Smer zavádzal pri premlčaní
Smer nehovorí pravdu, keď spomína rovnaké premlčacie lehoty pri znásilnení ako v Česku, Rakúsku a Nemecku
Smer musel momentom schválenia novely Trestného zákona prejsť do ďalšej komunikačnej ofenzívy. Zníženie trestov pre korupčníkov a podvodníkov a zrušenie špeciálnej prokuratúry ešte pred hlasovaním prevalcovala iná téma – znásilnenia.
Koalícia totiž odhlasovala aj skrátenie premlčania znásilnenia z dvadsiatich na desať rokov. Hlavné vysvetlenie bolo, že sa tak Slovensko približuje ku krajinám Európskej únie.
Smer v nedeľu zverejnil porovnanie trestných sadzieb a premlčacích lehôt pre trestný čin znásilnenia v okolitých štátoch. Má dokazovať, že skrátením premlčacej lehoty o polovicu sa Slovensko približuje k vyspelým krajinám EÚ.
Skutočné porovnanie s trestnými kódexami iných štátov ukazuje, že Smer a ministerstvo spravodlivosti zavádzajú, keď hovoria o rovnakých premlčacích lehotách ako v Česku, Rakúsku a Nemecku. V týchto krajinách majú obete fakticky viac ako desať rokov na to, aby nahlásili znásilnenie.
Právnik Matúš Kanis, ktorý sa dlhodobo venuje prípadom domáceho a sexuálneho násilia, upozorňuje, že nestačí zobrať tabuľky a že porovnania koalície sú povrchné a ignorujú rôzne okolnosti znásilnenia.
V ČESKU JE PREMLČACIA DOBA 15 ROKOV, NIE DESAŤ
Ak v Česku páchateľ násilím alebo pod hrozbou násilia či inej ťažkej ujmy donúti obeť k pohlavnému styku, hrozí mu 6 mesiacov až 5 rokov väzenia a premlčacia doba je 10 rokov. Pohlavný styk však podľa českého zákona v tomto prípade nezahrnuje súlož.
Ak páchateľ násilím alebo pod hrozbou násilia s obeťou súloží alebo je obeťou dieťa, alebo pri tom použije zbraň, maximálna trestná sadzba je desať rokov, nie päť a navyšuje sa aj premlčacia doba.
„Za to, čo náš trestný systém považuje za znásilnenie (teda súlož), je napríklad v Českej republike premlčacia doba 15 rokov a nie 10, ako to bude teraz u nás,“objasňuje Kanis.
V Česku navyše dolná komora parlamentu nedávno schválila novelu trestného zákona, ktorá sprísňuje definíciu znásilnenia z vynúteného na nesúhlasný pohlavný styk. Nesúhlas by nemusel byť len slovný, ale postačila by napríklad aj reč tela, plač alebo zaujatie obrannej pozície.
Novelu teraz posudzuje ústavnoprávny výbor poslaneckej snemovne, potom bude nasledovať druhé a tretie čítanie. České ministerstvo spravodlivosti predpokladá, že novela bude účinná od 1. januára 2025.
V NEMECKU SA RÁTA AŽ PO TOM, AKO MALA OBEŤ 30 ROKOV
Podľa tabuľky, ktorú Smer zverejnil na sociálnych sieťach, je v Nemecku premlčacia doba desať rokov. To však platí len pri menej závažných prípadoch sexuálneho násilia. Pri znásilnení, ako je definované na Slovensku, je premlčacia doba 20 rokov.
Premlčacie doby sa podľa paragrafu 78 trestného zákonníka odvíjajú od trestnej sadzby. V prípade zločinov, za ktoré hrozí od päť do desať rokov, je premlčacia doba 10 rokov. Za zločiny s maximálnou sadzbou viac ako 10 rokov je premlčacia doba 20 rokov.
