Čo sa píše na starých papyrusoch?
Záhadu pomohla rozlúštiť umelá inteligencia. Historici hovoria o prelome, vďaka ktorému posunieme naše chápanie antiky
Výbuch Vezuvu v roku 79 nášho letopočtu nezničil iba Pompeje, ale aj ďalšie rímske mestá vrátane Herkulanea. V ňom sa nachádzal dom s obsiahlou knižnicou – Villa dei Papiri.
Láva zo sopky spôsobila, že papyrusové zvitky z knižnice dnes vyzerajú ako polená z vyhasnutého ohniska. Pri neobratnej manipulácii by sa rozpadli na prach.
Zvitky sa pod hrubou vrstvou horniny našli v polovici 18. storočia a dnes je ich k dispozícii okolo 800. „Takýto počet zachovaných papyrusov na jednom mieste z doby rímskej nemáme nikde inde na svete,“hovorí o význame objavu archeologička Miroslava Daňová z katedry klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.
ROZLÚŠTILI VIAC AKO 2-TISÍC PÍSMEN
Dosiaľ je preskúmaná iba malá časť domu s knižnicou a predpokladá sa, že v ňom môžu byť tisíce až desaťtisíce zvitkov. „Ak sa tieto texty podarí objaviť a ak sa podarí prečítať čo i len malú časť z nich, zmenia naše poznatky o živote a literatúre z obdobia klasickej antiky v takom rozsahu, aký tu nebol od čias renesancie,“vraví historik Garrett Ryan.
Lenže ako prečítať zvitky, ktoré vyzerajú ako zhorené polená a pri snahe rozvinúť ich sa rozpadajú?
V dávnej minulosti sa na to používala ortuť alebo rôzne plyny, ktoré časť zvitkov navždy zničili. Pokrok priniesla až umelá inteligencia.
Tento týždeň oznámili, že trojica študentov rozlúštila na zvitkoch z Herkulanea viac ako 2-tisíc písmen.
Vďaka tomu vyhrali hlavnú cenu 700-tisíc dolárov v súťaži 2023 Vesuvius Challenge, ktorú spustil mecenáš vedy Nat Friedman.
Tento muž zbohatol prácou v Silicon Valley a pre rímske dejiny sa nadchol počas pandémie covidu, keď ho lockdown uzavrel doma. Tak sa dostal až k papyrusom z Herkulanea, ktoré ho úplne očarili. „Ako to, že mi o nich nikto nikdy nepovedal?“spomínal Friedman pre Bloomberg.
NÁLEZY Z PRVEJ RUKY
Historici sa domnievajú, že dom, kde sa zvitky našli, patril rímskemu senátorovi Luciovi Calpurniovi Pisovi Caesoninovi, známemu skrátene ako Piso.
Muž bol svokrom významného rímskeho vojvodcu a politika Júlia Cézara.
Aj bežný občan mohol mať v tom čase knižnicu s desaťtisícmi zvitkov, vraví historik Richard Janko z Michiganskej univerzity. Z toho dôvodu sa odborníci domnievajú, že Pisova knižnica bude mimoriadne obsiahla, keďže išlo o bohatého a vzdelaného človeka s významnými kontaktmi.
Potvrdzujú to aj nálezy búst gréckych a rímskych filozofov vo vile. „Preto sa predpokladá, že majiteľ vily mal veľmi blízko k vzdelaniu,“dodáva Miroslava Daňová.
Okrem predstaviteľov klasickej literatúry by knižnica mala obsahovať aj modernejšie diela z oblasti histórie či práva. Vie sa, že Piso si opakovane dopisoval s rímskym štátnikom Cicerom. Niekoľko desaťročí pred výbuchom Vezuvu prechádzal touto oblasťou apoštol Pavol. Jeho návštevy by sa mohli spomínať v doteraz neobjavených spisoch.
Medzi zvitkami by sa mohli nachádzať diela z gréckej a rímskej poézie, filozofie alebo aj divadelné hry. „Niektoré z týchto textov by mohli úplne prepísať dejiny kľúčových období starovekého sveta,“vraví pre Bloomberg historik Robert Fowler z Herculaneum Society, spoločnosti na výskum zvitkov z Herkulanea.
