Svokra je len jeden dielik skladačky

Vzťahy sa obyčajne rozpadajú preto, že tí dvaja nenachádzajú spôsoby, ako riešiť konflikty, a teda ako si porozumieť, hovorí rodinná terapeutka

Svokra môže byť problémom partnerského vzťahu vtedy, ak sa dospelý syn alebo dcéra mentálne neodsťahujú od svojej matky, hovorí vzťahová terapeutka Mária Kubišová. Častejšie sa to podľa nej stáva mužom, ktorí ostávajú silno naviazaní na svoju matku aj v dospelom veku. Ak je puto medzi matkou a dospelým dieťaťom príliš silné, prichádzajú konflikty aj v jeho partnerskom vzťahu.

Svokry bývajú predmetom rozhovorov medzi priateľmi väčšinou vtedy, ak sa chcú na niečo v súvislosti s nimi posťažovať. Akú máte skúsenosť zo vzťahovej poradne? Je svokra skutočne vážnym problémom pre niektoré partnerské vzťahy?

Medzi partnermi bývajú rôzne vzťahové problémy, no objavuje sa aj to, že jeden z partnerov sa sťažuje na príliš intenzívnu prítomnosť svokry, prílišné citové naviazanie na matku. Fenomén svokry súvisí s nedoriešeným vzťahom, s nedostatočným odpútaním sa v rámci vzťahu matka – syn, k čomu dochádza častejšie, alebo vzťahu matka – dcéra.

Vzťah matka a syn je spravidla veľmi silný, a pokiaľ tam nepríde k odpútaniu a puto je o niečo silnejšie, ako je prirodzené, tak nastáva problém. Syn sa mentálne neodsťahuje od matky, preto nemôže byť úplne so svojou partnerkou. Tá to vníma, pociťuje to ako problém a vo vzťahu vzniká napätie. A ak pár nevie vyhodnotiť, čo sa vlastne vo vzťahu deje, svokra je dobrý terč a môže to prejsť do obviňovania „lebo tvoja matka“. A keďže matka je základná persóna v budovaní osobnosti syna, ľahko to skĺzne do takejto situácie.

Je to teda pri väčšine vzťahov práve svokra ženy, teda matka partnera, ktorá vstupuje do vzťahu viac, ako je zdravé?

Áno, častejšie sa stáva, že partnerský vzťah ovplyvňuje vzťah medzi synom a matkou. S neodpútaním sa dcéry od matky sa vo svojej praxi stretávam o niečo menej. Určite sa stane, že aj dcéra sa mentálne nestane samostatnou ženou, že neurobila tento vývojový krok, a teda ani nevie byť úplne prítomná vo vzťahu s mužom, ktorému potom chýba.

Hovoríme o deťoch, ktoré sa neodpútali od matky, a preto má matka vplyv na ich partnerské vzťahy. Ona sama si pritom neuvedomuje, že to môže mať negatívne následky? Že jej vplyv môže škodiť partnerskému vzťahu jej dieťaťa?

Odpútanie je dvojstranný akt. Je to ako dve ruky, ktoré sa držia a potrebujú sa uvoľniť, pustiť sa, aby to zovretie poľavilo a aby sa dieťa mohlo vzdialiť. Mnohé matky to vedia racionálne pochopiť, lenže toto nie je len vec racia, ale emočného prežívania. Veľmi často sa v partnerských vzťahoch rodičov stáva, že nie je funkčná dynamika medzi partnermi, a matka si to potom začne kompenzovať svojím vzťahom k synovi. Teda veľa toho, čo by potrebovala od svojho muža, získava od syna, lebo syn nedokáže matku odmietnuť. A keď nastane čas, že syn má odísť, matka má svoje dôvody, prečo ho nevie pustiť. Ak majú medzi sebou silný vzťah, to puto sa ťažko uvoľňuje.

Ako teda riešiť situáciu vo vzťahu, ak žene – alebo aj mužovi – prekáža veľký vplyv svokry na ich partnerský a rodinný život? Keď sa im snaží diktovať, ako majú žiť, čo majú robiť, ozýva sa každý deň, jej správanie je nátlakové…

Než prejdeme k riešeniu každodennosti, predchádza tomu nahliadnutie do vzťahového vzorca. V psychológii je také porekadlo, že keď sa dve ženy bijú, je medzi nimi muž, ktorý nie je dostatočne silný a rozhodný. „Ja som naštvaná na svokru“je výhybka. Mala by som byť nahnevaná na svojho partnera, že on dopustí, že sa toto deje. Muž sa má voči matke jasne vymedziť: Toto je moja žena, moja rodina a nechcem, aby si sem ty zasahovala. Keďže to syn neurobí, tie dve ženy sa o neho doťahujú.