Nemecký trestný zákon však vo väčšine prípadov neupravuje maximálnu dĺžku trestu za sexuálne násilie či znásilnenie, iba minimálnu.
Maximálna doba odňatia slobody na dobu určitú je v Nemecku 15 rokov, pri niektorých trestných činoch súdy môžu udeliť aj doživotie.
Premlčacia doba v prípadoch sexuálneho násilia navyše začína plynúť až po tom, čo obeť dovŕši 30 rokov bez ohľadu na jej vek v čase spáchanie trestného činu. Ak bola osoba znásilnená, keď mala 20 rokov, skutok bude premlčaný, až keď bude mať 50 rokov. Ak obeť na následky znásilnenia zomrie, aj nedopatrením, tak premlčacia doba je 30 rokov a trestná sadzba minimálne desať rokov až doživotie.
„Nie je možné urobiť komparáciu iba tak, že si vezmem názov trestného činu a pozriem si v prvom odseku výšku trestnej sadzby a odvodím premlčaciu dobu. Komparáciu je potrebné robiť seriózne s prihliadnutím na príslušné trestnoprávne normy v tom-ktorom štáte, ich historické súvislosti, vývoj noriem, trestania a premlčania,“vysvetľuje náročnosť porovnania Kanis.
„Nemecko nemá definíciu znásilnenia z 19. storočia, ako je to u nás. V nemeckom trestnom zákone je znásilnenie, ako ho chápe náš právny poriadok, až v šiestom odseku z deviatich, teda ide o takzvanú kvalifikovanú skutkovú podstatu,“vraví Kanis.
RAKÚSKO: AŽ 20 ROKOV, AK ZNÁSILNENIE SPÔSOBÍ TRAUMU
Ak je v Rakúsku obeťou znásilnenia neplnoletá osoba, premlčacia doba začne plynúť, až keď dovŕši 28 rokov.
Premlčacie lehoty v Rakúsku tiež závisia od maximálneho možného trestu. Môžu sa teda pohybovať od desať rokov za znásilnenie do 20 rokov, ak zároveň spôsobí ťažkú ujmu na zdraví (vrátane psychickej traumy). Ak obeť zomrie, skutok nemôže byť premlčaný.
V Maďarsku platí, že premlčacia lehota je toľko rokov, koľko horná hranica trestnej sadzby, avšak najmenej 5 rokov. V prípade trestného činu znásilnenia je to od 8 do 20 rokov v závislosti od skutkovej podstaty, teda nie plošne 10 rokov, ako odhlasovali koaliční poslanci. Ak je poškodená maloletá osoba, tak sa skutok nemôže premlčať.
OBROVSKÉ ROZDIELY V DEFINÍCII ZNÁSILNENIA
Rozdiely v zákonoch členských krajín začínajú už pri definícii znásilnenia.
„Tradičný prístup k definícii znásilnenia v legislatíve členských krajín EÚ je založený na predpoklade násilia, vyhrážok alebo nemožnosti obetí znásilnenia ubrániť sa. Vo svetle nových prípadov znásilnení a nových poznatkov o reakciách obetí sa tento prístup začal považovať za výrazne nedostatočný,“píše Výskumná služba Európskeho parlamentu (EPRS) v analytickom dokumente Definície znásilnenia v legislatíve členských štátov EÚ, zverejnenom v januári 2024.
Táto zastaraná definícia znásilnenia je zväčša v krajinách EÚ, ktoré doposiaľ neratifikovali Istanbulský dohovor – vrátane Slovenska. Podobne to je ešte v Bulharsku, Česku, Maďarsku, Lotyšsku a Litve alebo v krajinách, ktoré ho ratifikovali, ale ešte podľa neho neupravili svoje zákony (Estónsko, Francúzsko, Taliansko, Poľsko a Rumunsko).
Príklad zlyhania priameho porovnania vidieť na Nemecku. Podľa tabuľky Smeru, ktorá je údajne založená na informáciách analytického centra ministerstva spravodlivosti, hrozí v Nemecku za znásilnenie v základnej skutkovej podstate šesť mesiacov až päť rokov väzenia.
