsko vlani reagovalo uzavretím hraníc s Ruskom a zastavením prijímania žiadostí.
„Je to ďalší prezident, ktorý zanechá stopu v politike NATO a v tom, ako to funguje medzi prezidentom a vládou,“povedal pre Financial Times Charly Salonius-Pasternak z Fínskeho inštitútu medzinárodných vzťahov.
„Fínsko bude musieť zrekonštruovať svoj vzťah s Ruskom – podobne ako to museli urobiť fínski prezidenti po druhej svetovej vojne.“
PUTINOVI BY NEZDVIHOL
Hoci Stubb a Haavista zaujímali počas kampane podobné pozície, rozdiely sa ukázali s blížiacim sa druhým kolom. Haavista, ktorý bol štyri roky ministrom zahraničných vecí, sa profiloval ako jeden z hlavných vyjednávačov vstupu krajiny do NATO, aby tým demonštroval svoje názory na Rusko. Jeho postoj formovalo aj pôsobenie vo funkcii mierového vyjednávača pre OSN.
Stubb pritom presadzoval vstup Fínska do NATO ešte v časoch, keď to v krajine nebolo populárne. Už keď Rusko v roku 2008 napadlo Gruzínsko, varoval pred revanšistickými tendenciami Moskvy.
Počas jednej z predvolebných diskusií obaja kandidáti dostali otázku, ako by odpovedali na gratulácie k víťazstvu od ruského prezidenta Vladimira Putina. Stubb povedal, že by na ne neodpovedal, a tvrdil, že Putin by sa pokúsil využiť Fínsko ako pešiaka. Už predtým odmietol akékoľvek vzťahy s ruským prezidentom a vedením, kým neukončí vojnu na Ukrajine.
Haavisto na otázku odpovedal kladne. „Ak Putin zavolá do Fínska, pravdepodobne na to bude mať dôvod,“povedal pre New York Times. „A ak systematicky hovoríte, že nebudete dvíhať telefón, potom prenechávate dvíhanie telefónu niekomu inému.“
Haavisto v kampani označil prítomnosť jednotiek NATO vo Fínsku za zbytočnú. Stubb hovoril o potrebe ochrany hraníc pomocou sily, ak to bude nutné.
Oboch hlavných kandidátov odlišovali aj ich postoje k jadrovým zbraniam. Stubb uviedol, že by NATO povolil presunúť jadrové zbrane na fínske územie, pričom Haavisto tvrdil, že by to nepodporil.
„Niekedy je jadrová zbraň zárukou mieru,“povedal Stubb.
Ako pripomínajú New York Times, išlo len o hypotetickú možnosť, keďže súčasné zákony zakazujú prítomnosť jadrových zbraní na fínskom území a prezident túto legislatívu nemôže zmeniť.
Haavisto sa uchádzal o prezidentský post ako prvý kandidát Zelených. Pre jeho otvorenosť týkajúcu sa sexuálnej orientácie sa súkromný život oboch kandidátov stal jednou z tém diskusií pred druhým kolom. Haavisto žije v registrovanom zväzku so svojím partnerom.
Napriek tomu bola kampaň kultivovaná a kandidáti na seba neútočili. Keď už bolo zrejmé, že fínskym prezidentom bude Stubb, objavil sa v Haavistovom štábe a poďakoval sa mu.
52 percent hlasov získal v druhom kole Alexander Stubb
„Dohodli sme sa s Pekkom, že kto prvý dorazí do cieľa, príde do druhého štábu. A to bolo dodržané,“povedal Stubb. „Chcel by som sa ti poďakovať za cestu, ktorú sme spolu prešli. Bola by to ťažšia cesta, keby sme neboli dobrými priateľmi. Si jeden z najlepších ľudí, akých som kedy stretol.“
KAMPAŇ AKO VYTRVALOSTNÁ AKCIA
Stubb sa označuje za liberála a podporuje sobáše ľudí rovnakého pohlavia aj multikulturalizmus. „Krajina sa výrazne nakláňa k Západu,“povedal v januári v rozhovore pre agentúru Reuters.
Stubb si počas svojej politickej kariéry vyslúžil aj kritiku. Niekoľko mesiacov po ruskej anexii Krymu v roku 2014 schválil Ruskom financovaný a vybudovaný jadrový reaktor vo Fínsku. Zmluvu nakoniec zrušili v roku 2022, keď Rusko podniklo totálny útok na Ukrajinu.
Pozorovatelia ho kritizovali aj pre jeho názory na Čínu. V rozhovore pre FT povedal, že Čínu považuje za „strategického rivala“. Uviedol, že odborníci by nemali Čínu radiť spolu s Ruskom, Severnou Kóreou a Iránom do „nejakej osi zla“.
O Číne sa v krajine diskutuje aj pre incident v Baltskom mori. Čínska loď tam vlani v októbri poškodila časť plynovodu a telekomunikačné káble medzi Fínskom a Estónskom, keď sa pohybovala medzi dvoma ruskými prístavmi. Hoci vyšetrovanie naďalej prebieha, viacerí bezpečnostní analytici ju podozrievajú zo sabotáže.
Stubb mimo politiky pôsobil ako viceprezident Európskej investičnej banky, vyučoval na univerzite EÚ vo Florencii.
Obľubuje vytrvalostné športy a na sociálnych sieťach si vyslúžil prezývku Pán dokonalý. Zúčastňuje sa maratónov a triatlonov, objavil sa aj v pretekoch Ironman na Havaji.
Aj prezidentskú kampaň označil za vytrvalostnú akciu, v rámci ktorej navštívil viac ako 120 fínskych miest, poskytol okolo 170 rozhovorov, absolvoval viac ako 40 verejných debát či diskusií v televízii.
Za najlepšie zázemie pre kariéru označuje svoju rodinu. Takmer 30 rokov je ženatý s právničkou britského pôvodu Suzanne Innesovou-Stubbovou, s ktorou má dve dospelé deti.
Narodil sa v Helsinkách do bilingválnej rodiny – jeho otec má švédske korene, mama je Fínka. Vďaka otcovi, ktorý viedol Fínsky zväz ľadového hokeja, sa venoval hokeju, bol aj profesionálnym golfistom. Má skončenú vojenskú službu.
Stubb študoval v USA, v Paríži, Londýne a v Bruseli. Plynulo hovorí piatimi jazykmi.
William Wallace, ktorý viedol Stubbovu dizertačnú prácu na prestížnej London School of Economics (LSE), o ňom povedal: „LSE mala v posledných rokoch niekoľko mimoriadne inteligentných fínskych študentov, ale Alex bol jedným z najvýraznejších.“