„Význam zvitkov spočíva v tom, že ide o nálezy z prvej ruky,“vysvetľuje archeologička Miroslava Daňová. „Mnoho prác antických autorov poznáme až z prepisov zo stredoveku alebo zo začiatku novoveku, ale do nich sa občas niečo pridalo alebo sa, naopak, vynechalo, ak to bolo napríklad v rozpore s vierou,“dodáva vedkyňa. „Zvitky z Herkulanea predstavujú priamy dotyk s vtedajším myslením bez stredovekých filtrov a ďalších zásahov.“
V tejto chvíli je k dispozícii len okolo 800 zvitkov, keďže sa preskúmala len malá časť Pisovho domu. Väčšina obydlia je stále pokrytá hrubou vrstvou tvrdej horniny z Vezuvu.
ŠŤASTIE V NEŠŤASTÍ
Výbuch sopky v roku 79 bol pre zvitky „šťastím v nešťastí“.
Papyrus by sa za normál
Na prečítanom zvitku sa píše o rôznych zdrojoch slasti vrátane farieb, hudby alebo jedla (kapary a iné). Podľa autora textu napríklad automaticky neplatí, že ak je nejaká potravina zriedkavá, musí byť aj príjemnejšia ako tie potraviny, ktorých je dostatok.
nych okolností za niekoľko desaťročí rozpadol, ale popol a pemza (pórovitá hornina sopečného pôvodu) z Vezuvu zvitky zakonzervovali.
„Papyrus je organický materiál a zachová sa len v extrémnych podmienkach, ako je púšť alebo mráz, čo v prípade Herkulanea neplatí,“hovorí archeologička Miroslava Daňová. Podľa nej sa papyrus zachová aj vo vodnom prostredí, ale v takom prípade sa text rozpije a nie je čitateľný.
Napriek množstvu cenných artefaktov, ako sú zvitky, je mesto Herkulaneum menej známe ako Pompeje, ktoré takisto zničil výbuch Vezuvu. „Výskum v Herkulaneu a Pompejach sa začal v podobnom období v 18. storočí, ale Pompeje sa odkrývali oveľa ľahšie, lebo mesto zasypali sopečné kamienky zo sopky, zatiaľ čo Herkulaneum bolo zaliate niekoľkými úrovňami lávy, ktorá stuhla na kameň,“približuje Miroslava Daňová. Podľa nej sa do súčasnosti odkrylo až 60 % z Pompejí. Z Herkulanea je to oveľa menej. „Výhodou Pompejí je aj to, že boli väčšie ako Herkulaneum, takže z Pompejí si možno spraviť lepšiu predstavu o antickom meste,“vraví Daňová.
Podľa nej výbuch Vezuvu spôsobil významné hospodárske otrasy nielen v Itálii (približne dnešné Taliansko), ale aj širšie v Stredomorí. „V roku 68 zomrel cisár Nero, ktorý rozhádzal všetky štátne peniaze. Po ňom prišiel na trón Vespazián, ktorý ekonomiku stabilizoval, čo bolo veľké šťastie. Ak by bol v tom čase cisárom niekto menej zodpovedný a Rímska ríša by nebola tak dobre zorganizovaná, výbuch Vezuvu by mal na ňu oveľa väčší vplyv,“dodáva archeologička.
MALÉ POKROKY, ŽIADEN PRELOM
Moderným priekopníkom čítania zvitkov je Brent Seales, informatik na Univerzite v Kentucky.
Na analýzu nečitateľných textov využíva ostatných 20 rokov pokročilú lekársku zobrazovaciu technológiu určenú na počítačovú tomografiu.
V roku 2009 vyvinul softvér na čítanie skenov zvitkov. Technológia ich virtuálne rozvinula, no jednotlivé vrstvy, ktoré mala prečítať, boli natoľko premiešané, že to softvér nedokázal. V roku 2016 vyvinul Seales a jeho kolegovia iný softvér, ktorý prečítal hebrejský zvitok zo západného pobrežia Mŕtveho mora.