To však nie je pravda, najnižšia trestná sadzba za znásilnenie je v Nemecku dva roky. Krajina totiž definuje znásilnenie inak ako Slovensko.
Nemecko výrazne upravilo svoj trestný zákon v roku 2016 a transponovalo článok 36 Istanbulského dohovoru. Nemecký zákon po zmene rozlišuje medzi sexuálnym útokom, za ktorý hrozí od pol roka do dvoch rokov väzenia, a znásilnením, kde sa trestné sadzby začínajú na dvoch rokoch.
Sexuálny útok je definovaný ako vykonanie sexuálnych aktov na osobe proti jej vôli, pričom znásilnenie je definované ako vážnejšie sexuálne napadnutie spočívajúce v pohlavnom styku alebo donúteniu k vykonaniu obzvlášť ponižujúceho aktu.
Pred rokom 2016 bolo podľa odborníkov niekoľko situácií, ktoré neboli trestne stíhané ako sexuálne násilie, aj keď bola zjavná absencia súhlasu, píše EPRS. Napríklad ak obeť povedala „nie“, ale nekládla fyzický odpor, alebo keď bola obeť ticho v prípadoch opakovaného zneužívania. „Po opakovaných útokoch v partnerských a rodinných vzťahoch už násilník nemusí použiť násilie alebo vyhrážky, aby dosiahol to, aby sa obeť nebránila,“vysvetľuje EPRS.
Rakúsko tiež rozlišuje medzi znásilnením, za ktoré hrozí trest od dvoch do desať rokov väzenia, a „narušením sexuálneho sebaurčenia“, ktoré je trestané najviac dvoma rokmi odňatia slobody. „Kto sa dopustí pohlavného styku alebo sexuálneho aktu rovnocenného pohlavnému styku s osobou proti jej vôli, pričom využije donútenie alebo po predchádzajúcom zastrašovaní, potrestá sa odňatím slobody do dvoch rokov v tom prípade, ak sa skutok netrestá prísnejším trestom podľa iného ustanovenia [napríklad za znásilnenie],“vysvetľuje EPRS.
Zjednodušene, v Rakúsku sa za sexuálny trestný čin môžu považovať aj prípady, pri ktorých nie je použité fyzické násilie.
ADVOKÁT: ZNÁSILNENIE BY MALO BYŤ NEPREMLČATEĽNÉ
Nie je možné urobiť komparáciu iba tak, že si vezmem názov trestného činu a pozriem si v prvom odseku výšku trestnej sadzby a odvodím premlčaciu dobu.
Advokát Daniel Bartoň pripravoval analýzu vplyvov legislatívnych zmien sexuálnych trestných činov v Česku pre organizácie Amnesty International a Konsent. V Česku na rozdiel od Slovenska totiž úprava trestného zákona neprebieha v skrátenom konaní, čo znamená, že prebehlo medzirezortné pripomienkové konanie a neziskové organizácie mali čas na hĺbkovú analýzu novely.
Bartoň zároveň napísal odbornú analýzu premlčacích dôb pri sexuálnych deliktoch, ktorá ešte nebola zverejnená.
Matúš Kanis právnik
V analýze prichádza k záveru, že znásilnenie by malo byť nepremlčateľné, ako to funguje napríklad v Británii.
Pri sexuálnych zločinoch totiž podľa Bartoňa premlčacia doba nemotivuje obeť, aby čin čo najskôr nahlásila. „Keď vám niekto poničí plot, tak dáva zmysel, aby ste to riešili hneď, kým sú tam dôkazy, kým si to ľudia pamätajú a aby sa sused neodsťahoval,“hovorí. Pri sexuálnych činoch to tak nefunguje.
