Jana Ashford

Psychologička a psychoterapeutka. Vyštudovala psychológiu na FF UK v Bratislave a psychológiu zdravia v Holandsku. Pracovala vo výskume na univerzite v Holandsku. Od roku 2008 sa venuje poradenstvu a psychoterapii v ALMA Centre v Bratislave, ktoré spoluzakladala a vedie. Absolvovala špecializačné štúdium v odbore poradenská psychológia, je zapísaná v zozname psychoterapeutov. Okrem dlhodobého výcviku v dynamickej psychoterapii má aj európsky certifikát EMDR terapeut.

napríklad špenát. Výskum potvrdzuje aj to, že na zníženie úzkosti majú vplyv jedlá, ktoré obsahujú zinok (kešu orechy, vaječný žĺtok), ale aj jedlá obsahujúce vitamín B9 (banán) či tryptofán (vajíčka). To, či jeme zdravo a „kŕmime“svoj mikrobióm zdravými jedlami, má súvis s tým, ako sa cítime z psychickej stránky, lebo existuje významné prepojenie medzi črevami a mozgom.

Na čo si treba dať pozor, aby sme neuškodili človeku, ktorý má atak?

Určite netreba panikáriť, hovoriť nahlas a rýchlo. Dobrý však nie je ani opačný prístup, keď situáciu príliš zľahčujeme a máme zhadzujúce poznámky, že to nič nie je a že sa mu to deje iba v hlave.

Ako vyzerá liečba úzkostí a atakov?

Keď sa preukáže, že u človeka nie je prítomná priama zdravotná príčina jeho ťažkostí, prichádza k nám a začneme pracovať na symptómoch a ich príčinách. Dva najčastejšie postupy sú psychoterapia, ktorej sa venujú vyškolení psychoterapeuti, a medikácia (lieky), ktorá je doménou psychiatra.

Na začiatku klienta edukujeme. Snažíme sa mu vysvetliť, čo sa mu deje a že s podobným problémom nie je sám. Na symptómoch pracujeme tak, že človeka učíme, čo robiť, keď prídu takéto stavy. Dôležité je, samozrejme, vystopovať spúšťače a rozprávať sa aj o prevencii – ako to neprepáliť so stresom, ako zlepšiť životosprávu.

Pri psychoterapii vychádzame z toho, že človek sa asi nenaučil úplne dobre zaobchádzať so svojimi emóciami. Musel ich z nejakého dôvodu potláčať alebo musel v krátkom čase „zniesť“veľa vecí.

Napríklad?

Niekto mal rodiča alkoholika alebo z rôznych iných dôvodov zlý vzťah s rodičmi, prípadne prišiel o súrodenca, či zažíval nepríjemné hádky… Často sú to ľudia, ktorí sú životaschopní a sociálne zdatní, ale v minulosti sa im niečo stalo a oni majú pocit, že je to dávno spracované. Lenže potom sa toho spoločne dotkneme a je to stále boľavé, lebo človek v tom momente nemal možnosť smútiť.

Keď začneme s problémom pracovať, ľuďom sa naozaj uľaví v symptómoch. Symptómy môžeme vnímať aj tak, že organizmus sa hlási o slovo, chce nám niečo povedať.

Takže úzkosť alebo atak spúšťa niečo, čo sa odohráva teraz, hoci skutočná príčina môže byť v minulosti.

Áno, napríklad ste mali ako dieťa veľmi kritického otca, ale teraz je spúšťačom pracovná porada a strach z toho, že vás bude šéf kritizovať.

Dajú sa úzkosti a panické ataky úplne vyliečiť?

Panické ataky určite áno, pri úzkosti je to trochu iné. Úzkosti mávame všetci, do istej miery nás chránia tým, že nám dávajú dôležité signály. Dokážeme však zásadne znížiť mieru úzkostí, dá sa s tým veľmi dobre pracovať.

Ako vyzerá prevencia?

Tá sa týka nášho celkového životného štýlu. Doprajte si dostatok spánku, pravidelne sa hýbte a regulujte úroveň stresu, ktorému sa vystavujete. Pri regulácii stresu pomáha joga, meditácia a dychové cvičenia. Čo sa týka psychologického hľadiska, skúste nepotláčať svoje emócie, ale uvedomiť si ich a pomenovať. Je dôležité mať zdravý kontakt sám so sebou.

Aké dychové cvičenie nám pomôže?

Poznáme napríklad dýchanie do štvorca, pri ktorom si dychy počítame. Nádych môže trvať povedzme štyri sekundy, potom na štyri sekundy zadržíme dych a následne prichádza rovnako dlhý výdych a po ňom zase zadržanie dychu. Niekomu však vyhovuje mať viac predĺžený výdych.

Ďalšou technikou je nádych do plných pľúc, potom pridáme ešte jeden malý nádych nosom a nasleduje hlboký výdych ústami.