Stíhaní dostanú ďalšiu poistku
Nové pravidlo týkajúce sa obžalôb, ktoré koalícia v tichosti pretlačila v novele Trestného zákona, by sa mohlo dotknúť aj kauzy Očistec, v ktorej čelí obžalobe poslanec Smeru Tibor Gašpar
Nenápadnou zmenou v novele Trestného zákona koalícia umožní obvineným podávať sťažnosti proti rozhodnutiu sudcu, ktorý podanú obžalobu vyhodnotí ako relevantnú a nariadi hlavné pojednávanie. A nielen to, výrazne takisto skomplikuje operatívne fungovanie policajných zložiek – tie budú od 15. marca potrebovať na kontrolu podozrivých kancelárií či áut po novom aj pečiatku a podpis sudcu, čo môže spôsobiť veľké logistické problémy.
ČO JE PODSTATOU SCHVÁLENEJ „POISTKY“
Najprv sa sústreďme, čo kontroverzná novela potichu prináša do života súdov. Keď si dnes sudca preštuduje obžalobu a nenájde v nej nič, prečo by ju mal vrátiť, určí termín pojednávania. V tom momente obvinený prakticky nemá šancu stopnúť svoje súdenie.
Vplyvní stíhaní v posledných rokoch viackrát kritizovali, keď špeciálna prokuratúra posúvala prípady na súd predtým, než generálna prokuratúra stihla rozhodnúť o ich podaniach podľa paragrafu 363. Ústavný súd o takomto postupe v minulosti skonštatoval, že je prípustný.
Po novom obvinený získa možnosť podať na nadriadený súd sťažnosť, že nesúhlasí s tým, že sudca naňho prijal obžalobu a určil termín pojednávania. Trestne stíhaným tak k paragrafu 363 vďaka koalícii Smeru, Hlasu a SNS pribudne ďalšia poistka na odvrátenie hrozby, že sa postavia pred súd. Ak dokáže sudcu z nadriadeného súdu presvedčiť, ten bude môcť pôvodné uznesenie prvého sudcu zrušiť a vrátiť obžalobu do prípravného konania. Prípad sa tak vráti do vyšetrovacej fázy. To znamená, že sa súd ešte nebude zaoberať nazhromaždenými dôkazmi, ktoré by mohli viesť k odsúdeniu stíhaného. V prípade káuz špeciálnej prokuratúry, ktoré sa majú po jej zrušení prerozdeliť krajským prokuratúram, bude môcť uznesenia sudcov Špecializovaného trestného súdu o nariadení hlavného pojednávania rušiť Najvyšší súd, na ktorý sa stíhaní môžu obrátiť so sťažnosťou.
SUSKO MLČÍ
Minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru od utorka neodpovedal, prečo takúto možnosť pre stíhaných v novele presadil. V parlamente počas rozpravy ani slovom nespomenul, že s takouto novinkou prichádza.
Ani dôvodová správa k Suskovej novele nevysvetľuje, prečo by mali mať tí, čo čelia obžalobám, možnosť podávať sťažnosť. V súvislosti s touto novinkou dôvodová správa zmätočne poukazuje, že sa ustanovenie navrhuje „v súvislosti so zavedením pravidiel o poskytovaní benefitov tzv. ‚kajúcnikom‘“. Ďalej odkazuje na uznesenie Ústavného súdu týkajúce sa kauzy Očistec. Jeho podstatou pritom bolo, že neumožnilo prípad zmietnuť zo stola Špecializovaného trestného súdu.
Obžalobu v Očistci dostal špecializovaný súd už v decembri 2021, pre rôzne námietky sa však doposiaľ nezačalo pojednávať. Obžalovaní by to teraz mohli využiť a mohli by sa pokúsiť cez spomínanú sťažnosť zastaviť svoje súdenie.
ZÁKON AJ PRE OBČANA GAŠPARA?
Očistec je jednou z najcitlivejších káuz Smeru, v ktorej patrí k hlavným postavám poslanec Smeru a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar. Ten sa ako stíhaný sám podieľal na podobe novely Trestného zákona, z ktorej môže osobne ťažiť.