Možnosť riešenia vidím v konkrétnom partnerskom vzťahu. Iste, aj pre svokru je informácia, že sa synovi niečo negatívne deje vo vzťahu, dôležitá. Ukazuje to na to, že aj v nej je problém, lebo nedokáže akceptovať výber svojho dieťaťa. Dospelé dieťa si vyberá partnera,

Svokra a neodpútanie sa od matky je jeden z významných faktorov, ale ak s partnerom viete napriek záťaži riešiť náročnejšie situácie, rozumiete si v zásadných veciach, môžete spolu žiť. Spolunažívanie bez záťaží neexistuje. Niekto môže tvrdiť, že sa mu rozpadol partnerský vzťah pre svokru, ale nie je to celkom tak.

je to jeho voľba a povinnosť rodičov je jeho výber akceptovať. Je cez čiaru, ak matka – svokra do toho vstupuje, a malo by prísť k uvedomeniu. Matka si musí uvedomiť, že ak vstupuje do výberu partnera a vzťahu svojho dospelého dieťaťa, prejavuje mu tým nedôveru. A na druhej strane je na dospelom dieťati, aby si uvedomilo, ako je možné, že ten vplyv matky dovolí.

Ako sa ten vplyv môže prejavovať na partnerskom vzťahu dvojice?

Partnerka cíti a vníma, že partner sa bojí rozhodovať sám, príliš nahliada na to, čo povie mama, rozhoduje sa v kontexte, ako sa na to pozerá mama, a to často aj neuvedomene. Prepojenie na mentálnej úrovni stále existuje, dospelé dieťa chce byť matkou uznané, chce, aby ho mama nejakým spôsobom ocenila. Hlavným zodpovedným za to neodpútanie sa je rodič. On vytvorí takéto spojenie s dieťaťom, patrí mu za to najväčšia zodpovednosť. Ale v určitom bode, keď dieťa nadobudne zodpovednosť za vlastný život a má vlastnú osobnosť, vyrovnáva sa

tá časť, ktorú môžu urobiť dospelé deti. A je aj na svokre uvažovať nad tým, že je tu nejaké napätie a prečo mám problém nechať svoje dieťa žiť tak, ako chce a potrebuje. Na začiatku akéhokoľvek riešenia musí prísť k uvedomeniu si problému. Pokiaľ k tomu nepríde, riešenie nachádzame len ťažko.

Môže stačiť na vyriešenie problému vo vzťahu, že si to uvedomí len dospelé dieťa, ale matka nie? Teda že príde k jednostrannému odpútaniu?

Ak si ako dospelé dieťa uvedomíte väčšiu pripútanosť k rodičovi, môže vám to stačiť na to, aby ste si to riešili sám so sebou a snažili sa hľadať spôsoby, ako sa odpútavať. Môže stačiť, ak si pripútanie uvedomí len jeden, ale v takom prípade to odpútanie býva drastickejšie – ako keď z pevného zovretia rúk jednu vytrhnete. Ak by sa vzájomne matka s dieťaťom pochopili, ich zovretie by sa pozvoľne uvoľnilo. No v princípe v akomkoľvek vzťahu – ak si jeden niečo uvedomí, nejako to ovplyvňuje už aj toho druhého.

Ak si dospelé dieťa nevie alebo nechce uvedomiť prílišný vplyv svojej matky na svoje manželstvo či vzťah, necháva to tak a situácia sa zhoršuje, je riešením postaviť ho aj pred rozhodnutie „Buď ja, alebo tvoja matka“?

Podmienku vo vzťahu nikdy nevidím ako šťastné riešenie. Niekedy sa však dá pochopiť, že každá žena chce byť na prvom mieste u svojho partnera. No ak je tam matka a partnerka nie je preňho prvá, zákonite to generuje napätie. Ak chce byť manželka, partnerka pre svojho muža prvá, vidím to ako oprávnenú požiadavku. Žena – alebo aj muž – si povedia: Ži so mnou, odíď už od svojej matky, vyrieš si to.