Táto technológia porovnávala zmeny hustoty medzi spáleným rukopisom a spáleným atramentom, ktorý sa na zvitok navrstvil. Vďaka softvéru sa písmená na tmavšom pozadí „rozsvietili“. Na papyrusy z Herkulanea však technológia nefungovala, keďže boli napísané iným atramentom a písmená na pozadí nevynikli.
Seales a jeho tím preto začal experimentovať s umelou inteligenciou. Vedci dúfali, že si všimne detaily, ktoré ľudskému oku unikajú, a znalosti natrénované na časti prečítaného zvitku aplikuje na zvyšok. Hoci došlo k istému pokroku, bol zanedbateľný.
Ak Seales nemal iba prešľapovať na mieste, potreboval veľký prelom. No ten nechodil.
SÚŤAŽ VESUVIUS CHALLENGE
Potom prišla pandémia covidu a lockdowny, ktoré uzavreli mecenáša vedy Nata Friedmana v jeho dome, kde sa nadchol pre papyrusy z Herkulanea.
Friedman pozval v roku 2022 Sealesa do Kalifornie, aby tam pred publikom zo Silicon Valley prezentoval výskum zvitkov. No nikoho nezaujal.
A tak Friedman – údajne z rozmaru – navrhol súťaž o prečítanie zvitkov.
Sealesa tým pôvodne nenadchol, lebo rozlúštenie papyrusov bolo jeho celoživotným dielom, a teraz hrozilo, že slávny bude niekto iný. Akoby mu zbohatlík zo Silicon Valley hovoril, že nejaký náhodný informatik dokáže to, čo tímy vedcov nedokázali po celé desaťročia.
No súťaž – nazvaná Vesuvius Challenge – napokon vznikla. Spustili ju v roku 2023 a Friedman do nej s obchodným kolegom vložil milión dolárov.
Mnoho prác antických autorov poznáme až z prepisov zo stredoveku alebo zo začiatku novoveku, ale do nich sa občas niečo pridalo alebo sa, naopak, vynechalo, ak to bolo napríklad v rozpore s vierou. Zvitky z Herkulanea predstavujú priamy dotyk s vtedajším myslením bez stredovekých filtrov a ďalších zásahov.
Miroslava Daňová archeologička
ZVITKY OSKENOVAL URÝCHĽOVAČ PRI OXFORDE
Projekt zaujal. Zatiaľ čo v minulosti musel Seales zberateľov žobroniť o zvitky, teraz mu z Talianska sami ponúkli dva z nich na skenovanie, aby sa na nich umelá inteligencia trénovala.
Keďže zvitky sú mimoriadne krehké, najprv sa museli vyrobiť špeciálne puzdrá, aby sa pri preprave nerozbili.
Do laboratória synchrotronového žiarenia (vysielajú ho nabité častice pohybujúce sa v magnetickom poli rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla) Diamond Light Source pri Oxforde putovali súkromným lietadlom.
No skenovanie sa skoro neuskutočnilo, lebo Seales sa do Anglicka nemohol dostať pre silnú búrku. Všetky komerčné lety sa v tom čase zrušili. Urýchľovač častíc má plný kalendár, a ak by sa termín zrušil, skenovanie by sa značne odložilo, čo by bola veľká komplikácia.
Aj tu sa ukázalo, čo pre vedu znamená, ak je v pozadí výskumu bohatý mecenáš – Friedman zaplatil súkromné lietadlo, a Seales tak mohol osobne dohliadať na skenovanie zvitkov. Tri dni v urýchľovači stáli 70-tisíc dolárov.
Zvitky sa vystavili vysokoenergetickým röntgenovým lúčom. Výsledkom boli snímky vo vysokom rozlíšení, ktoré sa rozrezali na obrovské množstvo tenkých plátkov. Na každom z nich skener zachytil miniatúrne zmeny hustoty a hrúbky.
Následne sa s využitím softvéru plátky virtuálne rozvinuli. Výsledkom boli obrázky, ktoré vyzerali ako listy papyrusu. No čítať sa stále nedali.
„PANEBOŽE, TOTO BUDE NAOZAJ FUNGOVAŤ“
Kľúčový prelom prišiel v polovici minulého roka, keď si americký podnikateľ a bývalý fyzik Casey Handmer všimol, že na oskenovaných snímkach sa vyskytuje jemná štruktúra podobná popraskanému blatu.