V prípade Očistec je okrem korupcie podozrivý aj z toho, že za éry Smeru dal mafiánskym štýlom zneužívať políciu na politické a obchodné ciele. Gašpar vinu popiera. Stíhajú ho aj v ďalších kauzách, ktoré ešte nie sú na súde, naďalej sa vyšetrujú.
Gašpara zo Smeru minulý týždeň podráždila novinárska otázka, či si už v novele pozeral, ako mu môže pomôcť. „Zákon sa prijíma pre všetkých občanov Slovenska, zákon sa neprijíma pre Tibora Gašpara,“odvetil s tým, že svoje obvinenia považuje za nezákonné a vraj sa to v budúcnosti ukáže. Bývalá ministerka spravodlivosti, terajšia opozičná poslankyňa z klubu SaS Mária Kolíková považuje za „krok späť“novinku, ktorá umožní trestne stíhaným podávať sťažnosti a oddialiť tak svoje súdenie.
„Je to v rozpore s tým, že by sa mal proces čo najviac zjednodušiť, aby možný páchateľ stál čo najskôr pred súdom a ten mohol posúdiť dôkazy a rozhodnúť o vine či nevine,“hovorí Kolíková.
Táto novinka je podľa exministerky spravodlivosti ďalším dôkazom, „ako bude celý Trestný zákon po novele postavený len v prospech stíhaných. Je zjavné, že sa na nej nepodieľali vyšetrovatelia, prokurátori či sudcovia, ale písali ju advokáti trestne stíhaných“.
Minister spravodlivosti Susko zo Smeru nedávno priznal, že novelu písal aj jeho a premiérov poradca – advokát a niekdajší sudca David Lindtner. Ten čelí obžalobe v súvislosti s korupčnými kauzami justície Búrka a Víchrica.
PARAGRAF 363 A VLADIMÍR PČOLINSKÝ
Opozičná SaS v minulosti hovorila, že paragraf 363 slúži vplyvným ako záchrana pred súdom. Bývalá vládna koalícia OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí neoklieštila tento paragraf, hoci na to v parlamente mala dosť hlasov. Líder hnutia Slovensko (pôvodne OĽaNO) Igor Matovič tvrdil, že tomu bránil predseda Sme rodina Boris Kollár.
Paragraf 363 začala verejnosť intenzívne vnímať, keď sa bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby Vladimír Pčolinský vďaka nemu dostal z väzby na slobodu. Bolo to v auguste 2021 a generálna prokuratúra zbavila Kollárovho kamaráta Pčolinského stíhania pre podozrenie z korupcie v momente, keď špeciálna prokuratúra už naňho dopisovala obžalobu. Prípad sa odvtedy naťahoval, až vlani koncom októbra sa dostala obžaloba na súd. Keďže Pčolinského ešte súdiť nezačali, mohol by sa pokúsiť vďaka novele vyhnúť súdeniu spomínanou sťažnosťou.
KOALÍCIA IGNOROVALA ŽILINKOVO VAROVANIE
Vláda Roberta Fica nezasahuje spornou novelou len do pravidiel po uzavretí vyšetrovania káuz, keď už je na ťahu súd. Touto novinkou skomplikuje aj prácu policajným vyšetrovateľom. Koalíciu pred jej prijatím varoval aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, jeho pripomienku odignorovali.
Ide o zmenu, ktorá sa týka prehliadok takzvaných „iných priestorov“. Keď budú chcieť policajní vyšetrovatelia prehľadávať autá, kancelárie či sklady s podozrením, že tam môžu byť drogy, zbrane či extrémistický materiál, po novom ich čaká úloha získať súhlas na prehliadku nielen od prokurátora, ale aj od sudcu pre prípravné konanie.
V súčasnosti musia prehliadky odsúhlasovať sudcovia iba v prípade obydlí, teda bytov či domov. Ak chce vyšetrovateľ spraviť prehliadku auta, ktoré hliadka odstaví na ceste a má podozrenie, že šofér v ňom preváža drogy alebo výbušniny, obvykle sa spojí s prokurátorom a získa od neho súhlas. Po novom bude musieť prokurátor zájsť za sudcom a dostať od neho pečiatku a podpis, že môže prehliadku spraviť.