„Podľa viktimologických štúdií je priemerná doba, ktorú človek potrebuje, aby sa zveril čo i len kamarátovi, nie polícii, 8 až 15 rokov,“vysvetľuje. To znamená, že pri premlčacej dobe 15 rokov, ako je v Česku, nemajú obete často ani možnosť včas ísť na políciu.
Český psychiater Jan Cimický bol obvinený z desiatok prípadov sexuálnych útokov, pričom mnohé z nich údajne spáchal v 80. a 90. rokoch. Tri obvinenia zo znásilnenia však podľa denníka Právo v obžalobe chýbajú, pretože boli premlčané.
„Za ne by Cimickému hrozil vyšší trest, až osem rokov väzenia, zatiaľ čo teraz je to maximálne päť rokov,“píše Právo.
Ďalší dôvod na nepremlčanie sexuálneho násilia je podľa Bartoňa skutočnosť, že pri týchto činoch je nezanedbateľná miera recidivizmu.
„Sexuálni delikventi neodchádzajú do dôchodku. Často to nie je vec, ktorá sama od seba zmizne,“vysvetľuje. Páchatelia, ktorí nie sú potrestaní, v tejto činnosti často pokračujú. „Je to typické obzvlášť pre tých, ktorí zneužívajú svoje postavenie – učitelia, tréneri, kňazi,“vysvetľuje.
Podľa Bartoňa tiež nemusí platiť, že s odstupom času slabnú dôkazné prostriedky, najmä keď je obeťou maloletá osoba. „Paradoxne pri tých sexuálnych deliktoch je jednoduchšie ich riešiť s odstupom času,“hovorí Bartoň.
Dôvodom je psychologická reakcia na traumatickú udalosť. Bezprostredne po nej sa často stáva, že dieťa spomienky vytesní a nevie o nej rozprávať.
„Potrebujete čas na to, aby sa s dieťaťom pracovalo alebo aby sa uňho rozvinuli následky, čo môže trvať roky. Keď tam máte rozvinutú nejakú traumatickú reakciu, tak potom vedia znalci konštatovať kauzalitu, že je z reakcie zrejmé, čo sa dieťaťu stalo,“vysvetľuje.
Preto by podľa Bartoňa bolo najlepšie, keby v týchto prípadoch neexistovali premlčacie doby. „Akákoľvek dĺžka lehoty je arbitrárna. Vždy tam potom budú prípady, ktoré sa do tej doby nezmestia, pretože obete reagujú veľmi individuálne a každá potrebuje iné množstvo času, aby to spracovala.“
KOALÍCIA KRÁČA INÝM SMEROM AKO EÚ
Kanis tiež upozorňuje, že slovenská vláda ide v prípade premlčacích dôb v prípade znásilnení opačným smerom ako krajiny EÚ. Poukazuje na smernicu europarlamentu o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, na ktorej sa európske štáty dohodli.
V smernici sa jasne uvádza, že „členské štáty prijmú opatrenia potrebné na stanovenie premlčacej lehoty pre trestné činy uvedené v článku 5 v trvaní najmenej 20 rokov od spáchania trestného činu“. Článok 5 sa týka trestného činu znásilnenia.
Smernicu čaká schválenie zo strany rezortných ministrov, vo všeobecnosti ide už len o formalitu. Otázne je, ako sa nová vláda postaví k eurosmernici, keď podniká kroky práve k skracovaniu premlčacích lehôt.
Európska komisia navyše len minulý týždeň zverejnila aj ďalší návrh – chce aktualizovať svoju smernicu pre boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí.
Aktualizácia sa týka online
Podľa viktimologických štúdií je priemerná doba, ktorú človek potrebuje, aby sa zveril čo i len kamarátovi, nie polícii, 8 až 15 rokov.
priestoru – najmä umelej inteligencie a deepfakeov. Zároveň však nastavuje aj nové, dlhšie premlčacie doby.