Psychológ Ján Hrustič napríklad spomínal, že jeden vzťah sa podarilo zachrániť tak, že na pravidelné nedeľné obedy k svokre začal chodiť len jej syn s deťmi – bez manželky. Môže aj toto byť riešenie? Ak sa muž či žena prestane stýkať so svokrou, ale partnerovi v tom brániť nebude?

Stretla som sa s tým, niektorí to tak robia. Povedia si: Choď len ty s deťmi, ja nejdem, lebo je tam neustále napätie. Nedávno

som mala na terapii rodinu, v ktorej mladí prerušili kontakt so svokrovcami. Malo to za následok aj menej častý kontakt s vnúčatami a svokrovci boli z toho veľmi nešťastní.

Vzťahy sú individuálne, čiže vnúčatá môžu mať vzťahy so starými rodičmi a napriek tomu môžu ich mama a otec riešiť kontakt so svokrovcami aj menej častým vídaním sa. Harmónia rodiny síce môže byť narušená, no vnúčatá tým nemusia byť nejako významne poznačené, lebo pre malé deti je primárny vzťah ten, ktorý majú so svojimi rodičmi.

Prichádzajú k vám na vzťahovú terapiu páry, kde jeden z dvojice označí za vzťahový problém práve svokru?

Áno, vyčítajú si, že partner či partnerka drží so svojou rodinou, s matkou, že nestojí pri svojom životnom partnerovi. Takéto výčitky počujem najmä od žien. Alebo sa stáva aj to, čo je dobré, že príde syn s matkou, a syn hovorí priamo matke, že sa bojí napríklad nezavolať jej päťkrát do týždňa, lebo bude potom smutná. Matka sa rozplače a pýta sa, prečo je mu to zaťažko, keď ona len na to čaká,

V psychológii je také porekadlo, že keď sa dve ženy bijú, je medzi nimi muž, ktorý nie je dostatočne silný a rozhodný. „Ja som naštvaná na svokru“je výhybka. Mala by som byť nahnevaná na svojho partnera, že on dopustí, že sa toto deje.

že sa jej ozve. Matky bývajú úzkostné a po takýchto úprimných slovách od dieťaťa aj ranené. Ale vidím, že keď sa o tom otvorene hovorí a dospelé dieťa sa podelí o svoje prežívanie, prečo je to preň zaťažujúce – že má už inú životnú situáciu, ale neznamená to, že ho matka už nezaujíma –, aj ona sa možno k tomu začne stavať inak. Dôležité je, aby to neostalo pri pocite viny. Obzvlášť synovia mávajú pocity viny, že opúšťajú matku, ktorá je preto smutná, a to je pre syna veľmi náročná situácia – nechať trpiacu matku a opustiť ju.

Ak však citlivo hovoria o svojom prežívaní, je možné ošetriť zranenia, ktoré z odpútavania sa vzniknú. Ja ako terapeutka vyjadrujem porozumenie prežívaniu matky a aj dieťaťa, aby prišlo k uvedomeniu si, že obaja prežívajú prirodzené pocity. Nápomocné je preklenúť bariéru strachu a úzkosti. Odpútanie je rez, ktorý sa spája s bolesťou, preto je dôležité, aby bol čo najviac čistý, chirurgický.

Nájdu sa aj také páry, ktoré prídu do vzťahovej poradne spolu so svokrou?

Áno, prichádzajú aj páry s matkou – svokrou, alebo aj v rôznych iných kombináciách v rámci rodiny.

Ľudia zo starších generácií bývajú uzatvorenejší, nevedia a často aj nechcú rozprávať o svojom súkromí a vnútornom prežívaní. Ako to vyzerá na terapii, kde okrem páru sedí aj matka – svokra?

Mladší ľudia už bežne chodia do individuálnej alebo párovej terapie, kde zisťujú, čo je zdrojom nejakého ich problému. Pomerne často je to nedoriešený vzťah s rodičom alebo s rodičmi, ktorých sa potom snažia prizvať do terapie. Práca s rodičmi, ktorí navyše do terapie prídu z iniciatívy svojich dospelých detí, býva náročnejšia. Ide to o niečo ťažšie, nebýva to jednoduchá situácia. Matka – svokra sa javí zraniteľnejšia, máva obavu, že príde o kontakt s dieťaťom, preto sa jej ťažko otvorene rozpráva. Ale keď už nastane situácia, v ktorej by starší a mladší mohli navzájom pochopiť prežívanie tých druhých, je tu aj veľká nádej, že vznikne porozumenie.

Stáva sa, že svokry aj napriek snahe svojho dieťaťa a jeho partnera či partnerky odmietnu prísť na terapiu?