Nazval ju „crackle“. Vyzeralo to, akoby „crackles“vytvárali tvary gréckych písmen. O svojom objave napísal v júni 2023 na kanál súťaže Vesuvius Challenge na sieti Discord.
Z neho sa o „crackles“dozvedel Luke Farritor, študent informatiky na University of Nebraska-Lincoln. Začal po nich pátrať v ďalších skenoch.
Väčšina písmen bola pre ľudské oko neviditeľná, ale 1 až 2 % z nich mali „crackles“.
Aj to stačilo na to, aby nimi Farritor „nakŕmil“model umelej inteligencie na rozpoznávanie skrytého atramentu.
V auguste 2023 takto na zvitkoch odhalil tri grécke písmená. „Vtedy som si povedal: ‚Panebože, toto bude naozaj fungovať. Budeme čítať zvitky‘,“cituje Luka Farritora Bloomberg.
Odhaľovaním nových písmen na zvitkoch sa zväčšovala databáza slov, na ktorých sa umelá inteligencia trénovala. V októbri Farritor prečítal už celé slovo, porphyras, čo znamená purpurový.
Ako druhý v poradí prečítal písmená na zvitkoch z Herkulanea Yousef Nader, egyptský študent biorobotiky na univerzite v Berlíne. Zaujal aj Julian Schilliger, švajčiarsky študent robotiky zo Švajčiarskeho federálneho technologického inštitútu v Zürichu, ktorý urobil pokroky v 3D mapovaní papyrusu.
Trojica študentov potom spojila sily a ako jeden tím sa prihlásili do súťaže 2023 Vesuvius Challenge. Za to, že prečítali viac ako 2-tisíc písmen, získali tento týždeň hlavnú cenu 700-tisíc dolárov.
„AKO ŽIŤ DOBRÝ ŽIVOT? AKO SA VYHNÚŤ BOLESTI?“
Výsledky sú „neuveriteľné“, cituje Nature Federicu Nicolardi, odborníčku na papyrus z univerzity v Neapole. „Všetci sme boli ohromení z obrazov, ktoré nám ukázali.“
Podľa Roberta Fowlera z Herculaneum Society technológia „úplne mení pravidlá hry“. „Existujú stovky týchto zvitkov, ktoré čakajú na prečítanie,“dodal Fowler pre The Guardian.
Prečítaný text nespomína autora, no predpokladá sa, že patrí epikurejskému filozofovi a básnikovi Filodémovi.
Podľa prívržencov epikureizmu spočíva blaho človeka v uvážlivo prežívanej slasti. Múdry človek sa usiluje o pokoj duše, ktorý sa dosahuje tým, že prekoná strach z bohov a zo smrti.
Takejto filozofii sa prisudzuje terapeutická rola (táto myšlienka ožila v modernej dobe v podobe takzvaného filozofického poradenstva).
„Základné otázky, ktoré si Epikuros kládol, sú tie, ktorým čelíme my všetci: Ako žiť dobrý život? Ako sa vyhnúť bolesti?“vraví pre Nature Kenneth Lapatin, kurátor antického umenia z Múzea Paula Gettyho v Los Angeles.
Na prečítanom zvitku sa píše o rôznych zdrojoch slasti vrátane farieb, hudby alebo jedla (kapary a iné). Podľa autora textu napríklad automaticky neplatí, že ak je nejaká potravina zriedkavá, musí byť aj príjemnejšia ako tie potraviny, ktorých je dostatok.
Autor zvitku si uťahuje z konkurenčnej filozofickej školy stoikov, ktorá podľa neho nemá čo povedať o slasti.
SÚŤAŽ POKRAČUJE
Súťaž Vesuvius Challenge pokračuje aj v roku 2024. Cieľom je prečítať až 85 % písmen zo zvitku. Potrebné bude napríklad zlepšiť detekciu atramentu na najviac poškodených častiach. Jedného dňa tak možno dokážeme prečítať všetkých 800 zvitkov z domu v Herkulaneu, ktoré sa dosiaľ našli.
Podľa vedcov bude možné technológiu použiť aj v iných prípadoch, napríklad na čítanie papyrusu z egyptských múmií.