Minimálne premlčacie lehoty budú stanovené takto, navrhuje Európska komisia:
20 rokov za trestné činy s hornou hranicou trestu najmenej 3 roky;
25 rokov za trestné činy s hornou hranicou trestu najmenej 5 rokov;
30 rokov za trestné činy s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 8 rokov.
Dlhé premlčacie doby pre sexuálne zneužívanie detí sú dôležité, pretože podľa odborníkov v približne troch štvrtinách prípadov zneužívania detí je páchateľ osoba, ktorú dieťa pozná a ktorej dôveruje. Obeť môže byť pod tlakom rodiny alebo okolia, aby skutok nenahlásila.
Podľa analytičky Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách Slávky Karkoškovej až 20 percent obetí sexuálneho zneužívania, ktoré vypovedali pred autoritami, neskôr svoju výpoveď odvolali. Najčastejšou príčinou je tlak rodiny.
MICHELKO: JE TO KOMPLIKOVANEJŠIE, AKO SME SI MYSLELI
To, že priame porovnanie premlčacích dôb s okolitými krajinami nehovorí celý príbeh, si cez víkend začali uvedomovať aj niektorí členovia vládnych strán.
Roman Michelko (SNS) v RTVS priznal, že koaliční poslanci si pri hlasovaní mysleli, že predkladané lehoty sú štandardom vo vyspelých krajinách. „Ono sa to ukázalo trochu komplikovanejšie a nemali sme úplne komplexnú informáciu,“povedal pre RTVS. On a viacerí jeho kolegovia sú otvorení o zákone ďalej diskutovať. Možnosť odstránenia premlčania pre tie najzávažnejšie trestné činy voči životu a zdraviu pripustil aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas).
Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) vníma Michelkovo vyjadrenie ako priznanie, že radoví poslanci koalície boli oklamaní a hlasovali v nevedomosti.
„Koalícia urobila všetko pre to, aby ani ich vlastní poslanci nemali plné vedomie, o čom hlasujú, pretože skrátila rozpravu aj v treťom čítaní, ktorá bola presne o tom, čo všetko prinášajú tieto pozmeňujúce návrhy,“povedala.
Koalícia podľa Kolíkovej sama nevie, čo všetko spôsobí schválená novela, pretože bola pretlačená v zrýchlenom konaní bez medzirezortného pripomienkového konania.
Maroš Žilinka v pondelok bez bližšieho vysvetlenia napísal, že obete trestných činov musia mať pocit, že tu je právne prostredie a štátne orgány pripravené im pomôcť, ktoré stoja na strane ochrany ich práv aj spravodlivosti.
Generálny prokurátor v príspevku na Facebooku zvlášť spomenul obete trestných činov proti životu, zdraviu a ľudskej dôstojnosti. Žilinka pred schválením zákona písal parlamentu, že navrhované mierne tresty za korupciu nebudú odstrašujúce, a žiadal koalíciu, aby korupčníci nemohli v niektorých prípadoch uniknúť väzeniu. Jeho pripomienkam nevyhoveli.
V pondelok večer na kritiku zmien premlčacích lehôt reagoval aj premiér Robert Fico, ktorý vyzval prezidentku, aby pri vetovaní novely Trestného zákona ako jednu z pripomienok navrhla aj 20-ročnú premlčaciu lehotu pri znásilneniach či pri trestných činoch proti životu a zdraviu. Koalícia je podľa neho „pripravená prípadnému návrhu prezidentky v uvedenom rozsahu aj vyhovieť“.
Fico však zároveň hovorí, že sú presvedčení o správnosti svojho návrhu. Predseda vlády tvrdí, že premlčanie schválili preto, „aby motivovali ženy, obete sexuálneho násilia, oznamovať tieto zločiny v čase, keď je ich možné vyšetriť. Pretože po desiatich rokoch je to prakticky nemožné“.
Daniel Bartoň advokát hovorí o sexuálnych zločinoch