Áno, stáva sa to. A sú i situácie, že aj prídu na terapiu, no veľmi ťažko sa s nimi nadväzuje kontakt. Bola tu matka, ktorá sa v polovici debaty zdvihla a odišla. V takejto terapii sa musím viac venovať tomu, kto je zraniteľnejší. Nie sú to jednoduché rozhovory.

Padá tam zrejme veľa výčitiek.

Začne sa s výčitkami a s krivdou, no postupne, ako sa rozhovor prehlbuje, obe strany začnú nahliadať do toho, ako sa ten druhý cíti, a to veľké napätie sa postupne redukuje. Ľudské prežívanie je každému z nás blízke, a keď si uvedomíme, že aj tá matka alebo svokra prežíva niečo ľudské, začnú sa ľudia k sebe približovať. Ja som tam ako sprostredkovateľ porozumenia. Jeden niečo hovorí, v podtexte je nejaké posolstvo, no ten druhý to nepočuje. A mojou snahou je poukázať na to, čo jeden druhému hovorí v podtexte.

Prichádzajú potom na terapie opakovane?

S rodičmi to nebývajú dlhodobé terapie, je to väčšinou zopár sedení, ale prichádzajú aj viackrát. Veľmi často sú práve matky prekvapené, keď zistia, čo sa im dospelé dieťa snaží celý čas povedať. Sú to momenty akéhosi vytriezvenia, a keď sa to podarí, že sa vzájomne započujú, môže to byť na dobrej ceste.

Ak svokra bagatelizuje nejaké závažné chyby svojho dospelého dieťaťa, ktorých sa dopúšťa v partnerskom vzťahu, má význam snažiť sa ju presvedčiť, že jej syn alebo dcéra spôsobujú problémy?

Nie. Takmer vždy bude matka v akejkoľvek situácii neobjektívna, bude fandiť svojmu dieťaťu. Ona cez lásku k dieťaťu nevidí situáciu úplne reálne. Matka nie je objektívny hodnotiteľ. Racionálne aj môže niečo vidieť a pochopiť, ale emočné naviazanie na dieťa všetko farbí doružova.

Je možné správanie svokry ignorovať? Ak si jeden z partnerov povie, že mu to nestojí za hádky a nebude si jednoducho svokrine spôsoby všímať.

Určite sa to nedá dlhodobo, je to len nabaľovanie snehovej gule. Prejaví sa to vo fungovaní vzťahu, v ktorom ste. Chcete byť pre partnera či partnerku najdôležitejším človekom. Nedá sa to ignorovať, skôr či neskôr to toho druhého zneistí. Uvedomenie je nápomocné, no pri každej interakcii medzi partnermi sa to vyplavuje na povrch. Potlačenie problému nie je riešenie, práve naopak.

Stretli ste sa so vzťahom, ktorý sa rozpadol kvôli svokre?

Vzťahy sa obyčajne rozpadajú preto, že tí dvaja nenachádzajú spôsoby, ako riešiť konflikty, a teda ako si porozumieť. Svokra a neodpútanie sa od matky je jeden z významných faktorov, ale ak s partnerom viete napriek záťaži riešiť náročnejšie situácie, rozumiete si v zásadných veciach, môžete spolu žiť. Spolunažívanie bez záťaží neexistuje. Niekto môže tvrdiť, že sa mu rozpadol partnerský vzťah pre svokru, ale nie je to celkom tak. Svokra je len jeden dielik vzťahovej skladačky.

Do akej miery si má muž alebo žena na začiatku rozvíjajúceho sa partnerského vzťahu všímať, aký vzťah má partner či partnerka s matkou, teda budúcou svokrou? Môže odsledovať nejaké varovné signály, že sa tam môže v budúcnosti vyskytnúť nejaký problém?

Hovorí sa: pozri sa, ako sa správa k svojej matke, tak sa potom bude správať aj k tebe. Ak je človek emočne inteligentný, vidí tam vzorec správania vo vzťahu k matke a vie potom predpokladať, že tak sa ten muž pravdepodobne správa aj k iným ženám. Ale ja by som partnerský vzťah hneď nejako radikálne nezatracovala. Vzťah sa vyvíja a aj to, ako sa ja správam k partnerovi, môže následne meniť jeho zažitý vzťahový vzorec. Určite je vzťah s matkou ukazovateľ, ale záleží na partneroch, ako s tým naložia.