Ďalší príklad: ak by chceli prehľadať v Humennom priestor, kde by mal byť extrémistický materiál, musia si súhlas vybavovať na špecializovanom súde v Banskej Bystrici, keďže trestné činy súvisiace s extrémizmom ostávajú v jeho pôsobnosti. „Nesúhlasím s legislatívnou zmenou,“písal Žilinka koncom janu
Minister spravodlivosti Boris Susko zo Smeru neodpovedal, prečo takúto možnosť pre stíhaných v novele presadil.
ára v liste predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu z Hlasu, v ktorom zhrnul svoje pripomienky k novele. Upozorňoval ho, aby ostali v platnosti súčasné pravidlá týkajúce sa „prehliadok iných priestorov“, pretože zmena „bude mať z procesno-právneho hľadiska nepriaznivý dosah na rýchlosť a operatívnosť odhaľovania, objasňovania a dokazovania trestnej činnosti“.
Koalícia generálnemu prokurátorovi nevyhovela, nesprísnila ani tresty za korupciu, a novelu minulý týždeň v parlamente schválila. Premiér Robert Fico po šiestich dňoch podpísal novelu Trestného zákona. Doručili ju prezidentskej kancelárii, Zuzana Čaputová by mala dnes oznámiť svoj ďalší postup.
Žilinka sa nevyjadril k otázkam, ako vníma, že ani jeho pripomienku týkajúcu sa prehliadok skladov či áut koalícia neakceptovala. Generálny prokurátor Žilinka od piatka ignoruje aj otázku, o čom sa niekoľko minút rozprával s poslancami Smeru Tiborom Gašparom a Mariánom Saloňom krátko predtým, ako vo štvrtok vystúpil v parlamente počas Hodiny otázok. Nevysvetľuje ani to, či nepovažuje za riziko rozprávať sa s poslancom Gašparom, ktorý je trestne stíhaný vo viacerých prípadoch a v kauze Očistec čelí obžalobe. Ani poslanec Smeru Gašpar nevyužil možnosť objasniť, či sa so Žilinkom osobne pozná a aké majú vzťahy. Na otázky nezareagoval ani Saloň.
Schválenú novelu Trestného zákona komentoval Žilinka statusom na sociálnej sieti v súvislosti s premlčacími lehotami. Priamo však neuviedol, či je proti skráteniu premlčacej lehoty pri znásilneniach z 20 na 10 rokov. Iba bez bližšieho vysvetlenia napísal, že obete trestných činov musia mať pocit, že tu je právne prostredie a štátne orgány pripravené im pomôcť, ktoré stoja na strane ochrany ich práv aj spravodlivosti. V príspevku zvlášť spomenul obete trestných činov proti životu, zdraviu a ľudskej dôstojnosti.
Ďalší status v utorok venoval Žilinka tomu, aby sa ohradil voči kritike poslankyne Kolíkovej. Zverejnil, že nenesie žiadnu zodpovednosť za legislatívny proces v parlamente. „Absenciu odbornej a vecnej argumentácie nenahrádzajte politickými a emotívnymi výzvami a zavádzajúcimi slovnými útokmi či obvineniami z nekonania generálneho prokurátora, ktoré sú v rozpore s realitou a ktoré znižujú vážnosť prokuratúry a generálneho prokurátora v očiach verejnosti.“
SaS komentovala Žilinkov status slovami, že ho prijala s „veľkým prekvapením“, lebo v ňom priznal, že pri novele absentovala odborná a vecná argumentácia a sám pritom dva mesiace mlčal. „Kým sa verejnosť nedozvedela o neprijateľných zásahoch do práv obetí sexuálneho násilia, tak sa venoval všetkému možnému, len tomuto zákonu nie. Považujem to za alibizmus, na ktorý dopláca spravodlivosť na Slovensku,“podotkla vo vyhlásení Kolíková z SaS.